BRATISLAVA – Najväčším postrachom pri voľnočasových aktivitách v prírode sú takmer pre každého kliešte, ktorých výskyt je už niekoľko rokov abnormálne vysoký. Paradoxom je, že kliešte sú extrémne malý hmyz, ale o to zákernejší.
Kliešť vyzerá ako malý pavúk, má telo, hlavu s dvoma silnými čeľusťami a osem nôh a čo je na nich najnebezpečnejšie, môžu prenášať viaceré infekcie, najmä lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Odborníci z Úradu verejného zdravotníctva v tejto súvislosti pripomínajú, že pred encefalitídou sa možno na rozdiel od boreliózy chrániť očkovaním. Očkovanie odporúčajú všetkým, ktorí žijú v endemických oblastiach alebo cestujú do rizikových oblastí. Zatiaľ čo kliešte infikované baktériou lymskej boreliózy sa vyskytujú takmer na celom území Slovenska, kliešte infikované vírusom kliešťovej encefalitídy sa vyskytujú v určitých tzv. endemických oblastiach. “Za ostatné roky bol zaznamenaný najvyšší počet prípadov kliešťovej encefalitídy v Žilinskom a v Banskobystrickom kraji,” uviedla Jana Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici.
Napriek poklesu v počte hlásených prípadov v roku 2021 Úrad verejného zdravotníctva eviduje dlhodobo stúpajúci trend chorobnosti na kliešťovú encefalitídu. Dôvodom je podľa neho nízka zaočkovanosť populácie a vysoká aktivita kliešťov. “Zatiaľ čo v roku 2020 bol na Slovensku hlásený najvyšší výskyt prípadov kliešťovej encefalitídy za ostatných 20 rokov (186 prípadov), v roku 2021 išlo o pokles počtu prípadov takmer o polovicu (97 prípadov),” priblížil Marek Eliáš z odboru komunikácie Úradu verejného zdravotníctva. Dodal, že ani jeden z prípadov v roku 2021 nebol zaočkovaný. Lymská borelióza sa v roku 2021 vyskytla v 621 prípadoch, čo je pokles oproti roku 2020, keď ich bolo 961. Kliešťová encefalitída je ochorenie postihujúce centrálnu nervovú sústavu, ktoré sa môže prenášať aj niektorými potravinami.
Najmä nepasterizovanými výrobkami z kozieho a ovčieho mlieka. Prejavuje sa podobne ako chrípka, horúčkou, bolesťami hlavy a svalov či nevoľnosťou. Po niekoľkých dňoch sa pridružujú príznaky postihnutia centrálneho nervového systému, teda stupňujúce sa silné bolesti hlavy, vracanie, stuhnutie šije, poruchy vedomia, pamäti až dezorientácia či závraty. Lymská borelióza sa zo začiatku prejavuje typickými kožnými zmenami, keď koža okolo miesta vpichu sčervená, pričom začervenanie sa šíri do okolia a zároveň centrum bledne. Postupne sa môže pridružiť zvýšená teplota, únava či bolesti svalov a kĺbov. Neskôr patrí k prejavom najmä postihnutie centrálneho nervového systému, kožné zmeny či zápaly kĺbov a očnej rohovky.
Zatiaľ čo kliešťová encefalitída je infekčné ochorenie vyvolané vírusom a antibiotiká v jej liečbe nie sú účinné, lymskú boreliózu vyvolávajú baktérie a možno ju liečiť antibiotikami. Rozdiel medzi ochoreniami je aj v prevencii. “Pred kliešťovou encefalitídou sa vieme na rozdiel od boreliózy chrániť očkovaním. Očkovanie poskytuje mimoriadne účinnú ochranu. Zdôrazňujeme však, že očkovanie chráni iba pred kliešťovou encefalitídou, nechráni pred samotným prisatím kliešťa a ani pred lymskou boreliózou, ktorú prenáša časť kliešťov na území Slovenska,” priblížila Kerlik.
Ako informuje zdravieprevsetkych.sk kliešte sa vyskytujú po celý rok, ale aktívne sú iba vtedy, keď teplota stúpne nad 7 stupňov. Množstvo kliešťov sa v jednotlivých regiónoch výrazne líši, vyskytujú sa však všade. Kliešte dávajú prednosť zmiešaným listnatým lesom so sviežou trávou, kríkmi, papradím a množstvom popadaných listov. Oveľa menej ich nájdete na otvorených miestach, ako sú duny, vresoviská, nivy a lúky. „K oblastiam s najväčším výskytom nakazených kliešťov patrí oblasť pozdĺž Váhu. V tejto oblasti býva dlhoročne najvyššia chorobnosť na kliešťovú encefalitídu, hoci na Slovensku výskyt tohto ochorenia nie je vysoký. Endemickými oblasťami sú aj juhozápadná časť Slovenska, napríklad pohoria Tríbeč a Vtáčnik, Pohronská a Nitrianska pahorkatina, ďalej oblasť Malých Karpát, okresy Levice, Nitra, Nové Zámky a Trenčín,“ konštatuje zdravieprevsetkych.sk.
