BRATISLAVA – Slovensko malo, alebo má minimum športovcov, ktorý majú kredit celosvetovej osobnosti a sú vo svojom fachu najlepší na svete. Michal Martikán, bratia Hochsornerovci, Martina Moravcová, Petra Vlhová, Matej Tóth, Zdeno Chára a určite Anastázia Kuzminová.
Biatlonová legenda, trojnásobná olympijská víťazka, ktorá iba pred pár dňami definitívne zamkla malokalibrovku do trezoru, lyže schovala do garáže a ukončila aktívnu činnosť. Kuzminová odišla do športového dôchodku na biatlonovom Olympe ako kráľovná bielej stopy. Telo aj duša povedali stačilo a Kuzminová počúvla hlavu aj srdce. Už nemá komu a čo dokazovať, už sa nemusí stresovať, limitovať, odlučovať od rodiny. Už všetko dokázala. Koniec, finito, ende, schluss. “Prišiel čas, aby som urobila jedno z najväčších rozhodnutí v živote – končím svoju športovú kariéru. Viem, že mnoho fanúšikov po mojom vyhlásení o konci individuálnej kariéry zostalo sklamaných. Chcela som im dať nádej, že ešte ma uvidia. Vnímala som to ako správnu cesta, ako odísť. Teraz je však koniec,” skonštatovala Anastazia Kuzminová po svojom rozhodnutí.
Jej kariéra sa na Slovensku začala v roku 2008, kedy odišla odstrčená a nechcená z Ruska s malým synom Jelisejom a manželom Danielom. Za svoj druhý domov si vybrala Slovensko a pre náš šport sa nič lepšieho nemohlo stať. Za dekádu sa stala jednou z najlepších biatlonistiek histórie a žijúcou legendou. Tridsaťpäťročná rodáčka z ruského Ťumenu získala na zimných olympijských hrách tri zlaté a tri strieborné medaily. Vo Vancouveri 2010 a Soči 2014 zvíťazila v šprinte na 7,5 km, v Pjongčangu 2018 v pretekoch s hromadných štartom na 12,5 km. Na všetkých troch ZOH získala aj strieborné medaily. V roku 2010 a 2014 v stíhačke a v roku 2018 v pretekoch na 15 km. Viac cenných olympijských kovov má iba Nemka Kati Wilhelmová, ktorá okrem troch zlatých a troch strieborných získala aj jednu bronzovú medailu.
Ako jediná biatlonistka histórie má Kuzminová individuálne zlato na troch ZOH za sebou. Vo svojej poslednej sezóne sa radovala z titulu majsterky sveta v Östersunde v šprinte na 7,5 km. Zo svetových šampionátov má tak Kuzminová zlato, striebro aj bronz. V celkovom hodnotení Svetového pohára skončila na treťom mieste, rok predtým druhá. V zbierke má aj dva malé glóbusy v šprinte a jeden v stíhacích pretekoch. Celkovo sa počas kariéry dostala na pódium 39-krát s bilanciou 18 víťazstiev, 15 druhých miest a 6 tretích. Osem krát vyhrala anketu o najlepšieho biatlonistu Slovenska. Obdivuhodná kariéra. “Tréning ma stále baví a napĺňa, no pretekové tempá už pre mňa boli veľkou záťažou. Nebola som schopná dostatočne zregenerovať. Som osoba, ktorá sa ku každému výkonu stavia veľmi zodpovedne. Vždy chcem zo seba vydať maximum,” skonštatovala Kuzminová.
Kto ju poznal musí iba súhlasiť, že Kuzinová bola čistá duša, čistý charakter. Akoby rozprávková Nastenka s Mrázika ožila v reálnom živote a z filmového plátna sa preniesla na lyže. Pot bol pre Kuzminovú najkrajšou vôňou, drina najväčšou cnosťou. Optimista do špiku kosti. Bola stelesnený pozitivista, pre ktorého boli problémy motiváciou a výzvou prekonať samu seba, nezlomiť sa a byť najlepšou. “Isto mi dlhšie potrvá, kým sa ustálim a nájdem si svoje dlhodobé zaradenie. Teraz mám krátkodobejšie výzvy. Konečne sa stanem mamou na plný úväzok. Pevne verím, že moje rozhodnutie nezmení nikoho pohľad na biatlon a budete mu ďalej fandiť,” prezradila Kuzminová pri svojom oficiálnom lúčení.
