BRATISLAVA- Šesť rokov bojov, šesť rokov utrpenia, bolesti a ničenia. Druhá svetová vojna si podľa niektorých odhadov vyžiadala až 60 miliónov mŕtvych. Zároveň bola prvou vojnou, kde bol počet civilných obetí vyšší ako tých vojenských. Do histórie sa smutne zapísala aj najväčšou systematickou genocídou postavenou na priemyselných základoch. Nacistickému Nemecku pomáhali mnohé firmy, ktoré prežili dodnes.
Biznis “über alles”
K nacistickej vojnovej mašinérii prispeli aj nemecké pobočky amerických firiem IBM, Coca-Cola, Ford či General Motors.
Nemecká pobočka IBM dodávala nacistom technológiu “dierkovacích štítkov”. Mechanické stroje, predchodcovia dnešných počítačov, umožňovali v krátkom čase spracovať veľké množstvo informácií. Nacisti ju využili pri veľkom sčítaní obyvateľstva v 30.tych rokoch 20.storočia. Obrovská databáza mala byť potom využitá na prenasledovanie Židov, Rómov či iných “neárijcov” za technickej pomoci IBM. Nacisti navyše počas vojny organizovali presuny miliónov ľudí a ich likvidáciu či nútené pracovné nasadenie. Na to treba bezchybnú logistickú a kalkulačnú podporu. A tú dodávali stroje IBM.
Ako príklad sa uvádza schopnosť nacistov vytvoriť detailnú mesačnú faktúru za otrockú prácu približne 115 tisíc väzňov v továrňach leteckej firmy Messerschmitt len v priebehu 24 hodín. O šírke využitia technológie, ktorú IBM do Nemecka dodávala, svedčí aj to, že nemecký trh bol v rámci firmy považovaný za najvýnosnejší a preto sa potajomky porušoval americký vojnový zákon proti obchodovaniu s nepriateľom.
Americká Coca Cola prestala v roku 1941 súlade s týmto zákonom do nacistického Nemecka dodávať originálne ingrediencie na výrobu svojho najslávnejšieho nápoja. Nemecká pobočka preto zúfalo hľadala inú možnosť, ako uspokojiť nacistický trh. A prišla s Fantou. Tá pôvodne nebola žltá, ale tvorila náhradu originálneho produktu. Po vojne sa materská firma dostala nielen k receptúre, svojej pôvodnej fabrike ale aj k ziskom, ktoré nemecká pobočka počas vojny vyprodukovala.
Značka Fanta na niekoľko rokov zmizla, ale už v roku 1955 sa objavila opäť. Vo februári 2015 pri výročí 75 rokov od vzniku Fanty, sa v Nemecku objavila spomienková edícia, ktorá bola vyrobená podľa vojnovej receptúry aj vo fľašiach podobného dizajnu. V televízii bola táto edícia promovaná ako snaha o návrat “starých dobrých čias“. Keďže to mnohými bolo považované ako odkaz na nacistickú éru, reklama bolo veľmi rýchlo stiahnutá.
Motory vojny
S nacistami otvorene sympatizoval zakladateľ najznámejšej americkej automobilky Henry Ford. Na nacistickej strane počas vojny fungovala nemecká pobočka pod názvom Ford Werke AG. Tá ešte pred vstupom USA do vojny proti Nemecku súhlasila s využitím otrockej práce v svojich továrňach. Zároveň do toho okamihu Ford dodával materiál nacistom, ale nechcel dodávať stroje pre britské kráľovské letectvo RAF. Podľa informácií zverejnených až v roku 2003 by bol jediný syn Henryho Forda, Edsel Ford, vyšetrovaný za vojnové obchodovanie s nepriateľom, nebyť faktu, že zomrel v roku 1943. Henry Ford dokonca získal najvyššie nacistické vyznamenanie určené pre zahraničných predstaviteľov. Rovnaké ako dostal aj šéf IBM Thomas Watson.
Podobne ako Ford nacistom pomáhal General Motors. Ich fabrika pod nemeckou značkou Opel v Brandenburgu vyrábala všetko od dielov pre bombardéry, cez pozemné míny až po detonátory torpéd. V roku 1938 jeden z hlavných predstaviteľov GM znepokojeným akcionárom napísal, že to nie je vecou firmy ako nacisti spravujú Nemecko. A že sa treba správať ako nemecká organizácia, ktorá nemá právo uzavrieť továreň. Biznis v Nemecku bol totiž považovaný za “vysoko zárobkový”. Po roku 1941 došlo k “znárodneniu” zo strany nacistov a preto GM odmieta svoju spoluvinu. Faktom je, že bez GM by nacisti neboli pripravení v roku 1939 napadnúť Poľsko a rozpútať Druhú svetovú vojnu. Oficiálnu kontrolu GM nad Oplom získalo opäť v roku 1948 po dlhom váhaní a s obavami z možnej spoluviny za vojnové činy. Jeden z dôvodov bol aj fakt, že po vojne Sovieti veľkú časť fabriky rozmontovali a odviezli do Ruska.
Pri začiatkoch nacistického režimu v Nemecku finančne asistovala aj banka J.P.Morgan. Tá umožňovala na americkom trhu až do júna 1941 umiestňovať nacistické dlhopisy určené pre amerických občanov nemeckého pôvodu.
Módna ikona vyrábala uniformy SS
Firma, ktorá mala v roku 2017 príjem viac ako 271 miliónov eur a ktorej tržba bola viac ako 2 a pol miliardy eur, vyrábala pred vojnou aj počas nej neslávne preslávenú uniformu najbrutálnejšej zložky nacistických ozbrojených síl – najčastejšie uvádzaných pod skratkou SS. Zakladateľ dnes nadnárodnej firmy Hugo Boss sa stal členom nacistickej strany v roku 1931 s členským preukazom pod číslom 508 889. Okamžite sa mu začalo dariť a bol dodávateľom širokého spektra uniforiem. Najznámejšia z nich ale patrila SS. Faktom je, že na rozdiel od častého tvrdenia, že uniformu navrhoval samotný Boss, on bol len jedným z tých, čo ju vyrábali.
Na práci pre nemeckú “tretiu ríšu” sa vo fabrike Huga Bossa podieľali aj desiatky nútene nasadených. To a jeho členstvo v nacistickej strane viedlo k tomu, že po vojne Hugo dostal zákaz podnikať. Do vedenia firmy sa dostal jeho syn a firma sa v roku 2011 ospravedlnila všetkým, ktorým ublížila pod vedením svojho zakladateľa a nacistickej strany.