BRATISLAVA – Vláda by mohla vyhlásený núdzový stav opakovane predlžovať najviac o 40 dní. Schváliť to však musí Národná rada SR. Rozhodol o tom v pondelok vládny kabinet, ktorý schválil návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Vláda zároveň schválila návrh prijať ho v skrátenom legislatívnom konaní.
Takýto krok zdôvodňuje poznatkami z praxe a nemožnosťou objektívne vyriešiť situáciu spôsobenú pandémiou nového koronavírusu počas núdzového stavu trvajúceho najviac 90 dní. Opakované predĺženie núdzového stavu však musí parlament odobriť najneskôr 20 dní odo dňa účinnosti predĺženého núdzového stavu. “Cieľom je vytvoriť ústavnú poistku v rámci deľby moci a systému bŕzd a protiváh v parlamentnej republike,” vysvetľuje vláda s tým, že takáto poistka má byť zavedená aj pri vyhlásení opätovného núdzového stavu. Ustanoviť sa majú aj obmedzenia a povinnosti pre núdzový stav vyhlásený z iného dôvodu ako z dôvodu ohrozenia života a zdravia v súvislosti so vznikom pandémie.
Upraviť sa majú aj obmedzenia nedotknuteľnosti osoby, jej súkromia a obmedzenia slobody pohybu a pobytu. Vo väčšej miere majú podľa vlády zodpovedať potrebám prijímať efektívne opatrenia znižujúce pohyb obyvateľstva, a tým spomaliť šírenie infekčnej choroby v štádiu pred vznikom pandémie alebo v priebehu jej šírenia.
Vláda v reakcii na návrh ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu schválila aj návrh zákona o Ústavnom súde SR. Jeho cieľom je doplniť možnosť prieskumu rozhodnutia o predĺžení núdzového stavu Ústavným súdom SR. Kabinet schválil návrh prijatia tohto zákona v skrátenom legislatívnom konaní.
Vicepremiér pre legislatívu a strategické plánovanie Štefan Holý (Sme rodina) uviedol, že v súčasnosti vyhlásený núdzový stav na Slovensku, ktorý umožňuje napríklad presun zdravotníckych pracovníkov či materiálových zásob medzi zdravotníckymi a sociálnymi zariadeniami, sa skončí k 29. decembru. “Aby nedošlo k ohrozeniu či oslabeniu fungovania zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb, je nevyhnutné, aby sa vláda i následne parlament zaoberali možnosťou predĺženia núdzového stavu. Takáto právna úprava doteraz v slovenskom právnom poriadku absentovala a v rámci koalície sme sa rozhodli prísť s návrhom na zmenu ústavného zákona, podľa ktorého sa vyhlasuje núdzový stav,” vysvetlil Holý.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) poukazuje na dôležitosť toho mať predvídateľný právny stav. Navrhovaná právna úprava podľa nej hovorí, že ak je zrejmá potreba zachovať núdzový stav a sú na to stále tie isté dôvody, tak vláda tú možnosť má. “Aby to nebolo zneužívané, je tu poistka spočívajúca v potvrdení rozhodnutia parlamentom,” poznamenala. Snahou návrhu je aj rozšíriť priestor, v ktorom rozhoduje vláda, ako môže obmedziť základné práva a slobody. “Fakticky však dostane vláda možnosť miernejšie zasahovať do základných práv a slobôd,” uviedla Kolíková s tým, že opatrenia sa môžu vymedziť napríklad na niektoré regióny či konkrétne osoby.
Potrebu prijať tieto zákony v skrátenom legislatívnom konaní ministerka zdôvodnila blížiacim sa koncom aktuálne platného núdzového stavu. “Legislatívny proces býva v mesiacoch. Aj z vyjadrení ministra zdravotníctva vyplýva, že veľmi pravdepodobne budú dôvody na predĺženie núdzového stavu. Preto predkladáme návrh v skrátenom legislatívnom konaní,” vysvetlila Kolíková.
Nesúhlasia s predĺžením núdzového stavu
Nezaradení poslanci parlamentu okolo Petra Pellegriniho nesúhlasia s možnosťou predlžovania núdzového stavu, ktorú v pondelok schválila vláda SR. Do Národnej rady (NR) SR predložia pozmeňujúci návrh, podľa ktorého by počas núdzového stavu podliehali všetky rozhodnutia vlády kontrasignácii, teda spolurozhodnutiu prezidentky. TASR o tom informovala hovorkyňa strany Hlas – sociálna demokracia Patrícia Medveď Macíková. “Je neprijateľné, aby mohla vláda ľubovoľne predlžovať núdzový stav vždy o 40 dní. Jedného dňa by ľudia napokon zistili, že pri nebezpečnej ústavnej väčšine tejto vlády by celé jedno volebné obdobie strávili v núdzovom stave,” uviedol poslanec a líder hnutia Peter Pellegrini, pričom doplnil, že núdzový stav vníma vláda Igora Matoviča (OĽANO) hlavne ako nástroj na obmedzovanie ústavných práv Slovákov, najmä práva na zhromažďovanie.
Za nedostatočnú považuje aj poistku, podľa ktorej by predĺženie núdzového stavu musel spätne odobriť parlament. “Ak má mať takáto poistka zmysel, musí Národná rada SR rozhodnúť o predĺžení núdzového stavu vopred, a nie spätne do 20 dní. Ak by totiž napríklad na 20. deň parlament núdzový stav neodobril, tri týždne by boli obmedzované práva a slobody ľudí bez akéhokoľvek právneho základu,” dodal.
To, že vláda namiesto riešenia zásadných otázok mimoriadne rieši predlžovanie núdzového stavu, považujú poslanci za absolútne nepochopenie života ľudí na Slovensku a ich potrieb.
Novela je zmätočná
Novela ústavného zákona o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu je chaotická a nejasná. Pre TASR to uviedol ústavný právnik Peter Kresák.
Problém vidí v tom, že poslanci Národnej rady SR sa môžu pri opakovanom predlžovaní núdzového stavu vyjadriť k predĺženiu iba raz, keď prvýkrát dôjde k predĺženiu. “Je to zmätok a prekáža mi disproporcia v tom,” poukázal Kresák.
Upozornil na to, že novela výrazne rozširuje zásahy do základných práv a slobôd tým, že sa zavádza nútený pobyt a zvyšuje možnosť obmedzenia pohybu a pobytu ľudí. “Vláda tak môže akýmkoľvek spôsobom a formou rozšíriť toto obmedzenie. Je to nezodpovedné a neodôvodnené,” vyhlásil právnik.
Nepozdáva sa mu tiež, že do novely sa vkladá text o možnom predlžovaní núdzového stavu, ktorý bol vyhlásený ešte pred účinnosťou novely. “Spätne sa tak bude môcť predlžiť už existujúci núdzový stav, hraničí to s retroaktivitou. Nie je to právne čisté,” dodal Kresák.