Domáce Politika Spoločnosť Top

Tri agentúry, tri rôzne prieskumy o zložení parlamentu. Pozreli sme sa, čo je za tým

traja zástupcovia prieskumných agentúr, zľava Václav Hřích/AKO, v strede Martin Slosiarik/Focus, napravo Michal Mislovič/Median SK . Zdroj: koláž, archív redakcia

BRATISLAVA- Nestáva sa často, aby v jediný deň vyšli tri prieskumy verejnej mienky o preferenciách politických strán, ktoré sa ale vo svojich výsledkoch líšia. Agentúry, ktoré zásobujú verejnosť týmito informáciami, použili rozdielne metódy zberu. Tie uskutočnili v rôznom období a na rôznej vzorke. Pýtali sme sa preto, čo si má z takýchto prieskumov zobrať volič.

 

Troch prieskumných agentúr, ktoré v piatok 16.novembra svoje zistenia odprezentovali, sme sa pýtali, akým spôsobom dáta zberali. Vo vzťahu k preferenciám mimoparlamentných strán Spolu a Progresívne Slovensko boli zaznamenané najväčšie rozdiely. Zatiaľ, čo agentúra Focus poslala oboch nováčikov do parlamentu, Median SK ich nechal oboch mimo parlamentných brán. Agentúra AKO namerala potrebných päť percent iba jednej z nich. Výsledky prieskumov prinášame v nasledujúcej galérii.

 

Galéria
Prieskum agentúry AKO
Prieskum agentúry Focus
Prieskum agentúry Median SK
navigate_before
navigate_next

1.Dajú sa rôzne metodiky (telefonické dopytovanie, osobné dotazníky a vypĺňanie webdotazníkov) považovať za rovnocenné?

Výkonný riaditeľ agentúry AKO, Václav Hřích:

Š

“Telefonicky zber a osobné dopytovanie sú rovnocenné metódy zberu.  Zber prostredníctvom internetu sám o sebe horšie zastihuje hlavne vekovo vyššie cieľové skupiny, ktoré sú pre volebné preferencie dôležité.”

 

Riaditeľ agentúry Focus, Martin Slosiarik:

“Výskum Medianu sa realizoval úplne v inom období (október), čiže z hľadiska priameho porovnania výsledkov, je irelevantný. Metodiky osobného dopytovania a telefonického dopytovania sú do veľkej miery porovnateľné, i keď samozrejme vždy je potrebne primárne sledovať trendy v prípade jednotlivých použitých metodík a agentúr, ktoré prieskumy robili. Treba však povedať, ze dopytovacia situácia pri osobnom dopytovaní a telefonickom dopytovaní, pokiaľ ide o meranie preferencii, je odlišná. V našom prípade – osobné dopytovanie – anketár obracia obrazovku notebooku/ tabletu na respondenta a ten má možnosť vidieť zoznam strán naraz. Pri telefonickom dopytovaní sa musia strany postupne čítať. To môže napríklad do istej miery zvýhodňovať zavedené strany pred menšími – v našich prieskumoch realizovaných cez osobné dopytovanie máme vždy o čosi vyššie preferencie naviazané na malé neparlamentné strany, než v prieskumoch, ktoré napríklad realizujeme telefonicky, kde majú respondenti skôr tendenciu vybrať tie strany, ktoré sú “na očiach”. Pri prieskumoch realizovaných prostredníctvom internetu (online) treba vždy mať na pamäti tú skutočnosť, že časť populácie, predovšetkým vo veku 50+, je online v menšej miere, ako mladšia populácia. Vždy samozrejme nájdeme aj starších ľudí, ktorí sú online, ide o to, či títo ľudia dobre vypovedajú aj o názoroch (preferenciách) ľudí, ktorí sa na internete nepohybujú.”

 

Analytik agentúry Median SK, Michal Mislovič:

“Vo všetkých troch prípadoch zberu dát sa jedná o moderné metódy, ktoré sú bežne využívané na realizáciu prieskumov či už v oblasti skúmania správania sa jednotlivých skupín (v našom prípade voličov) alebo v ďalších marketingových prieskumoch. Na základe našich predošlých skúsenosti a na základe interných analýz realizujeme v MEDIAN SK prieskum kombináciou metód osobného opytovania a online opytovania. Kombinácia metód nám zabezpečí, že dokážeme osloviť aj skupinu ľudí, ktorú by sme nedokázali osloviť v prípade, že by bol prieskum realizovaný len jednou z metód.”

2.Pre médiá a verejnosť agentúry vždy publikujú spriemerovaný výsledok, aj keď sa uvádza aj rozpätie s ohľadom na štatistickú chybu. Nebolo by tak lepšie uvádzať len rozpätie, v ktorom sa strana hýbe?

