BRATISLAVA – Voľba nových sudcov Ústavného súdu graduje. Panuje okolo nej chaos a veľa otáznikov. Poslanci by mali dnes popoludní už konečne začať rozpravu ohľadne voľby kandidátov na ústavných sudcov, ktorú niekoľkokrát počas tejto schôdze presunuli. Predchádzať tomu budú ďalšie významné udalosti. Hneď ráno by mal dať ústavnoprávny výbor konečne odpoveď na otázku, či podľa nich Robert Fico spĺňa, alebo nespĺňa kritériá. Slovo si chce vziať aj prezident Andrej Kiska.
Situácia okolo voľby ústavných sudcov je napätá. Poslanci mali rozhodovať o kandidátoch ešte minulý týždeň. K rozprave v Národnej rade ale nedošlo. Ústavnoprávny výbor stále nezaujal stanovisko ohľadne expremiéra a šéfa Smeru-SD Roberta Fica, či spĺňa alebo nespĺňa podmienky na uchádzača o post ústavného sudcu. Predseda parlamentu a strany SNS Andrej Danko preložil rokovanie na stredu 6.februára. Danko chcel, aby sa ústavnoprávny výbor k Ficovi jednoznačne vyjadril. Rokovanie na výbore sa ale opäť nekonalo.
Rozprava v parlamente o voľbe sa teda presúva na dnes. Predtým zasadne aj ústavnoprávny výbor, ktorý bude riešiť Ficovu 15-ročnú právnickú prax. Člen výboru a poslanec SaS Ondrej Dostál zverejnil na sociálnej sieti ďalšie dokumenty, ktoré Fico doručil výboru. ,,Dorazili ďalšie dokumenty od Fica, výbor môže byť obratom zvolaný,” napísal Dostál.
Nefunkčný Ústavný súd?
Opozícia na vypočúvaní kandidátov povedala Ficovi jasné nie. Podľa mnohých nespĺňa potrebnú 15-ročnú právnickú prax. Odvtedy dodal Fico štyrikrát výboru podklady, ktoré by mali jeho prax dosvedčiť . Ústavnoprávny výbor by mal v prípade Fica povedať definitívu už dnes ráno. Jeho zasadnutie je naplánované na 8.00. V parlamente by malo byť horúco aj po jeho skončení. Už o desiatej by mal totiž k voľbe kandidátov na sudcov Ústavného súdu mimoriadne vystúpiť pred plénom Národnej rady prezident Andrej Kiska.
Popoludní je už v pláne samotná rozprava. Keďže bude parlament rozhodovať o každom kandidátovi osobitne, rokovanie by mohlo trvať niekoľko hodín. Či sa hlasovanie uskutoční už zajtra, nie je zrejmé. Vietor rozprúdili aj debaty o voľbe. Či bude tajná, tiež nikto nevie.
Poslanci nemajú príliš veľa času. Na Ústavnom súde končí až deviatim sudcom funkčné obdobie už o pár dní. Dovtedy by mal parlament zvoliť 18 kandidátov, z ktorých následne prezident vymenuje polovicu za ústavných sudcov. ,,Ako prezident som pripravený z nich menovať 9 sudcov a sudkýň Ústavného súdu. Neexistuje žiadna reálna prekážka, ktorá by bránila tomu aby zo 40 mien parlament navrhol kandidátov, ktorí spĺňajú nielen odborné, ale aj morálne kritériá na to, aby mohli na Ústavnom súde pôsobiť,” povedal pred časom prezident Andrej Kiska.
Ak sa zákonodarcom nepodarí zvoliť dostatočný počet kandidátov, voľba sa bude musieť opakovať a to v hodine dvanástej. Naťahovaním času začína byť situácia napätá. Poslanci nevedia, čo sa bude diať. Ak sa naplnia všetky negatívne scenáre, hrozí, že Ústavný súd zostane nefunkčný.
Od ideálneho scenára až ku katastrofe
Dnešok môže výrazne napovedať o tom, či sa Ústavný súd ocitne v krízovej situácii alebo nie. V hre je pritom niekoľko možných scenárov. Podľa ústavného právnika Mareka Domina by bolo ideálne, keby parlament zvolil 18 kandidátov a z nich by následne prezident vybral deviatich. “Podľa toho, čo sa aj verejne komunikuje, sa však obávam, že sa to nepodarí na prvýkrát,” myslí si.
Ak by sa naplnil tento najoptimistickejší variant, tak prezident Andrej Kiska by v takom prípade podľa neho mal “vybrať polovicu, a to aj v zmysle rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktoré boli vydané za minulé roky, keď sa riešila otázka, či prezident musí alebo nemusí z kandidátov vybrať.”
Ústavný právnik upozorňuje aj na ďalší možný scenár. Podľa neho by v prípade, že Národná rada nezvolí naraz 18 kandidátov, mohol prezident vybrať aj z menšieho počtu. “Aby bol zaistený riadny chod Ústavného súdu, je potrebné, aby mal nadpolovičnú väčšinu sudcov. Čiže sedem z trinástich,” upozorňuje právnik.
Podľa Domina by preto bolo dobré, aby prezident menoval aspoň taký počet, aby sa Ústavný súd neznefunkčnil. Zároveň však upozorňuje, že neexistuje jednoznačný názor, či parlament môže prezidentovi predložiť aj menší počet kandidátov. “Teraz sa prikláňam skôr k tomu, že by to mohla Národná rada spraviť v záujme toho, aby bol Ústavný súd funkčný,” tvrdí.
Upozorňuje však, že je to v prvom rade vec politickej dohody. A to ako politických strán, tak aj parlamentu a samotného prezidenta. Ten totiž môže povedať, že si nebude vyberať skôr, ako mu nebude daný plný počet, teda 18 kandidátov. “Pokiaľ by s tým Národná rada dlhodobo otáľala, niekoľko týždňov, či dokonca mesiacov, tak by tým mohla znefunkčniť Ústavný súd. Vie si preto predstaviť aj takýto, možno extenzívnejší výklad. A to aj napriek tomu, že to nie je upravené v zákone,” tvrdí Domin. V takomto prípade by mal podľa neho Kiska z kandidátov vybrať, “aby sám neblokoval fungovanie Ústavného súdu.”
V hre je stále aj možnosť, že sa predĺži mandát súčasným sudcom Ústavného súdu. Na to by však podľa Domina bola potrebná ústavná väčšina, teda 90 poslancov parlamentu, čo momentálne nevidí ako reálne. Túto možnosť okrem toho už niekoľkokrát v minulosti zavrhol aj minister spravodlivosti Gábor Gál (Most-Híd).
Pomôže si Ústavný súd sám?
Po tom, ako sa skončí funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov, ostanú na Ústavnom súde iba štyria. Aj tí sú však rozdelení až do troch senátov. Podľa Domina je teoreticky možné aj to, že by sa presunuli do jedného senátu. “Teoreticky je to možné, ale musel by o tom rozhodnúť Ústavný súd ešte predtým, ako deviatim sudcom zanikne mandát.” Zároveň však upozorňuje, že funkčný by bol iba jeden senát. “O niektorých veciach musí rozhodovať plénum. Čiže v tých veciach by fungovať nemohol a mohol by prerokovávať len senátne veci,” hovorí Domin, podľa ktorého by to bolo iba čiastočné riešenie. “Stále by bol Ústavný súd čiastočne blokovaný,” uzatvára.
Autori: Henrieta Hačundová, Veronika Kováčová
