SLOVENSKO – Nedostatočné financovanie je téma, ktorú samosprávy riešia dlhodobo. V súčasnosti majú opäť veľké problémy, keďže januárové a februárové výnosy z podielových daní sú výrazne nižšie v porovnaní s minulým rokom. Upozornil na to v utorok po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) jeho predseda Jozef Božik.
Pripustil, že o časť peňazí prišli samosprávy preto, že sa prenieslo financovanie materských škôl na štát. Poukazujú však na viaceré problémy, ktoré ich tento rok čakajú. „Ten prvý a základný je, akým spôsobom sa vysporiadať s mesiacom máj, kde je avizovaný prudký pokles podielových daní. Hovorí sa o čísle len 26 miliónov eur, čo v prepočte na hlavu občana bude znamenať zhruba 5 eur, čo je veľmi, veľmi málo,“ vyčíslil Božik.
Rokujú preto s Ministerstvom financií (MF) SR o riešení tohto problému. „Buď nejakým spôsobom zaplatiť preddavok vo vzťahu k tým ďalším podielovým daniam, ktoré pôjdu v mesiacoch jún až december, alebo sa baviť o tom, akým spôsobom vysporiadať mesiace marec a apríl tak, aby máj nebol taký kritický, ako je momentálne avizované,“ priblížil predseda ZMOS.
Pripomenul, že samosprávy stále prichádzajú o peniaze kvôli zvýšeniu daňového bonusu spred niekoľkých rokov. V minulých rokoch sa však vždy podarila vyrokovať s vládou kompenzácia vo forme časti výnosu dane z príjmov právnických osôb. Tento rok už však takáto kompenzácia nie je, pričom na daňovom bonuse stále strácajú viac ako 300 miliónov eur, zdôraznil Božik.
Poukázal tiež na to, že z hľadiska aktuálnych prognóz nebude pravdepodobne dodržaná dohoda, ktorá hovorí o podiele 55,1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb účelovo viazaných na financovanie miest a obcí. „Bolo by veľmi nekorektné a nešťastné, ak by sme sa bavili o tom, že tá konsolidácia na úkor samospráv bude väčšia, ako bolo pôvodne dohodnuté, avizované 1 % výnosu dane z príjmov fyzických osôb,“ zhodnotil predseda ZMOS.
Pokiaľ sa táto situácia nezmení, samosprávy nie sú podľa neho schopné realizovať napríklad dohodnuté jednorazové odmeny pre zamestnancov v prvej polovici tohto roka či nárast miezd v oblasti školstva. Kým štát to môže realizovať na úkor deficitu rozpočtu, obce a mestá takúto možnosť nemajú, pretože nemôžu vytvárať deficity, upozornil Božik.
„Ak nebudú financie od štátu, ak mestá a obce nie sú v stave zvyšovať ďalej dane a poplatky občanom, no tak tie peniaze budú chýbať a tie činnosti tak, ako boli zvyknutí pred dvoma, troma, piatimi či desiatimi rokmi, nebudú vedieť tie samosprávy vykonávať,“ vysvetlil. Viaceré mestá a obce podľa neho už napríklad prepúšťajú zamestnancov a prijímajú ďalšie konsolidačné opatrenia, čo sa však dotkne poskytovaných služieb. „Zároveň očakávame od občanov, že to budú istým spôsobom rešpektovať, ak v niektorých mestách a obciach tých činností bude vykonávaných menej, či už sa bude menej svietiť, menej kúriť, alebo sa menej bude dotovať, menej dávať do športu a kultúry,“ konštatoval Božik.
Členovia ZMOS chcú podľa neho pripraviť vlastný balík opatrení na modernizáciu fungovania územnej samosprávy, o ktorom by sa malo následne verejne diskutovať. „Práve preto, že si uvedomujeme, že ak budeme štyri roky konsolidovať, a podľa všetkého budeme musieť konsolidovať, je najvyšší čas, aby tu došlo ku korektnej diskusii o tom, ako má vyzerať výkon verejnej správy z pozície štátu, z pozície krajov a z pozície miest a obcí. Takýto dokument je v štádiu príprav,“ doplnil predseda združenia.
Financovanie samospráv by malo byť založené na daňovom mixe
Nový model financovania je pre samosprávy veľmi dôležitá téma. Do budúcnosti by uprednostnili financovanie cez mix rôznych daní, nielen z dane z príjmu fyzických osôb, ako je to v súčasnosti. Uviedol to v utorok po rokovaní Predsedníctva Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) jeho predseda Jozef Božik.
„Bavíme sa otvorene o daňovom mixe, ktorý by pozostával nielen z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ale aj právnických osôb, tak isto aj podiel na výnose dane z pridanej hodnoty (DPH)… My potrebujeme vytvoriť systém na to, aby ak sa náhodou nejaká reprezentácia rozhodne upravovať výnos dane z príjmov fyzických osôb, aby tu boli ďalšie kompenzačné mechanizmy a nie, že sa pravidelne musíme nejakým spôsobom doprosovať, niekedy je to až nedôstojné, aby nám vyplatili 10, 20, 30 alebo 50 miliónov eur,“ vysvetlil Božik.
Podobný vyvážený model daňového mixu je podľa neho známy napríklad z Českej republiky, kde funguje veľmi dobre. „Áno, bavíme sa v súvislosti s modernizáciou samosprávy aj o tom, že sa musí zmeniť systém financovania. Ale nie spôsobom, že jedna daň bude pre mestá, iná daň bude pre obce, iná daň bude pre samosprávne kraje. Pretože my tých peňazí viac v tom systéme nebudeme mať,“ doplnil predseda ZMOS.
