BRATISLAVA – Maratón. Disciplína a vzdialenosť, ktorá je pre mnohých bežcov mýtická, legendárna, ale aj z roka na rok atraktívnejšia. Vytrvalostné behy sa stali v posledných rokoch veľkou módou a trendom pre širokú verejnosť a nárast ľudí, ktorí ich začali behávať je obrovský.
42 kilometrov je motiváciou, pre ktorú sú mnohí ochotní obetovať hodiny a hodiny tvrdého tréningu, čas, voľno, prekonávať bolesť, trpieť, len aby v cieli prežili ten euforický pocit maratónca. To veľmi dobre vedia rôzni manažéri a sponzori, ktorí lákajú amatérskych aj profesionálnych vytrvalcov na maratóny všetkého druhu od Severného až po Južný pól. Tomu zodpovedá aj ponuka maratónov u nás aj vo svete. Od tých miestnych, regionálnych až po tie najprestížnejšie a najslávnejšie. Rím, Barcelona, Paríž, Viedeň, Madrid, Londýn, Praha, Boston – to sú tie najžiadanejšie a najcennejšie maratóny, ktoré sú na programe ešte pred letnými prázdninami. Na jeseň je to Berlín, Chicago, New York, Amsterdam a Košice. Desaťtisícové štartové pole, atraktívna trať, profesionálni a kvalitní vodiči, úžasná atmosféra, skvelá a bezchybná organizácia, to sú atribúty, ktoré lákajú aj slovenských vytrvalcov. Od úplných začiatočníkov až po ostrieľaných matadorov. Maratón je pre nich jednoducho športová udalosť roka so všetkým, čo k tomu patrí. Čas je pritom iba číslo a či zvládnete 42 kilometrov a 195 metrov za tri, štyri, či päť hodín to vás trápiť nemusí, to je iba údaj pre štatistikov. Pre každého, kto odbehne maratón, je to hlavne úžasný, elektrizujúci a nezabudnuteľný pocit.
„Všetko čo si chcel niekedy o sebe vedieť, zistíš počas maratónu“
Aj preto sa organizátori vytrvalostných pretekov snažia vymyslieť niečo extra. Nielen klasiku v uliciach svetových metropol. Niečo, čo vo vás prebudí skutočného gladiátora, čo vás otestuje, čo určí vaše hranice bolesti, psychickej odolnosti, disciplíny, fyzickej pripravenosti. 24-hodinové preteky, vytrvalostné behy na 100 a viac kilometrov, extrémne maratóny, ktoré každého dokonale preveria. V extrémnych mrazoch, v horúčave, v nadmorskej výške nad 4000 metrov, v púšti, na Aljaške… Stačí si vybrať, ponuka je široká a pestrá. My sme pre Vás vybrali tie skutočne naj.
Volcano Marathon
Jedným z najnáročnejších bežeckých podujatí je Volcano marathon, ktorý organizujú v San Pedre v Čile. Beží sa na najsuchšom mieste planéty, v púšti Atacama, kde už niekoľko desaťročí nepršalo a dažďovú kvapku tu považujú za mimozemský jav. Štart je vo výške 4475 metrov pod sopkou Lascar a celá trať sa beží vo výške štyri kilometre. Na úpätí desiatich sopiek, kde je priemerná teplota vyššia ako 30 stupňov Celzia. Iba cieľ je nižšie položený – vo výške 3650 metrov. Tomu zodpovedá aj štartové pole. Na Volcano marathon sa každý rok prihlási maximálne 30 vytrvalcov. Veď okrem extrémnych podmienok je extrémny aj poplatok, ktorý musí každý záujemca zaplatiť vo výške 1950 eur. Odmenou pre každého je jeho vlastný život. Veď sa beží v oblasti s názvom Valle de la Muerte, kde americká spoločnosť NASA testuje svoje prístroje a technológie pri letoch na MARS. Podmienky v červených dunách plných piesku sú totiž veľmi podobné ako na tejto planéte. Nečudo, že čas víťaza je z pohľadu svetových výkonov iba priemerný, ale v podmienkach a prostredí, kde sa beží, je úplne neuveriteľný. Ír Gary Thornton zvládol púšť Atacama za 4 hodiny 10 minút a 13 sekúnd. Najrýchlejšia žena, celkovo druhá v poradí – Anna-Mária Flammersfeldová mala už polhodinovú stratu. Šialenstvo na druhú… No nielen v Čile organizujú extrémne preteky. Sú aj ďalšie, ktoré vám totálne prevetrajú hlavu.