Kuzminová mala ruské korene, ku ktorým sa vždy hrdo hlásila a nikdy nezabudla, kde je jej pravý domov. Ale na Slovensko bola vždy pyšná a najmä vďačná, že dostala šancu reprezentovať našu krajinu. “Ďakujem za dôveru a možnosť reprezentovať túto krajinu,” nikdy neznelo z jej úst ako klišé či fráza. “Končí veľká osobnosť biatlonu aj celkovo športu. Dala do toho všetko, preto bola taká úspešná. Jej rozhodnutie sa rodilo dlhší čas, neprišlo to zo dňa na deň. Bolo to plánované. Ona ešte uvažovala o výpomoci v štafetách, ale ak by sa dostala v tréningoch do formy, potom by sa mohla postaviť aj do individuálnych pretekov a to už nechcela. Verím, že Nasťa zostane nadlho motiváciou pre ostatných športovcov,” skonštatoval viceprezident Slovenského zväzu biatlonu Pavol Hurajt.
Aj keď sa hovorí, že každý je nahraditeľný, osobnosti ako Kuzminová, ťažko. Respektíve vôbec. V slovenskom biatlone bude po nej jedna veľká diera, ktorú Pavlína Fialková sama nezacelí. Kuzminová odišla pre seba v najsprávnejší čas, žiaľ, pre slovenský biatlon, v čase veľkej osobnostnej, športovej aj personálnej krízy. Aj podľa slov inej bývalej skvelej biatlonistky Martiny Halinárovej. “Myslím si, že spravila dobre. Aj z toho pohľadu, že chce byť už pri deťoch, navyše dosiahla prakticky všetko, čo sa dalo, takže končí v najlepšom čase. Ako matka a bývalá pretekárka ju viem pochopiť. Som presvedčená, že v najlepšom treba prestať a Nasťa to dokázala. Teraz sa ukáže pravá tvár slovenského biatlonu. Je možné, že štafetu ani nebudeme môcť postaviť. Z tohto pohľadu je to zlé a škoda, že končí. Upozorňovala som na to už dávnejšie, jedna Fialková nás nezachráni. Do biatlonu idú veľké peniaze, ale nie na mládež.”
Jedným z najbližších osobností slovenského biatlonu, ktorý mal ku Kuzminovej veľmi blízko a poznal ju do detailov je aj súčasný člen svetového biatlonu Ivor Lehoťan, ktorý o Kuzminovej povedal.
“Svetový biatlon prišiel o výnimočnú osobnosť, ktorá sa zlatými písmenami zapísala do histórie svetového biatlonu. Čo Nasťa dokázala na troch po sebe idúcich olympiádach, nedokázala žiadna iná biatlonistka predtým. Je to pre nás všetkých neuveriteľné, že sme prichádzali na olympiádu a vedeli sme, že Nasťa je opäť favoritka na medailu. V rozpätí ôsmich rokov. Aj pre mojich kolegov to bolo vždy prekvapujúce. Prišla olympijská sezóna a Nasťa šla do popredia. Nasťa je osobnosť, ktorá sa vedela postaviť k rôznym témam vo svetovom biatlone. Verím, že jej hlas zaznie aj v budúcnosti. Aj u nás do popredia vystupuje otázka trvalej udržateľnosti, nie v športe, ale v celkovom živote. A tam by ona mohla nájsť svoju parketu. Viem povedať, že napríklad v takejto oblasti by isto vedela pomôcť a bola by pre svetový biatlon prospešná.”
Kuzminová bol vždy veľký slovenský medailový tromf na ZOH či svetových šampionátoch. Ako ju ale vnímala konkurencia a ľudia v zahraničí? “Zo začiatku bola v rade športovcov z Ruska, ktorí žiadali o zmenu krajiny. Boli tam chvíľu aj pochybnosti, či ruská strana podpíše jej uvoľnenie pre SZB. Potom už šiel proces uvoľnenia hladko. Potom prišiel úspech hneď na MS 2009 a vyvolalo to veľký ohlas najmä v rusky hovoriacich krajinách. Postupne, keď pribúdali na jej konto olympijské medaily, čoraz viac bolo známe, že je schopná pripraviť sa na olympiády. To je unikátne, pretože mnoho športovkýň je dobrých na Svetových pohároch, ale keď príde hodina H na olympijských hrách, roztrasú sa a nevedia odovzdať to, čo je v nich. Ale Nasťa to vedela. Vždy bola považovaná za jednu z líderiek svetového biatlonu. Tak to zostalo až do konca, keďže jej posledná sezóna bola úžasná. Malým prekvapením pre všetkých bolo, že chorá a prakticky bez hlasu vyhrala šprint na majstrovstvách sveta. Teraz to znie úsmevne, ale mali sme problém, že nemohla poskytnúť rozhovory. Museli sme zapojiť našu komunikačnú riaditeľku. Pobavili sme sa na tom. Nasťa je jednoducho náš pokladík a verím, že svojimi myšlienkami pomôže vo svetovom biatlone.”