BRATISLAVA – Bratislavská Galéria Nedbalka otvára v stredu novú výstavu Marián Čunderlík – V zápase o nové videnie. Priblíži diela jedného z prvých absolventov Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, ktorú maliar, grafik a ilustrátor ukončil v 50. rokoch minulého storočia. Prístupná bude do 24. apríla. Informovala o tom riaditeľka galérie Lucia Gunišová.
Samostatná výstava Mariána Čunderlíka (1926 – 1983) predstavuje výber autorových diel z rokov 1949 až 1969 zo zbierky Galérie Nedbalka. Do dejín slovenského umenia sa Čunderlík zapísal koncom 40. a v 50. rokoch svojou figuratívnou tvorbou, začiatkom 60. rokov ako účastník neverejných podujatí Bratislavské konfrontácie, v rámci ktorých mladí umelci vystúpili proti ideologickému obmedzeniu tvorby a snažili sa presadiť v československej tvorbe avantgardné vplyvy, a koncom šiestej dekády ako člen Klubu konkretistov. “Od 60. rokov vystavoval spoločne s výtvarníkmi s podobným pohľadom na smerovanie vtedajšieho umenia, ktorý však bol v protiklade s predstavou socialistického štátneho aparátu o umení, jeho podobách a funkciách,” pripomína kurátorka výstavy Miroslava Urbanová.
Prostredníctvom ranej figuratívnej tvorby sa Čunderlík stal pomyselným spojivom medzi modernou tradíciou slovenskej maľby a ne-tradíciou abstraktných tendencií. “Nehľadal esenciu slovenskosti, neupínal sa k folkloristickým motívom. Figúru rozpustil do farebných plôšok a sústredil sa na jej asociatívne formy, aby sa neskôr zameral na univerzálne (geometrické) formy a novú obrazovú koncepciu,” priblížila kurátorka výtvarníka, ktorý najskôr experimentoval predovšetkým s farbou, no nielen s jej koloristickými kvalitami, ale aj s jej hmotou, štruktúrou, ich emotívnymi a významovými kvalitami.
“Vitálnu farebnú paletu postupne vymenil za neutrálnejšie odtiene naviazané na prírodné procesy a rôzne zásahy do papiera, ktoré zviditeľňovali plynutie času. Pracoval v expresívnych i meditatívnych polohách a vytváral diela, ktoré prostredníctvom takzvanej štrukturálnej abstrakcie zhmotňovali archetypálne tvary a existenciálne pocity,” dodáva Urbanová k umelcovi, ktorý svoju pozornosť sústredil na experimenty prostredníctvom štrukturálnej grafiky, predovšetkým v technike monotypie, rôznych deštruktívnych zásahov do obrazovej plochy či koláže a asambláže. “Použitím farieb, ich hmôt, štruktúr či vložených objektov poskytol svojim dielam nové kvality, a tým aj nové reálie, dimenzie,” poznamenala kurátorka.
Čunderlíkove umelecké experimenty a kultúrno-organizačné snaženia v 70. rokoch tvrdo zastavila normalizácia a o dekádu neskôr umelcova smrť.