Zahraničné Politika Top

Vlastný internet mu nestačí. Putin chce zriadiť aj ruskú Wikipédiu

Putin chce zriadiť aj ruskú Wikipediu. Zdroj: TASR/AP

MOSKVA – Po tom, ako v Rusku 1. novembra vstúpil do platnosti zákon o spustení vlastného internetu RuNet, nezávislého od zvyšku sveta, prišiel Kremeľ s ďalším podobným nápadom. Prezident Vladimir Putin chce, aby bola vytvorená ruská online encyklopédia podobná populárnej Wikipédii.

 

Ruský prezident Vladimir Putin sa vyslovil za vytvorenie ruskej alternatívy online encyklopédie – Wikipédie. Podľa neho je lepšie ju nahradiť veľkým ruským lexikónom. “To budú potom spoľahlivé informácie – prezentované v dobrej, modernej forme,” vysvetlil. Vláda chce pre tento účel do roku 2022 vyčleniť v prepočte okolo 24 miliónov eur.

Kremeľ chce odstrihnúť Rusko od globálneho internetu

Len minulý týždeň vstúpil do platnosti sporný zákon, ktorý umožňí centrálnu kontrolu dátových tokov (napríklad e-mailov). Zaručuje vytvorenie vlastnej internetovej siete nezávislej od zahraničných serverov.

Vláda tým vraj chce zabezpečiť, aby mala krajina autonómny internet, ktorý by bol chránený pred možnými kybernetickými útokmi zo zahraničia. Kritici v tom však vidia zámienku pre ďalšie rozšírenie politickej kontroly v Rusku.

Viac sa dočítate v článku: Rusko sa odstrihne od globálneho internetu. Krok Kremľa vyvoláva podozrenia

Putin chce, aby malo Rusko vlastnú obdobu Wikipédie. Zdroj: pixabay

Prístup orgánov

Poskytovatelia internetových služieb musia nainštalovať technológiu, ktorá umožní štátnym úradom prístup do ich kanálov. Tak získa vláda možnosť ľahšie blokovať ich obsah. Okrem toho by bolo možné, napríklad v prípade útoku hackerov, úplne odstrihnúť časti internetu od siete.

Doteraz bol internet jedným z mála slobodných priestorov v Rusku, v ktorom mohli kritici Kremľa a opozícia zverejňovať svoje názory.

Justin Sherman, expert na kybernetickú bezpečnosť z Duke Center on Law & Technology na Duke University’s School of Law pre Defence One objasnil, o čo má Kremľu v skutočnosti ísť: “Slobodné informačné toky sú ohrozením pre stabilitu režimu a preto musia byť pod kontrolou.” 

Na jar protestovalo v Moskve proti oddeleniu od globálneho internetu až 15-tisíc ľudí.

Kritici tvrdia, že vláde ide iba o ďalšie obmedzenie slobody. Zdroj: pixabay

Federálna služba pre dohľad v oblasti telekomunikácií, informačných technológií a masmédií – Roskomnadzor – odhadla náklady na prestavbu internetovej infraštruktúry na 48 miliárd rubľov (650 miliónov eur). Tie prevezme na seba vláda.

Podľa informácií Wikipédie je ruská verzia tejto encyklopédie jedným z najčítanejších jazykových vydaní.