BRATISLAVA – Bol to prvý aj posledný zápas na Tehelnom poli. Slovenská futbalová reprezentácia odohrala v Bratislave v ére samostatnosti na legendárnom „starom“ štadióne 51 zápasov, ale na novom vôbec premiérový. Ale radšej sa tam ani nemal hrať. K tomu neskôr…
Zároveň to bola derniéra pre trojicu hráčov, ktorý spolu odohrali v reprezentácii 212 zápasov. Martin Škrtel 104, Tomáš Hubočan 65 a Adam Nemec 43. Slušné čísla, ktoré ešte zvýraznil Škrtel svojou bilanciou s kapitánskou páskou. Deväť rokov ju nosil na ruke, pričom podobnú bilanciu nemá žiadny slovenský futbalista. 35 ročný rodák z Roztočna sa tak môže spokojne vyhrievať v spoločnosti tých najlepších československých stopérov histórie akými boli Ján Popluhár, Alexander Horváth, Anton Ondruš, Jozef Čapkovič alebo Ladislav Jurkemik.
Ale rozlúčka na novom Tehelnom poli mala pre Škrtela, Nemca aj Hubočana poriadne kyslú príchuť. Na tribúny prišlo menej ako 7 tisíc divákov, aj to je veľa. To na Slovan v súčasnosti nechodí ani na Michalovce. Hanba Slovenského futbalového zväzu, ktorý sa opäť vytiahol a dokázal, že páni v oblekoch a kravatách z vyvoňaných kancelárii asi nevidia ďalej ako do VIP bufetov. Cena vstupného na prípravný duel bola nezmyselná, pažravá a dehonestujúca. Vypýtať si od 18 do 38 EUR chcelo poriadne skornatenú chrbtovú kosť. Ak by išla štvorčlenná rodina a nechcela si nič kúpiť v bufete či v predajni suvenírov, potom odíde domov ľahšia o 100 EUR…
Prezident Ján Kováčik a spol majú zjavne inú optiku na zápasy, fanúšikov, ale aj hráčov, ako je skutočná realita slovenského fanúšika. Ale keď treba firemnú kasu naplniť nech sa deje čokoľvek. Potom sú dobré mravy zjavne kompetentným ukradnuté. Ešte raz. Je to neospravedlniteľná hanba všetkých, ktorí pripravovali a zorganizovali zápas s Paraguajom. Trápna návšteva ako na dedinských hodoch je úbohou vizitkou našich futbalových papalášov. Na štadióne bolo ticho ako v hrobe. Atmosféra na bratislavských cintorínoch bola oproti “hluku” Tehelného pola niečím ako techno party. Veď aj pred obrazovkami bolo počuť vyprážanie pukancov v bufete, či pokriky psíčkarov z neďalekého parku, ako povzbudzovanie spiacich prítomných.
Ale stačilo priestoru, ktorí sme venovali zbytočnostiam a komentovaniu slovenskej klasiky. Futbalového fanúšika predovšetkým zaujímalo to, čo sa v aktuálnom čase odohrávalo na trávniku a pri oslavno – rozlúčkovom duely, ktorým bol súboj s Paraguajom. Náš súper síce nepatrí k top mužstvám juhoamerického kontinentu, no po Brazílii, Argentíne, Uruguaji je v spoločnosti tímov ako Čile alebo Peru. V kádri Paraguaja je osemnásť legionárov. Päť z nich pôsobí v argentínskej lige, traja v brazílskej. Lídrom tímu je Miguel Almirón z Newcastlu United. Kapitánom je Gustavo Gomez, stopér brazílskeho Palmeirasu, ktorý v minulosti hral za AC Miláno. Žiadni pouliční exhibicionisti či dreváci to nie sú, o čom sme sa na vlastnej koži presvedčili na majstrovstvách sveta 2010 v Juhoafrickej republike. Prehrali sme 0:2 a v zápase sme mali často krát kolotoče zadarmo.
Ale bolo to predovšetkým prípravné stretnutie a tak tréner Pavel Hapal okrem troch muškatierov odchádzajúcich na reprezentačný dôchodok poriadne zamiešal zostavou a dal šancu hráčom, ktorí nemajú v európskej kvalifikácii miesto v základnej zostave. Či už Dominik Greif, Martin Valjent, Ján Greguš, Róbert Mazáň, Patrik Hrošovský alebo Lukáš Haraslín. Jedenástka, ktorá sa na trávniku stretla prvý a posledný krát.“Pristúpime k stretnutiu zodpovedne. Čaká nás nepríjemný protivník. Cítim tú atmosféru, že nás čaká rozlúčka s dlhoročnými reprezentantmi, ale na druhej strane je to prípravný zápas, v ktorom si chceme vyskúšať nové veci. Chceme niečo zmeniť a dať niektorým hráčom viac priestoru. Niektorých hráčov, ktorí sú vyťažení v reprezentácii aj klube, necháme odpočívať, aby nedošlo k ich zraneniu. Budeme ich potrebovať aj v novembri,” povedal Hapal pred zápasom.
Nuž a naši hráči skutočne odpočívali a spinkali. Tí na lavičke aj na ihrisku. Bolo to veru odvážne a riskantné rozhodnutie slovenského reprezentačného trénera. Možno Hapal počítal, že juhoamerickí futbalisti budú mať sentimentálnu náladu z rozlúčkového zápasu nášho trojlístka. Zápas symbolicky odchodia a zapoja sa do celonárodných osláv. Nestalo sa. Paraguajčania hrali od prvej minúty od podlahy, kombinačne na úrovni, rýchlo, zjavne ich zaujímal výsledok a nie odovzdávanie karafiátov.