Výkonný riaditeľ agentúry AKO, Václav Hřích:

“Z nášho pohľadu je samozrejme zaujímavejšie analyzovať /porovnávať rozsahy preferencií v rámci štatistických odchýliek, v ktorých sa strany/ kandidáti pohybujú, keďže to poskytuje oveľa komplexnejší pohľad na výsledok. V slovenskej realite  potom jednotlivé poradia politikov/strán hlavne v „strede poľa“ už nie sú také jednoznačné ako by sa podľa stredových hodnôt zdalo. V realite je nielen na Slovensku, ale po celom svete tradícia používať stredovú hodnotu a možné odchýlky smerom hore a dolu sú považované až za sekundárny údaj. Publikovanie rozpätí je totiž pre čitateľov ťažšie porozumiteľné ako jedna stredová hodnota a je veľmi komplikované ho zobraziť dostatočne prehľadne aj vo forme grafov.”

 

Riaditeľ agentúry Focus, Martin Slosiarik:

“Nejedná sa o spriemerovaný výsledok, ide o strednú hodnotu intervalu spoľahlivosti. Toto nepovažujem za žiadny problém, keďže v tlačovej správe sú uvedené obe informácie. Je to skôr problém interpretácie dát, pri ktorom sa zabúda na to, že výskum sa realizuje vždy len na istej vzorke respondentov a preto je jeho nevyhnutnou súčasťou štatistická chyba (preto sa uvádza interval spoľahlivosti).”

 

Analytik agentúry Median SK, Michal Mislovič:

“V sociálnych vedách existuje samozrejme viac prístupov akým spôsobom je možné skúmať napríklad aj volebné správanie. V našich prieskumoch vždy uvádzame veľkosť štatistickej odchýlky, čitateľ je tak informovaný o jej rozpätí v prípade ziskov jednotlivých politických strán. To však neznamená, že akýkoľvek iný prístup je zlý.”

 

3.Váš prieskum sa meral pred/počas/po priebehu komunálnych volieb? Nemohlo napríklad silné/slabé postavenie strán SPOLU a Progresívne Slovensko byť dôsledkom práve zvýšenej/zníženej poznateľnosti pre kampaňovanie v priebehu týchto volieb? Dalo by sa odlíšiť aké výsledky mali pred samotnými voľbami a potom?

Výkonný riaditeľ agentúry AKO, Václav Hřích:

“Publicita v médiách, spojená s prezentovaním úspechov/neúspechov kandidátov strán v komunálnych voľbách, vie pozitívne ovplyvniť sympatie voličov k jednotlivým stranám. To potvrdzujú aj minuloročné voľby do orgánov vyšších územných celkov. Po medializácií úspechov inak mimoparlamentnej strany KDH jej preferencie u všetkých agentúr stúpli a už sa dlhodobo držia nad hranicou 5 percent.  Podobný efekt môže nastať aj v prípade nových strán teraz po komunálnych voľbách.  Náš prieskum sa konal až v období po komunálnych voľbách nie pred, ani počas, takže rozlíšenie výsledkov nie je možné. Otázkou zostáva, či si tieto strany dokážu udržať dostatočnú mieru publicity aj niekoľko mesiacov po voľbách  a tým pádom aj čísla nad hranicou 5 percent.”

 

Riaditeľ agentúry Focus, Martin Slosiarik:

“Je prirodzené, že ak strana zvyšuje svoju poznateľnosť (keď kampaňuje), tak by sa to postupne malo odrážať aj na preferenciách strany, pričom platí, že preferencie stúpajú podstatne pomalšie než poznateľnosť, respektíve niekedy sa zvýšená poznateľnosť v preferenciách ani neprejaví. Čakať v tomto zmysle na nejaké neutrálne obdobie nemá zmysel. V prípade týchto strán (Spolu a Progresívne Slovensko pozn.red.) si však myslím, že primárny bol predovšetkým ich dobrý výsledok v komunálnych voľbách, respektíve schopnosť odkomunikovať to ako úspech, čo malo vysokú symbolickú hodnotu – tu hovorím predovšetkým o strane SPOLU, pretože preferencie Progresívneho Slovenska sa zvýšili miernejšie (dokonca len v rámci štatistickej chyby).”

 

Analytik agentúry Median SK, Michal Mislovič:

“V oboch prípadoch ide o novovzniknuté politické celky. Na základe prieskumu môžeme predpokladať, že za vyšším ziskom strany SPOLU môže byť skutočnosť, že v jej čele sú známe osobnosti, ktoré v politike pôsobia už dlhšiu dobu. Naopak Progresívne Slovensko je stranou, ktorú zakladali pred nedávnom ešte neznámi ľudia. Napriek tomu, že sa neskôr k ním pripojilo niekoľko známych politikov, tak sa dá predpokladať, že táto strana nemá v súčasnej dobe ešte vytvorené pevné voličské jadro. Avšak ak sa pozrieme hlbšie do nášho prieskumu, tak zistíme, že volebný potenciál týchto novovzniknutých celkov sa pohybuje na úrovni približne 9 % v oboch prípadoch. To znamená, že ak by sa týmto stranám podarilo osloviť všetkých možných voličov, tak by mohli získať až 9 %. Samozrejme sa jedná o predikciu ideálneho prípadu. Aby som teda odpovedal na vašu otázku. Nejedná sa len o neznámosť politických celkov pred regionálnymi voľbami, ale o neznámosť týchto politických celkov vo všeobecnosti. Samozrejme, porovnanie v jednotlivých dňoch zberu dát je možné, ale jedná sa o časovo náročnejšiu prácu.”

