SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. je najväčší poskytovateľ komplexných informačných služieb na Slovensku. Je moderným informačným médiom založeným na báze nezávislej tlačovej agentúry.
Historička Marína Zavacká uvádza príklad regionálneho funkcionára ŠtB Jána Haščáka, ktorý už v máji varoval KGB, že socializmus v Československu možno udržať iba „s pomocou sovietskeho ľudu“
Popri ľuďoch, ktorým sa inváziou v auguste 1968 rúcal svet, boli v ČSSR aj takí, ktorí tento pocit zažívali už na začiatku reformného procesu na jar. Ako pre agentúru SITA uviedla historička z Historického ústavu SAV Marína Zavacká, nešlo len o dogmatikov na najvyšších postoch, ako najčastejšie spomínaný Vasiľ Biľak. „Ešte v horšej situácii boli mnohí regionálni predstavitelia komunistickej strany a bezpečnostných orgánov. Denne stretávali ľudí, ktorých donútili vstúpiť do družstva, pripravili ich o živnosť, posielali ich do väzenia. Takí každé oslabenie komunistickej moci vnímali ako priame ohrozenie svojej pozície, ba až osobnej bezpečnosti. Sprievodným javom politického uvoľnenia bola i vlna samovrážd príslušníkov ŠtB,“ povedala.
Podľa historičky napríklad koncom mája 1968 spísal svoj pohľad na domáce dianie, čosi medzi varovaním a volaním o pomoc, náčelník 4. odboru košickej krajskej správy ŠtB, podplukovník Ján Haščák. Adresoval ho svojmu kolegovi a priateľovi, zástupcovi predsedu KGB na Ukrajine Nikolajovi Zacharovičovi Trojakovi, s ktorým „v minulosti spoločne vytvárali podmienky pre boj proti spoločnému nepriateľovi za každých podmienok“. S rozhorčením opisoval anarchiu, pri ktorej si „každý robí čo chce“, menovite v novinách, v televízii, medzi kultúrnymi pracovníkmi, študentmi a „bývalými ľuďmi“. Dovoľovali si vystupovať proti socialistickému zriadeniu, strane a pracovníkom Štátnej bezpečnosti, a dvadsaťročie výstavby socializmu označovať za „deformáciu spoločnosti“,“ uviedla Zavacká. Haščák do svojho listu zahrnul viacero vtedajších kolujúcich fám – o bývalom gardistovi, ktorý prišiel na Národný výbor s pozdravom Na stráž!, o eštebákovi, čo sa zastrelil po tom, ako učiteľka v triede povedala jeho dcére, že otec je nepriateľom ľudu. „Písal o „kulakoch“, čo sa domáhali vrátenia pôdy, o sporoch medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi, o organizáciách bývalých politických väzňov, a zvlášť upozorňoval na silnejúce prejavy protisovietskych nálad, hesiel a „ohováračiek“,“ povedala Zavacká s tým, že išlo o list očividne neformálny, pretože na otázku, čo s tým robí vedenie strany a rezortu, si autor odpovedal stručne: „nový minister je starý hlupák“. Sťažoval sa, že verejne potápa vlastných ľudí, v novinách priznal existenciu poštovej cenzúry, konšpiračných bytov aj používanie sledovacej techniky a „reakcia“ sa teraz úspešne usiluje zistiť, kde sú a ako fungujú. „V strane niet jednoty, funkcionári ako Husák a Smrkovský rečnia pred robotníkmi tak a pred inteligenciou inak, Mňačko hlása sionizmus, novinári si píšu, čo chcú,“ pokračoval.
V závere podľa Zavackej funkcionár košickej ŠtB konštatoval, že možno nenapísal nič, čo by už v ZSSR nevedeli, ale chcel si splniť svoju povinnosť. „A dodal to najpodstatnejšie — vyjadrenie, že podľa jeho mienky, ako i podľa jeho súdruhov, „udržať socializmus v našej krajine v súčasnej situácii je možné len za pomoci sovietskeho ľudu“, dodala Zavacká s tým, že po sovietskej intervencii, ktorú takto privolával tri mesiace vopred, sa na rozdiel od obetí politických čistiek Jánovi Haščákovi otvorili nové kariérne možnosti. Stal sa náčelníkom celej Správy ŠtB Košice a v tejto funkcii zotrval až do dôchodku v roku 1981
Komentáre k článku