Už do 12-tej minúty musel Greif likvidovať tri šance juhoamerických futbalistov, celkovo v úvodnom dejstve chytil šesť striel súpera. My nič, nula bodov. Veď za celý prvý polčase sme ani raz nevystrelili na súperovho brankára. Mrazivá, smutná, apatická a hrobová atmosféra sa z hľadiska preniesla aj na ihrisko a na naše kopačky. Nuda a neschopnosť mali slovenské národné farby. Ale možno vo VIP priestoroch sa páni zo SFZ dobre zabávali, prázdne hľadisko a slovenskú paródiu možno ani nezaregistrovali.
Po odchode do šatní to na Tehelnom poli vzdalo ďalších zopár desiatok odvážlivcov a po zmene strán trúchliace tribúny upadli do hlbokej letargie. Ani vlak poloodhalených mažoretiek by ich na začiatku druhého polčasu neprebral k životu. Zívali takmer všetci. Až do 59-tej minúty ste mohli pokojne pozerať reprízy kultového seriálu Jednoducho Mária a bavili by ste viac, ako dianím v stretnutí. Potom však Róbert Boženík z ničoho kopol do lopty v šestnástke Paraguaja a správca štadióna konečne pohol prstom na ovládači svetelnej tabule. Prvý gól zápasu a premiérový, reprezentačný na Tehelnom poli mal slovenský rukopis. Až ironicko – vtipný stav po priebehu stretnutia.
Hra na krásu jednoducho nemá vo futbale miesto a nulová efektivita sa Paraguaju nevyplatila. Jednoducho nie je to krasokorčuľovanie a umelecký dojem patrí na klziská a nie na trávniky. Naša vôbec prvá strela medzi tri žrde totiž zmenila chod dejín a iba potvrdila frázu fráz. Že futbal nemá logiku. Zmenilo sa skóre, ale ospalá atmosféra na trávniku a najmä na tribúnach ani omylom. Množstvo striedaní na jednej aj druhej strane poznačilo tempo aj postupne stále klesajúcu úroveň zápasu, ktorá už aj tak bola v hlbokom suteréne.
Navyše v 85-tej minúte Oscar Romero si z Mazáňa urobili kuželku a po jeho hodine tanečnej vyrovnal Kaku na konečných 1:1. Tak predsa len si našla futbalová spravodlivosť na Tehelnom poli správnu adresu. Testovanie nových hráčov, rozlúčka tých starých a skúsených sa tak na Tehelnom poli skončila remízou. Pred tragickou a úbohou návštevou s deprimujúcou atmosférou. To nech si páni z futbalového zväzu zanalyzujú viac a dôslednejšie, ako nepodstatný výsledok. To je ich “skvelá” vizitka a reklama.
Slovensko – Paraguaj 1:1 (0:0)
Góly: 59. Boženík – 85. A. Gamarra, ŽK: 42. Vavro – 62. Villasanti, 65. G. Gómez, 81. Morel, rozhodovali: Vinčič – Klančnik, Kovačič (všetci Slovin.), 6669 divákov
Slovensko: Greif – Šatka, Škrtel (32. Vavro), Valjent, Mazáň (87. Hubočan) – Greguš (46. Bero), Hrošovský (71. Hamšík), Duda (46. Bénes) – Ďuriš, Nemec (31. Boženík), Haraslín
Paraguaj: G. Fernández – Piris, G. Gómez, J. Alonso, Riveros (82. Espinoza) – Villasanti (62. A. Gamarra), Morel, R. Sánchez (77. C. Paredes) – Á. Romero (68. D. González), Lezcano (90.+ Sanabria), Samudio (62. O. Romero)
Hlasy hráčov a trénera po zápase
Tomáš Hubočan: “Som trochu sklamaný, že som nemohol hrať dlhšie, je za tým zranenie členka. Som však rád, že som aspoň na pár minút mohol nastúpiť. Keď rozhodca odpískal koniec, že to počujem na ihrisku v reprezentácii poslednýkrát. Sú tu však noví chlapci a verím, že ľudia ich prídu povzbudiť. S chalanmi sme si to dnes užili.“
Martin Škrtel: “Nosiť reprezentačný dres už budem iba ako fanúšik, bude to niečo iné. Som rád, že som taký dlhý čas strávil v národnom tíme a bol som jeho súčasťou. Reprezentovať bola pre mňa vždy česť. Boli to emócie, keď som bol na ihrisku so synom. Škoda len, že sme nezvíťazili, bolo by to ešte krajšie. Nikdy som nebol veľký rečník, ale chcel by som sa všetkým fanúšikom poďakovať podporu, nie len mne, ale celému tímu. Verím, že všetci na mňa budú spomínať v dobrom.“
Adam Nemec: “Už dávnejšie som vedel, že ten koniec je tu. Prakticky už pred rokom padlo to rozhodnutie a medzičasom sa veci v hlave usporiadajú. Dnešok som si chcel len užiť. Bol som vďačný za každú šancu reprezentovať. Nie vždy to vyšlo, ale na ihrisku som vždy nechal všetko. Odchádzam s pocitom dobre vykonanej roboty.“
tréner Pavel Hapal: “Zápas mi ukázal, že sme hrali s kvalitným súperom, ktorému nechýbalo nič z futbalových schopností. Súper bol rýchly a dobre technicky vybavení. Bolo to veľmi náročné. Som rád, že sme to dotiahli aspoň k remíze. Možno sme v závere mysleli aj na triumf, ale súper bol veľmi kvalitný. Zápas nám ukázal schopnosti hráčov, ktorí doteraz nedostávali toľko priestoru. Priali sme si väčšiu podporu fanúšikov, najmä pri rozlúčke troch ikon. Verím, že v ďalších dueloch to bude lepšie.”