Domáce Spoločnosť Kauzy Top

VIDEO Radioaktívny 1.máj. Pred 33 rokmi sme bezstarostne mávali a pochodovali spolu s céziom 137

Na archívnej snímke oslavy 1. mája v Bratislave. Zdroj: TASR

Zo zdrojov, ktoré inštitút zhromaždil z historických meraní zvýšeného výskytu radioaktivity, poskladal realistický model toho v akej intenzite a kde sa černobyľský rádioaktívny mrak po havárii nachádzal.

Vieme tak povedať, že prvé rádioaktívne čiastočky sa na územie vtedajšieho socialistického Československa dostali už 29.apríla a boli tu približne až do 9.mája 1986. Mrak najskôr prechádzal cez Slovensko, až sa rozprestieral nad celým územím republiky.

Nad územím bývalého Československa bola najväčšia koncentrácia černobyľského mraku v tomto období dokopy až trikrát: 30. apríla, 3.-4. mája a 7. mája 1986. K najzamorenejším oblastiam na území Slovenska patrili okresy na juhu Slovenska a okresy Stará Ľubovňa a Dolný Kubín. Na Ukrajine mrak zasiahol 12 z 25 oblastí. V Bielorusku bol radiáciou postihnutý každý piaty obyvateľ.

Nakoľko na území Ukrajiny boli výpadky elektrickej energie, predtým postavené a funkčné bloky Černobyľskej atómovej elektrárne vyrábali energiu aj po nehode. Ukrajina prevádzku definitívne ukončila až 15. decembra 2000. Pôvodný betónový sarkofág vybudovaný na ochranu pred radiáciou ponad komplex 4.bloku je postupne nahrádzaný novým, ktorý je vyšší ako socha Slobody v New Yorku a širší ako Titanic. Ide zároveň o najvyššiu mobilnú stavbu na svete.

Na snímke nový kryt betónového sarkofágu reaktora jadrovej elektrárne v ukrajinskom meste Černobyľ 29. novembra 2016. Štvrtý blok jadrovej elektrárne v ukrajinskom Černobyli prekryli novou oceľovou kupolou, ktorá uzavrela betónový sarkofág vybudovaný narýchlo po havárii v roku 1986. Zdroj: TASR/AP