Spoločnosť Domáce

V detských domovoch žijú aj deti so zdravotným postihnutím. Rodinu si hľadajú ťažšie

Zdroj: FB / Mesto Levoča

BRATISLAVA –  V centrách pre deti a rodiny (CDR), pôvodne nazývaných detské domovy, žijú aj deti so zdravotným znevýhodnením. „Kedysi boli takéto deti umiestené v domovoch sociálnych služieb, ale systém sa zmenil a všetky deti sú v CDR,“ povedal pre TASR predseda Spoločnosti priateľov detí z detských domovov Úsmev ako dar Jozef Mikloško.

Asi tretina detí v centrách má podľa neho určité špecifické potreby. Dieťa z CDR je však predovšetkým ranené emocionálne. „Pre každé dieťa je zraňujúce, že nevyrastá so svojím rodičom a nemá túto základnú istotu. K tomu sa často pridávajú psychické problémy, ako nejaké úzkostné stavy, tých je v detských domovoch dosť veľa,“ tvrdí. Dodal, že u detí sa vyskytujú aj vážnejšie duševné poruchy. V roku 2018 podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny v CDR žilo 573 detí so zdravotným postihnutím.

„Existujú všeobecné detské domovy, ktoré sa starajú o všetky deti, a potom aj určité špecificky zamerané, napríklad na deti s duševnými, telesnými či zmyslovými poruchami,“ opisuje Mikloško. Niektoré z týchto zariadení sa podľa neho pôvodne nazývali dojčenské detské domovy a nachádzajú sa napríklad v Nitre, Martine alebo v Košiciach. „Samozrejme, sú aj bezbariérové,“ hovorí.

Zdravotný stav je pri osvojení dôležitý

Podľa verejnej ochrankyne práv Márie Patakyovej zdravotný stav dieťaťa ovplyvňuje aj jeho možnosť byť osvojené. Z jej prieskumu vyplynulo, že príliš nepriaznivý zdravotný stav dieťaťa môže byť prekážkou, pre ktorú sa osvojenie dieťaťa nepovažuje za riešenie v jeho najlepšom záujme. V niektorých prípadoch je totiž možné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť o dieťa výlučne pri pobyte v zariadení. Dieťa na osvojenie musí odporučiť CDR v súčinnosti s úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR).

Zdroj: pixabay.com

„ÚPSVaR Bratislava v prieskume uviedol, že prekážkou osvojenia môže byť diagnóza ako detská mozgová obrna a problém majú tiež napríklad ležiace deti,“ uviedla Patakyová v augustovej správe verejného ochrancu práv o dodržiavaní ochrany základných práv a slobôd v procese vnútroštátnych osvojení na Slovensku. ÚPSVaR Trnava má podľa nej skúsenosť, že problematické môžu byť u týchto detí aj syfilis, ľudský papilomavírus (HPV), závislosť od drog a alkoholu či postihnutia čreva. Z údajov ďalších pobočiek ÚPSVaR vyplýva, že problémy môžu mať deti s ťažkými neurologickými a duševnými poruchami či deti, ktoré majú v anamnéze záťaž od rodičov a treba čakať, kým trochu vyrastú, aby sa zistilo, či sa u nich prejavia nejaké poruchy.

Majú to ťažšie

Vhodnosť osvojenia vzhľadom na zdravotný stav podľa ombudsmanky inštitúcie posudzujú v rámci individuálneho plánu rozvoja osobnosti dieťaťa. Prihliadajú na to, či by osvojenie splnilo svoj účel, bolo pre dieťa vzhľadom na jeho zdravotný stav prospešné, a tiež na to, či je v záujme dieťaťa, aby bolo na osvojenie ponúkané, ak je len malá šanca, že niekto bude ochotný si ho osvojiť. „Hranice nie sú dané, v zmysle inštrukcií Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sa u každého dieťaťa má posudzovať, či sa zdravotné postihnutie neprieči účelu osvojenia,“ uviedla Patakyová v správe o dodržiavaní práv pri osvojení.

„Každé, aj akékoľvek postihnuté dieťa, však túži mať svoju rodinu a, našťastie, sa občas nájdu aj obetavé rodiny, ktoré sa postarajú aj o takéto dieťa. Pred pár mesiacmi si takto napríklad našla svojich nových rodičov a štyroch súrodencov šesťmesačná Zuzanka, ktorá má Downov syndróm a s ním spojenú komplikovanú srdcovú poruchu,“ uzavrel Mikloško.