Marathon des Sables – vzdialenosť: 251km a trvanie 6 dní
Maratón sa koná každý rok v južnom Maroku, v Saharskej púšti. Je považovaný za najťažšie bežecké preteky na Zemi. Beháva sa už od roku 1986 a postupne sa stal jednou z najväčších výziev pre všetkých zúčastnených. Niektoré úseky piesku sú také jemné, že beh sa mení na chôdzu. V snahe vyhnúť sa extrémnym letným saharským teplotám sa preteky organizujú v apríli. Tento rok to bolo jubilejný 30.krát, čo sa viac ako 1000 vytrvalcov vybralo do marockého Quarzazatte – prezývaného brána púšte. Podmienky sú sparťanské, strohé, ale účelné. Účastníci majú zabezpečenú lekársku starostlivosť, vrátane vrtuľníkov, ubytovanie v berberských stanoch pre osem osôb, mobilné toalety (z dôvodu ochrany životného prostredia) a ženy navyše aj mobilné sprchy. Muži majú smolu a musia jednoducho smrdieť… Okrem toho si v každej etape musíte so sebou zobrať povinnú výbavu (potraviny, tekutiny, oblečenie, obuv, ochranné pomôcky …) a to v ruksakoch, ktoré majú do 12 kilogramov. Jedným z účastníkov bol svojho času aj futbalový tréner Luis Enrique.
Jungle Ultra – 230 kilometrov
Ťažký, extrémny, daždivý, horúci. Domovom tohto maratónu je peruánska džungľa. 230 km dlhý maratón sa beží po cestách v hlbokej džungli, cez rieky či po rozbahnených horských cestách z Ánd do Amazónie. Cesta postupne klesá z výšky 3200 metrov do amazonskej džungle. Vzrušenie, radosť, bolesť, celková únava a úľava. To je maratón v Peru. Pretekári sa musia spoľahnúť iba na seba a svoje schopnosti. Nielen bežecké. So sebou si nosia všetko potrebné – zásoby jedla, vody, spacáky, povinnú výbavu na prežitie. Je to viac ako desať kilogramov, ktoré vám v Amazónke poriadne znepríjemnia život. Ale bez nich by ste boli odkázaní už iba na posledné pomazanie. Iba v základných táboroch a na kontrolných stanovištiach majú k dispozícii adekvátny a potrebný servis. Okrem únavy, tepla a trate sú vašimi nepriateľmi aj hmyz, hady, mravce či opice. Preteky trvajú približne 30 hodín.
Badwater Ultramarathon – 217 kilometrov
Je to výzva pre tých najodolnejších, ale aj najšialenejších bežcov, pre ktorých je dobrodružstvo životným adrenalínom a ktorí bez niečoho špeciálneho nedokážu existovať. Štart je na najnižšom bode kontinentálnej časti USA a beží sa do jeho najvyššie položeného miesta cez Údolie smrti. Maratón začína 86 m pod hladinou mora v Badwater Basin, v Death Valley v Kalifornii, a končí vo výške 2548 metrov na úpätí masívu Mount Whitney. Koná sa každoročne v polovici júla, kedy sú poveternostné podmienky veľmi extrémne a teploty dosahujú viac ako 49 °C. Na tieň, dážď či vietor zabudnite. Aj preto je veľmi málo ľudí, a to aj medzi ultramaratóncami, ktorí sú schopní tieto vyčerpávajúce preteky dokončiť. Dokážu to len tí najlepší z najlepších. Čas víťazov je preto takisto extrémny. 217 kilometrov zvládnu tí najvytrvalejší za 24 hodín, najrýchlejšie ženy potrebujú niečo viac ako 26 hodín.
Spartathlon – 246 kilometrov
Spartathlon sa beží po stopách Pheidippidesa, aténskeho posla, ktorý bol v roku 490 pred naším letopočtom vyslaný z Atén do Sparty, aby vyhľadal pomoc proti Peržanom v bitke pri Maratóne. Zvládol to za 36 hodín. V Grécku sa na jeho počesť každoročne organizujú preteky a to od roku 1983. Rekordmanom je Yiannis Kouros, ktorý trať dlhú 246 km, z Atén do Sparty, zvládol za 20 hodín a 25 minút. Ale aj na Slovensku sa už organizujú rôzne ultra behy. Najznámejší je Štefánik trial, ktorý sa beží z Bradla do Bratislavy, čo je približne 140 kilometrov. Beh je spomienkou na Milana Rastislava Štefánika, ktorý v novembri 1915, počas I. svetovej vojny pri úteku s Francúzom Michaelom Bourdonom prešiel za 7 dní 140 kilometrov cez srbské a albánske hory k jadranskému pobrežiu. Beží sa buď sólo, alebo v štafetách, ktoré majú päť až sedem účastníkov. Ultramaratóny a extrémne behy sú výzvou, ktoré vás naozaj naučia vnímať svoje telo a určia vaše hranice. Ako povedal jeden z najlepších vytrvalcov súčasnosti Španiel Lillian Jornet. „Bolesť neexistuje. Ani hranice fyzických síl. Skutočné hranice, ktoré rozhodujú, či to vzdáme, alebo nie, závisia od vašej mysle, motivácie a chuti uskutočňovať vaše sny.“
