BRATISLAVA – Za 10 rokov vo funkcii prezidenta absolvoval nespočetné množstvo oficiálnych návštev a prijatí. Jedna z nich bola však obzvlášť výnimočná. Prvá a zatiaľ aj posledná príležitosť hostiť britskú kráľovnú Alžbetu II. na Slovensku. V októbri 2008 strávila panovníčka spoločne so svojím manželom, princom Philipom, v Bratislave a pod Tatrami dva dni. O tom, ako to počas nich vyzeralo za zatvorenými dverami, či sa kráľovskému páru u nás páčilo a aké úsmevné zážitky sa mu viažu s nedávno zosnulým vojvodom z Edinburghu, sa Zoznam.sk rozprával s exprezidentom IVANOM GAŠPAROVIČOM (80).
Ako prezident ste takýchto návštev absolvovali niekoľko. V čom bola táto možno nejaká iná?
– Iná bola v tom, že každý vie, aké postavenie vo svete má anglická kráľovná. Dalo by sa povedať, že v súčasnej dobe je to kráľovná kráľovien. Takže zo spoločenského pohľadu to malo pre Slovensko veľký význam. Táto návšteva bola chápaná ako uznanie Slovenska ako krajiny, do ktorej anglická kráľovná môže bez problémov prísť.
V médiách vidíme, že to bola práve kráľovná, na ktorú sa počas oficiálnych návštev sústredila pozornosť. Vy ste mali možnosť stretnúť kráľovský pár aj za zatvorenými dverami. Správali sa tam inak? Ako na vás pôsobili?
– Protokol je tvrdý a kráľovská rodina ho dodržiava a preto ho aj druhá strana musí dodržiavať. Samozrejme, že niekedy je pri takýchto príležitostiach strojenosť, ale pri rozhovoroch medzi štyrmi očami, ako sa hovorí, je to už úplne iné. Kráľovná bola veľmi príjemná, ľudská. Princ, jej manžel, tak isto. Dokázali sme sa rozprávať o veciach, ktoré sa týkali ani nie nejakej politiky, ale vôbec života občanov, histórie a slovenských, prípadne anglických tradícií.
Princ Philip bol známy tým, že mal dosť svojský zmysel pre humor. Máte s ním aj takéto skúsenosti? Prekvapil vás niečím z toho, čo povedal, alebo čo urobil?
– Keď sme boli v Tatranskej Lomnici, tak bolo zlé počasie a pršalo. Boli tam dobovo oblečení nosiči tovarov a lyžiari v takých tradičných lyžiarskych mundúroch a princ sa medzi nimi zastavil. My sme pár krokov odišli preč aj s kráľovnou a v tom čase, a to bola naozaj náhoda, sa roztrhla obloha a bolo vidieť Lomnický aj Slavkovský štít. Kráľovná prvá povedala, aby sme sa išli rýchlo odfotiť, kým svieti slnko. Tak sme sa pozerali, kde je Philip. A on bol práve medzi týmito „starými“ lyžiarmi a nosičmi, tak išli pre neho, že sa má ísť fotiť, že si to kráľovná praje. A on na to povedal: „Veď som sa už dnes päťkrát fotil a stále som taký istý.“ Takže to je len taký čriepok z toho. Samozrejme, že mal aj iné bonmoty, keď sme sa zhovárali.
Môžete ešte nejaké prezradiť?
-Ale radšej nie. (smiech)
Jedným z darov vtedy bola aj fujara. Vy ste kráľovskému páru na nej aj niečo zahrali. Ako na to reagoval princ Philip?
– Mal som vo zvyku, že všetkým takým vzácnym návštevám dávam fujaru. A môžem povedať, že skoro každý bol prekvapený, lebo nevedel, čo to je. Aj sám princ sa pozeral, že na čo to je. Tak som mu povedal, že to je hudobný nástroj. A on hovorí: „Áno? A zahrá nám tu niekto na tom? Vie niekto na tom hrať? Ešte sa na tom hrá? Je to historické?“ Tak som povedal, že historické to je, ale na Slovensku v každej poriadnej dedine, kde je folklór, tak sa na tom hrá. Stále sa pýtal, či vie na tom niekto hrať, tak som zahral. Tlieskali my aj s kráľovnou, že som do toho dobre zafúkal. Princ si ju zobral a povedal, že si to doma vyskúša. Ale samozrejme, že to bol možno jeden z tých jeho žartíkov.
Máte informácie, či to naozaj aj skúšal?
– Tak to nemám. Ale list od kráľovnej som dostal veľmi pekný, kde ďakovala za návštevu a hovorila o tom, že sme ako Slovensko pekná krajina. Páčili sa jej Tatry a ľudia.