Základné zásady ochrany pred kliešťom
- vyhýbajte sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov – okraje lesov, vysoké porasty tráv, krovie
- v prírode noste vhodné oblečenie pokrývajúce čo najväčšie časti tela, hlavne dlhé nohavice, ponožky, vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazita skôr zbadáte
- používajte repelenty
- po návrate domov si dôkladne prekontrolujte celé telo
Prisatého kliešťa treba odstrániť pinzetou, pričom je dôležité vybrať celé telo aj s hlavičkou. Neodporúča sa kvapkať na neho olej, pretože sa začne dusiť a natrávenú krv vyvráti späť do rany. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého, je lepšie vyhľadať zdravotnícku pomoc, radí Úrad verejného zdravotníctva. “Vyťahujte ho plynulým kolmým ťahom smerom od kože, postupujte pomaly a bez točenia. Kliešťa nevykrúcajte prudko do strán, mohli by ste ho pretrhnúť. Najdôležitejšie je nepoškodiť a nerozmliaždiť ho,” odporúčajú odborníci. Ak sa nepodarí odstrániť kliešťa celého je lepšie vyhľadať zdravotnícku pomoc. Po jeho odstránení je potrebné miesto prisatia ihneď vydezinfikovať liehom či jódovou tinktúrou z lekárne, prípadne iným prípravkom s obsahom alkoholu. Vydezinfikovať treba aj pinzetu a povrchy, na ktoré dopadla tekutina z poškodeného tela nacicaného kliešťa.
“Po jeho odstránení nikdy nemliaždite prstami. Hoďte ho do wc misy a ihneď spláchnite, vyhoďte ho do koša v uzavretej nádobe alebo v uzavretom vrecúšku, prípadne kliešťa dôsledne znehybnite lepiacou páskou a takto ho vyhoďte do koša,” podotkol Marek Eliáš z odboru komunikácie Úradu verejného zdravotníctva a zároveň pripomína, že v rámci prevencie je lepšie vyhýbať sa miestam s vyšším predpokladom výskytu kliešťov, teda okrajom lesov, vyšším porastom tráv či krovinám. V prírode odborníci odporúčajú používať repelent a nosiť oblečenie, ktoré pokrýva časti tela čo najviac. “Hlavne dlhé nohavice, ponožky, do ktorých si zasuniete nohavice, vhodnejší je svetlý odev, na ktorom parazita skôr zbadáte,” spresnili odborníci. Hneď po návrate domov radia dôkladne prekontrolovať celé telo a osprchovať sa.
Ako dodáva zdravieprevsetkych.sk Lymská borelióza sa lieči antibiotikami.
Perorálne antibiotiká – ide o štandardnú liečbu lymskej choroby v počiatočnom štádiu. Tieto zvyčajne zahŕňajú doxycyklín pre dospelých a deti staršie ako 8 rokov alebo amoxicilín alebo cefuroxím pre dospelých, mladšie deti a tehotné alebo dojčiace ženy. Zvyčajne sa odporúča 14- až 21-dňový cyklus antibiotík, ale niektoré štúdie naznačujú, že cykly trvajúce 10 až 14 dní sú rovnako účinné.
Intravenózne antibiotiká – ak ochorenie postihuje centrálny nervový systém, lekár odporučí liečbu intravenóznym antibiotikom po dobu 14 až 28 dní. Je to účinné pri eliminácii infekcie, hoci môže trvať nejaký čas, kým sa zotavíte zo svojich príznakov. Intravenózne antibiotiká môžu spôsobiť rôzne vedľajšie účinky, vrátane nižšieho počtu bielych krviniek, miernej až ťažkej hnačky alebo kolonizácie alebo infekcie inými organizmami rezistentnými na antibiotiká, ktoré nesúvisia s lymskou boreliózou. Po liečbe má malý počet ľudí stále nejaké príznaky, ako sú bolesti svalov a únava. Príčina týchto pretrvávajúcich symptómov, známych ako syndróm post-lymskej choroby, nie je známa a liečba ďalšími antibiotikami nepomáha.
Liečba kliešťovej encefalitídy
Ako informuje zdravieprevsetkych.sk pri Kliešťovej encefalitíde neexistuje špecifická liečba. U ľudí so závažným ochorením sa poskytuje podporná liečba v nemocnici, ako je napríklad intenzívna starostlivosť. Väčšina ľudí však bude potrebovať iba kontrolu príznakov.