Spoločnosť Domáce

Vrátil sa k nám až z Afriky. Na jeho návštevu sme čakali niekoľko rokov

Zdroj: SITA / www.dravce.sk

BRATISLAVA – Teplé počasie počas veľkonočných sviatkov prialo nielen ľuďom. Vytvorilo dobré podmienky aj pre sťahovavé druhy vtákov, ktoré sa na Slovensko vracajú zo svojich zimovísk, aby u nás hniezdili. Ako agentúru SITA informovala PR manažérka z Ochrany dravcov na Slovensku Martina Brinzíková Badidová, až z Afriky k nám prilieta kriticky ohrozený sokol kobcovitý. Pre typické zafarbenie nôh samčeka ho nazývajú červenonohý. Je najmenším spomedzi u nás hniezdiacich sokolov.

 

Prvé pozorovania z územia Slovenska sa objavili v ornitologických databázach práve počas Veľkej noci. „Vzácneho sokola, ktorého voláme tiež fešák medzi dravcami, sme pozorovali už aj na jedinej známej hniezdnej lokalite, na juhozápade krajiny. V roku 2012 bol počet hniezdiacich párov nula. Minulý rok to bolo 18 párov, ktoré vychovali 43 mláďat. Od roku 2016 mláďatká krúžkujeme. Vďaka tomu sme v roku 2017 a 2018 zistili, že sa viaceré vrátili na miesto, kde boli odchované, dokonca sa zapojili do hniezdneho procesu, či už ako pomocníci, alebo si našli partnera,“ uviedol Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku. Lucia Deutschová z tejto organizácie dodala, že prílet jedného z najvzácnejších dravcov na Slovensku očakávali každým dňom aj vďaka úzkej spolupráci s kolegami z Maďarska, ktorí monitorujú pohyb sokolov označených vysielačkami.

Ornitológovia objavili v roku 2017 17 hniezd tohto kriticky ohrozeného druhu na západe krajiny. Zdroj: SITA/www.dravce.sk

“Druh, ktorý je na našom území kriticky ohrozený, prekonáva pri návrate zo svojich zimovísk v subsaharskej Afrike vzdialenosť viac ako 8 000 km vzdušnou čiarou. Zimuje v oblasti Namíbie, Botswany a Angoly a z týchto miest k nám prilieta koncom apríla a začiatkom mája. Načasovanie tohtoročného príletu je obdobné ako po iné roky,“ upresnila Deutschová.

Úspech je podľa Chavka predovšetkým výsledkom tvrdej, húževnatej a dlhodobej práce. “Realizovali sme niekoľko úspešných projektov, aj vďaka nim sokol červenonohý na Slovensku nevyhynul. Žiaden zo sokolov si nestavia vlastné hniezda, platí to aj o našom fešákovi. Ako náhradné hniezda slúžia búdky. Pôvodne tieto druhy využívali hniezda krkavcovitých vtákov, najmä havranov a strák. Preto je kľúčové, aby aj stavitelia hniezd ostali súčasťou krajiny. Stále sme na začiatku cesty, je potrebné zabezpečiť, aby tento krásny dravec ostal súčasťou slovenskej prírody, aby populácia rástla a aby sa vrátil aj na ďalšie lokality, kde hniezdil kedysi,“ uzatvára Chavko.