BRATISLAVA – V programovom vyhlásení vlády (PVV) chýba podpora vedy a výskumu v environmentálnej oblasti. Absentuje aj zmienka o envirovýchove, vzdelávaní a osvete. Nenachádza sa tam ani zlepšenie monitoringu znečistenia, zelená daňová reforma či meškajúce vyhlásenie Národného parku Podunajsko. Uviedol zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu Mikuláš Huba. V PVV podľa neho nie je nič o riešení problému zanášania Hrušovskej zdrže sedimentmi, Vrakunskej skládky, gudrónov, PCB látok či kontaminácie podzemných vôd Žitného ostrova.
“Je neuveriteľné, že v PVV chýba aj akýkoľvek odkaz na Envirostratégiu 2030, ktorú v roku 2019 prijala vláda Petra Pellegriniho,” podotkol Huba. Ondrej Kameniar z iniciatívy My sme les pre TASR povedal, že programové vyhlásenie v environmentálnej oblasti na prvý pohľad pôsobí vcelku dobrým dojmom. Vláda sa v ňom prihlasuje k niektorým medzinárodným záväzkom a nespomína väčšinu kontroverzných návrhov prezentovaných v kampani politikmi SNS, skonštatoval.
V materiáli sú podľa neho načrtnuté viaceré opatrenia, ktoré by pri odbornom uchopení dokázali Slovensko posunúť. V kontexte vyjadrení politikov zo SNS však táto časť PVV pôsobí ako “veľmi všeobecne formulovaný text plný nejasných miest, za ktoré sa dá dosadiť celé spektrum opatrení”, podotkol. “Ak sa bude chcieť vedenie ministerstva oprieť o PVV pri realizácii škodlivých návrhov, ktoré odzneli počas kampane, bude sa to dať robiť veľmi komfortne,” uviedol Kameniar. Prínosným opatrením podľa Kameniara môže byť podpora pre subjekty poskytujúce ekosystémové služby. Dôležitý však bude spôsob aplikácie.
“Medzi potenciálne nebezpečné časti PVV sa dá zaradiť napríklad časť o prehodnotení celej sústavy chránených území na Slovensku. Môže to znamenať (a pravdepodobne aj znamená) zmenšovanie počtu a výmery chránených území, prípadne znižovanie stupňov ochrany,” priblížil. Doplnil, že rôznorodo sa dá vyložiť časť o prehodnocovaní výšky spoločenských hodnôt rastlín a živočíchov, výšky trestov za environmentálne trestné činy a presadzovanie “oprávnených požiadaviek lokálneho života v národných parkoch”. Odsek o “nulovej tolerancii k výskytu medveďa a vlka v blízkosti intravilánov a vydávaní povolení na reguláciu” vníma Kameniar ako “asi najokatejšie prihlásenie sa k presadzovaniu záujmov poľovníckej lobby”.