 

4. Akú veľkú úlohu hrá počet respondentov? Agentúry použili vzorky 1018 respondentov, 1000 respondentov a 970 respondentov. Nebolo by dobré tento počet navýšiť, aby bol prieskum presnejší?

Výkonný riaditeľ agentúry AKO, Václav Hřích:Š

“Rozdiel medzi  počtom 970/1000/1018 respondentov nie je smerodajný.  Počet respondentov cca 1000 je dostatočne presný na meranie týchto výsledkov. Vyššia vzorka by bola vhodná len ak by sme chceli analyzovať tieto dáta napríklad podľa krajov alebo okresov, a potrebovali by sme  v každom okrese dosiahnuť nejakú minimálnu, štatisticky významnú vzorku. Rozhodujúcejšie ako zvyšovanie veľkosti vzorky je striktné dodržiavanie štruktúry vzorky – musí kopírovať štruktúru populácie.”

 

Riaditeľ agentúry Focus, Martin Slosiarik:

“V podstate sa podobné prieskumy aj inde vo svete robia na vzorke okolo 1000 respondentov. Je to vhodný kompromis z hľadiska časového, finančného a metodologického. Okrem toho napr. zdvojnásobenie veľkosti vzorky by viedlo k podstatne vyšším finančným nákladom na prieskum (kto to zaplatí?), pričom štatistická chyba by sa neznížila o polovicu, ale len o necelú tretinu.”

 

Analytik agentúry Median SK, Michal Mislovič:

“Rola veľkosti vzorku býva niekedy preceňovaná. Niektoré štúdie dokonca ukazujú, že prieskumy s menšou veľkosťou vzorky mali kvalitnejšiu predikciu ako tie s vyššou vzorkou. Zároveň treba však priznať, že aj v tomto smere sa názory rôznia. Avšak v našom prípade rozdiel 30, resp. 48 respondentov môžeme považovať za zanedbateľný.”

K presným výsledkom prieskumov sa môžeme dostať maximálne tri dni pred voľbami, tvrdí Ján Baránek

Politický analytik Ján Baránek pre Glob.sk komentoval problematiku prieskumov takto: „Je obrovskou chybou, ktorá sa stala aj v posledných parlamentných voľbách, keď sa porovnáva presnosť prieskumov. Existuje totiž napríklad zákonné informačné embargo na zverejňovanie prieskumov pred voľbami. Dva týždne pred voľbami sa nesmeli zverejňovať prieskumy, čo spolu s približne týždňom na zber údajov znamená, že výsledok prieskumov bol takmer mesiac starý. Faktory, ktoré vstupovali do procesu zberu sa môžu absolútne líšiť od výsledku. Túto zákonitosť nám objasnil ako prvý už matematik a meteorológ Edward Lorenz v 60. rokoch minulého storočia, ktorý zadefinoval, že aj malá zmena na vstupe môže vyvolať veľkú zmenu na výstupe. Samozrejme, čím dlhšie je časové obdobie od vstupu po záverečný výstup, tým môže byť táto zmena väčšia. Porovnávať výsledky prieskumov by bolo možné len vtedy, ak by sa prieskumy robili deň pred voľbami. Vtedy je totiž počet faktorov, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok prieskumov už len obmedzené množstvo. Len vtedy sa dá porovnávať presnosť prieskumov.“

Politický analytik Ján Baránek. Zdroj: archív

Baránek pokračuje: „Najdôležitejšie je sledovať vývoj, ale nemusí ani to vždy platiť. Sledovanie prieskumov verejnej mienky je sledovaním dynamických procesov a tie sú charakteristické tým, že sa nedajú prognózovať. Vieme povedať len, že výsledok platí na ten čas, kedy sa zber údajov konal. Trend môžeme len odvodzovať.“

„Rôzne metodológie nemajú až tak vplyv na rozdielnosť výsledkov. Reprezentatívne prieskumy sú prieskumy, ktoré sa robia náhodným výberom. Keď sa prieskumy zbierajú krátko, môže sa do nich premietnuť reakcia na ad hoc udalosť, ktorá sa stala tesne pred zberom údajov. V prípade týchto troch prieskumov vstupuje do hry priveľa premenných na to, aby sa dali porovnať“ ukončuje Ján Baránek.

 

Zdroj fotografií: archív Martina Slosiarika, TASR a agentúra Median SK.