Barkley marathon – 100 míľ
Ďalší z ultra behov, pri ktorom si pomyslíte, že na čo je to všetko dobré. Tu potrebujete nielen vynikajúcu, kondíciu, ale aj poriadnu psychickú odolnosť a hlavu nastavenú na úplne “iný level“. Behá sa vo Frozen Head State Parku v americkom štáte Tennessee a okrem 100 míľ na vás čaká neskutočných 16 500 metrov prevýšenia. Aby to organizátori účastníkom ešte viac spríjemnili, tak na trati nemáte žiadne občerstvovacie stanice a k dispozícii máte iba vodu. Ostatné potreby a veci si musíte zobrať so sebou. O tom, že všetko je fair-play a účastníci nepodvádzajú, neklamú a nevyužívajú cudziu pomoc, majú organizátori svoj vlastný, originálny recept. Po trati rozmiestnili rôzne kontrolné miesta, kde sú ukryté knihy, z ktorých musia pretekári vytrhnúť tie strany, aké majú štartovné čísla. Jednoduché a pritom účinné. Ďalšou špecialitou je trať. Nie je to jeden veľký okruh, či beh z bodu A do bodu B. Ale beží sa päť dvadsaťmíľových okruhov a limit na každý jeden je dvanásť hodín. Ak sa vám to zdá veľa, tak si k tomu pripočítajte prevýšenie jedného okruhu, ktoré je 3500 metrov. Niečo pre bežeckých fanatikov a šialencov. Veď prvý ročník sa uskutočnil už v roku 1986 a prihlásilo sa viac ako 800 vytrvalcov. Do cieľa a v určenom limite ich prišlo iba 14… Inšpiráciou pre zakladateľa týchto pretekov Geryho Cantrella, bol vrah Martina Luthera Kinga Earl Ray, ktorý po úteku z väzenia bežal v miestnych horách 55 hodín a pritom od miesta úteku bol vzdialený iba necelých 13 kilometrov.
North Pole Marathon
Organizuje sa na Severnom póle a má prívlastok najchladnejší maratón planéty. Beží sa totiž pri teplote -30 stupňov, na obrovskej ľadovej kryhe, ktorá sa stále pohybuje a kde je počet vytrvalcov prísne regulovaný a limitovaný. Maximálne je ich 60. Pritom štartovné je bombastické a abnormálne vysoké 10-tisíc eur. Plus si pripočítajte letenky a náklady na ubytovanie. Jeho víťazom sa pred pár rokmi stal Čech Petr Vabroušek v čase 4:22:24 hod a na pódium sa dostal aj slovenský vytrvalec Daniel Palko. Časom 5 hodín 8 minút 56 sekúnd skončil tretí. V porovnaní s časmi na „normálnych“ maratónoch sa môže zdať, že niet čo oslavovať, ale v extrémnych podmienkach, aké sú na Severnom póle, ide o úžasný výkon. Už iba tréning a príprava na North Pole Marathon, či podobný maratón na Južnom póle je extrémny a nepredstaviteľný. Beháte v zime na snehu a ľade, čo v našich domácich podmienkach nie je možné 11 mesiacov v roku, najlepšie ráno, keď sú čo najnižšie teploty. Preto ako bežecký trenažér využívate často mraziarne a mraziace boxy, kde je teplota -26°C. Len si to predstavte, že beháte v hale po 400 metrovom okruhu hodiny a hodiny. Za týždeň je to 30 až 35 hodín tvrdého tréningu. Skúste si to… No poriadnym šialenstvom je okrem pretekov aj pobyt a aklimatizácia. Napríklad na Južnom póle v Antarktíde spíte vo vyhrievaných stanoch, kde je aj tak teplota iba – 10°C a spoliehať sa musíte aj na vlastné teplo v polárnych spacích vakoch. Vyhrievané sú ešte aj stany s potravinami. Všade sa používajú prenosné toalety, lebo nikde inde sa potreba nesmie realizovať. Pokiaľ by si niekto uľavil niekde za stanom, alebo na trati, tak to tam polárnici nájdu aj za rok.
Šesť kontinentov, sedem maratónov, sedem dní.
Ak by Vás ani jedna možnosť zabehnúť si extrémny maratón neoslovila, máme tu ešte jeden bonbónik a výzvu. Absolvovať sedem maratónov za sedem dní na šiestich kontinentoch. Či je to vôbec možné? Určite je a už to aj partia dvanástich vyvolených ultra bežcov aj zvládla. Ale je to extrém extrémov. Čisto matematicky. Normálny maratón zvládnu bežci približne za štyri hodiny, plus nejaká príprava pred ním, niečo po ňom. Na regeneráciu, spánok, jedlo a presun vám ostáva tak 10 – 12 hodín. To chce poriadne široký tím spolupracovníkov a mimoriadnu logistiku… Letieť z kontinentu na kontinent v rôznych časových pásmach asi nebude ten najväčší problém. Alebo?