BRATISLAVA – Po minulotýždňových prehánkach pokryli hladinu Malého Dunaja tisíce mŕtvych rýb. Prírodná spúšť sa tiahne niekoľkokilometrovým úsekom od letiska až po obce Nová Dedinka a Tomášov. Škodu vyčíslil Slovenský rybársky zväz približne na 167 000 eur. Vinník zatiaľ nie je jasný.
„Vecou sa intenzívne zaoberá Slovenská inšpekcia životného prostredia, nakoľko ide o opakované mimoriadne zhoršenie vôd v tejto lokalite. Podľa predbežných zistení kolegov mimoriadne zhoršenie vôd bolo pravdepodobne spôsobené intenzívnymi prívalovými zrážkami, kedy dochádzalo k odľahčovaniu odpadových vôd. Situácia sa ďalej preveruje,“ uviedol Tomáš Ferenčák, hovorca Ministerstva životného prostredia.
Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) tvrdí niečo podobné, vzniknutú situáciu mohla spôsobiť kombinácia dlhotrvajúcich vysokých teplôt, intenzívnych zrážok a odľahčovanie čistiarne odpadových vôd, uvádza na Facebooku. Situácia je intenzívne monitorovaná inšpektormi. Tí v spolupráci so Slovenským rybárskym zväzom a Vodnou strážou vykonali zber uhynutých rýb, ktorý presiahol hranicu 4200. Medzi nimi boli druhy ako mrena, pleskáč či jalec, uvádza Andrej Rakovský z Rybárskej Stráže MsO SRZ Bratislava na facebookovej skupine Malý Dunaj – Nie je nám to jedno, kde situáciu tiež podrobne sledujú.
Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
Máme to tu zas?
Nie je to prvýkrát, čo dunajskí rybári riešia hromadný úhyn rýb, podobnú situáciu zažili minulý rok v máji. SIŽP vtedy informovala, že z čistiarne odpadových vôd (ČOV) v bratislavskej Vrakuni unikol kal a neprečistené splašky. Kal spôsobuje stratu kyslíka vo vode, čo zabíja ryby a ostatné vodné živočíchy udusením. Kal sa vtedy vylial do Malého Dunaja a kontaminoval niekoľko desiatok kilometrov. Generálny riaditeľ BVS Peter Olajoš sa vtedy vyjadril, že problém s únikom z ČOV je v zmene klímy a prívalových dažďov. ,,Kanalizačná sieť v Bratislave bola historicky budovaná po častiach a nikto v minulosti nepočítal, že za taký krátky čas spadne také enormné množstvo vody,“ napísalo TASR. BVS tvrdilo, že únik z čistiarne nespôsobil úhyn rýb a malo vlastné podozrenie, prečo k úhynu došlo, čo komunikovalo s príslušnými orgánmi.
Ako to naozaj bolo sa čoskoro dozvieme. „Dokazovanie je už v štádiu, kedy bude možné rozhodnúť o zodpovednosti konkrétnej osoby za vzniknutý protiprávny následok,“ povedala Denisa Bárdyová, hovorkyňa Prezídia PZ SR pre TV JOJ.
Aktuálna situácia
SIŽP aj tento raz upozorňuje, že ČOV vo Vrakuni z dlhodobého hľadiska kapacitne nestačí a potrebná by bola rekonštrukcia. Ničivá však mohla byť aj o kombinácia vysokých teplôt a prívalových dažďov. „Zo strany Bratislavskej vodárenskej spoločnosti pravdepodobne došlo k odľahčovaniu a takisto k vypúšťaniu surových odpadových vôd,“ povedal Ján Jenčo generálny riaditeľ SIŽP pre TV JOJ. „Postaviť ČOV, ktorá by zvládla špičku počas nárazového dažďa, je také drahé a aj na prevádzkovanie ekonomicky nerentabilné, že to tak nikde nefunguje,“ povedal pre televíziu riaditeľ komunikácie Peter Podstupka.
Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
Podľa slov hovorcu proces odľahčovania sa deje viackrát za rok a štandardne nemá dosah na život v rieke Malý Dunaj. „Do Malého Dunaja je okrem odľahčovania z kanalizačnej siete BVS zaústených aj viacero súkromných výpustov, či už z letiska, iných čističiek odpadových vôd alebo kanalizačnej siete Slovnaftu, ktoré bude potrebné tiež preveriť,“ uviedol Podstupka pre Pravdu.
Je aj iné riešenie?
Jedným z možných riešení vidí Ministerstvo životného prostredia vo vodozádržných opatreniach. „Obzvlášť v čase klimatickej krízy je veľmi dôležité zdržiavanie dažďovej vody a zabránenie jej odtekaniu do kanalizácie,“ uviedol Ferenčák. Dodal, že niektoré samosprávy už vykonávajú opatrenia a pomocou terénnych úprav vedia dosiahnuť také vyspádovanie, aby sa voda nedostala do kanalizácie, ale vsakovala na hranici medzi chodníkom a trávnatou plochou.
Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
V rokoch podľa Ministerstva bolo do budovania verejných kanalizácií, čistiarní odpadových vôd v aglomeráciách v rokoch 2014-2020 alokovaných približne 520 miliónov eur z fondov EÚ. „V novom Programe Slovensko na programové obdobie 2021-2027 je na podporu opatrení na adaptáciu na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy vyčlenených 218,3 miliónov eur. Uvedená suma je alokovaná na opatrenie s názvom „Vodozádržné opatrenia na adaptáciu na zmenu klímy v sídlach a krajine a/alebo ochranu pred povodňami“ a opatrenie „Preventívne opatrenia na ochranu pred povodňami viazané na vodný tok“,“ uviedol Ferenčák.
-
- Ilustračné. Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
-
- Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
-
- Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
-
- Zdroj: FB: Malý Dunaj – NIE JE NÁM TO JEDNO!
