PARÍŽ – Najnovšie merania vedcov došli k záveru, že iba štyri svetelné roky od nás existuje planéta Proxima b, na ktorej sú vhodné podmienky pre život.
Keď chceme nájsť v inej hviezdnej sústave planétu podobnú Zemi, tak bližšie to už naozaj nejde. Proxima Centauri je pre nás najbližšou hviezdou (mimo Slnka). Je vzdialená iba 4,244 svetelných rokov. Keď sa tam v roku 2016 našli dôkazy o existencii planéty podobnej Zeme, vypukla medzi astronómami eufória.
Podľa posledných meraní predstavuje jej veľkosť 1,17 veľkosti Zeme. Vedci však svoju nádej o podobnosti k našej planéte neodvodzujú len z tohto údaju, ale aj z to, že by sa na nej mali nachádzať vhodné podmienky pre život.
Proxima Centauri je červený trpaslík, má slabú svetelnosť a je pomerne chladná. Jej obývateľná zóna – oblasť, v ktorej môže existovať voda v tekutej forme – je preto omnoho bližšia ako oblasť okolo nášho Slnka. Proxima b obieha hviezdu na takej malej obežnej dráhe, že dokončenie jedného obehu trvá iba 11,2 dní namiesto našich 365. Dva veľké rozdiely medzi oboma hviezdnymi sústavami sú zároveň tak navzájom vyvážené, že každá môže mať svoju Zem.
Presnejšie merania potvrdili dojem
Potenciálne priaznivé podmienky pre život Proximy b opäť potvrdila aj najnovšia štúdia v odbornom časopise „Astronomy & Astrophysics“. Odvoláva sa na merania spektrorgrafu Espresso (Echelle Spectrograph for Rocky Exoplanet- and Stable Spectroscopic Observations), ktorý je súčasťou teleskopu Very Large Telescope Európskeho južného observatória (ESO). Oproti staršiemu spektrografu Harps (High Accuracy Radial Velocity Planet Searcher) sa vďaka Espresso presnosť merania strojnásobila.
Pri použití tzv. metódy radiálnej rýchlosti je možné merať pohyby hviezdy a planéty okolo spoločného ťažiska a z toho potom vyvodiť závery o vlastnostiach planéty. To vedie k výsledku, že teplota povrchu Proximy b by mala umožniť existenciu vody v tekutej forme a to by teoreticky umožňovalo život na planéte.
Nezodpovedané otázky
Samotná možnosť, samozrejme, neznamená, že tam život skutočne existuje. A ak by tak aj bolo, musel by sa vyrovnať s ťažkosťami, ktorých sme my ušetrení. Jej malá obežná dráha dáva tušiť, že Proxima b má tzv. viazanú rotáciu, keď je k hviezde celý čas natočená iba jednou stranou. Na tejto strane by bolo príliš horúco, na druhej zasa chladno. Život by tak mohol existovať v zóne súmraku medzi týmyto stranami – alebo pod zemou.
Ešte problematickejšia je blízkosť planéty k hviezde a to z dôvodu, že ak by na Proxime Centauri došlo k výbuchom žiarenia, zasiahli by planétu plnou silou. A aj úplne normálny hviezdny vietor by “vial” 2000-krát silnejšie ako u nás na Zemi. Aj keby by Proxima b vytvorila niekedy atmosféru, tú už by pravdepodobne dávno “odfúklo”.
Diskusia o tom, či by Proximu b mohla chrániť hypotetická biosféra pred jej hviezdou, sa medzi vedcami vedie už roky. Vedúci tímu dátového spracovania údajov zo spektrorgrafu Espresso, vsádza na nové prístroje. Tie budú zostrojené špeciálne pre detekciu vyžarovaného svetla Proximy b a čoskoro môžu priniesť odpovede. Jeden z nich bude pokračovať v práci Espresso a bude sa volať Ristretto.