Zahraničné Politika

V Bruseli to už štvrtý deň vrie. Lídri sa nevedia dohodnúť na tom, koľko miliárd sa bude deliť

Zľava taliansky premiér Giuseppe Conte, holandský premiér Mark Rutte, nemecká kancelárka Angela Merkelová, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová počas druhého dňa summitu EÚ v Bruseli 18. júla 2020. Zdroj: TASR / AP

BRUSEL – Štáty Európskej únie (EÚ) už od piatka rokujú v Bruseli o miliardovom rozvojovom programe, ktorý má stlmiť ekonomické následky koronavírusovej pandémie. Severské štáty však dohodu blokujú.

 

Od skorého rána sa vedúci predstavitelia 27 členských štátov EÚ radia v Bruseli, aby našli cestu zo zdĺhavej diskusie o budúcom finančnom rámci na roky 2021-2027. Plánovaný rozvojový fond má pomôcť štátom, ktoré sú najťažšie zasiahnuté koronavírusovou krízou. To, že rokovania pokračujú už štvrtým dňom značí, že EÚ-27 sa snaží bezpodmienečne nájsť dohodu.

Debaty odhalili vážne názorové rozdiely medzi niektorými severskými krajinami, ktoré trvajú na nižších subvenciách, ako pôvodne plánovaných 500 miliárd eur a južnými štátmi.

Ani spoločný pokus šéfa Európskej rady Charlesa Michela, šéfky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona neprinieslo žiaden pokrok.

Druhým bodom sporu je, že vyplácanie pomoci by malo byť spojené s princípmi právneho štátu – tu sa zasa stretajú názory východných a západných štátov Európy. Lídri jednotlivých členských štátov od tretej ráno zasadali v budove Rady v Bruseli.

Maďarský premiér Viktor Orbán prichádza na tretí deň summitu EÚ v Bruseli 19. júla 2020. Zdroj: TASR / AP

Severné štáty dohody blokujú

Najmä v nedeľu niektorí predstavitelia, ako holandský premiér Mark Rutte, návrhy dohôd kritizovali. Na jednej strane spolu s rakúskym kancelárom Sebastianom Kurzom požadovali, aby bola pomoc vo forme grantov vyplácaná  len vo výške 350 miliárd eur. Na druhej strane chcela drvivá väčšina štátov akceptovať kompromisné zníženie sumy z 500 na 400 miliárd eur.

K skupine takzvanej “šetrnej štvorky” so Švédskom a Dánskom sa pripojilo aj Fínsko. Tým vznikla skupina troch sociálnych demokratov, jedného liberála a jedného konzervatívneho šéfa vlády, ktorá odmieta dohodu. V mnohých delegáciách sa preto ozýva proti severským štátom kritika.

Podľa niektorých diplomatov Merkelová a Macron nahnevane prerušili rokovania v malých skupinkách diplomatov po tom, ako Rutte neprejavil ochotu k žiadnemu kompromisu. “Rutte bráni svoje euro, Merkellová a Macron bránia Európu,” uviedla francúzska europoslankyňa Nathalie Loiseauová. Slovinský premiér Janez Jansa zasa vyzval svojich kolegov na ochotu ku kompromisom.

Rutte pod vnútropolitickým tlakom

Najmä južné štáty sa s ohľadom na negatívne reakcie trhu obávajú, že rokovania skončia bez dohody. V nedeľu sa už uvažovalo o uskutočnení druhého samitu v auguste, a to v prípade, že by teraz nedošlo k dohode. Prezidentka Európskej centrálnej banky (ECB) Christeina Lagardeová požiadala 27 vlád prostredníctvom agentúry Reuters, aby sa dohodli a spoločne bojovali proti hospodárskej kríze. Euro v pondelok ráno zostalo stabilné po tom, ako Lagardeová zdôraznila, že ECB je pripravená stabilizovať trhy.

Rutteho odpor k dohode diplomati EÚ vysvetľujú tým, že ide vnútropolitický tlako. Jeho koalícia má v holandskom parlamente len miernu väčšinu. Na konci musia  totiž balík pomoci schváliť národné parlamenty a europarlament.

Spor o právny štát

Okrem sporu medzi severom a juhom sa v nedeľu viedla diskusia o tom, či by sa platby z rozpočtu nemali spájať s dodržiavaním princípov právneho štátu. Poľský premiér Mateusz Morawiecki a maďarský premiér Viktor Orbán to rázne odmietajú. Obe krajiny sú obviňované z porušovania zásad právneho štátu EÚ.