Všeobecný súd EÚ čaká reforma, zvýši sa počet sudcov

SITA Slovenská tlačová agentúra a.s. je najväčší poskytovateľ komplexných informačných služieb na Slovensku. Je moderným informačným médiom založeným na báze nezávislej tlačovej agentúry.

BRATISLAVA– Všeobecný súd Európskej únie, ktorý je súdom prvého stupňa a sídli v Luxemburgu, čaká reforma. Od roku 2010 do roku 2014 stúpol počet nových vecí podaných na tento súd o 43 percent. Úmerne sa tiež zvyšuje aj počet ešte nevyriešených vecí, ktorý v marci dosiahol skoro 1 400. Uviedol terajší sudca za Slovensko Juraj Schwarcz. Členské štáty únie sa preto rozhodli vymenovať dvanásť dodatočných sudcov v tomto roku. Následne sa na budú rok začlenia do Všeobecného súdu siedmi sudcovia Súdu pre verejnú službu EÚ, čím tento súd zanikne. V roku 2019 sa Všeobecný súd posilní ešte ďalších deväť dodatočných sudcov. Tieto kroky je treba vidieť v kontexte stálej tendencie zvyšovania pracovného zaťaženia, konštatoval Schwarcz.

Na Súdnom dvore Európskej únie, ktorý sa skladá zo Súdneho dvora a Všeobecného súdu, v súčasnosti pôsobia dvaja slovenskí sudcovia., jeden na Súdnom dvore a jeden na Všeobecnom súde. Okrem nich tam pôsobia ďalší Slováci na rôznych pozíciách – sú tam traja referendári, dvaja tlmočníci, viac ako dvadsať právnikov- prekladateľov, štyria právnici na poste administrátorov, a viac ako desať asistentiek, zosumarizoval Schwarcz. Ako dodal, on osobne ako sudca spravodajca mal možnosť pracovať na veciach týkajúcich sa okrem iného práva hospodárskej súťaže, štátnej pomoci, ochrany pred dumpingom a pred subvencovanými dovozmi, poľnohospodárstva, ochranných známok, prístupu k dokumentom EÚ, mimozmluvnej zodpovednosti EÚ a rozhodcovských doložiek. Ročne vyrieši sudca na Všeobecnom súde okolo 25-30 vecí, dodal.

Všeobecný súd rozhoduje v komorách zložených väčšinou z troch sudcov – asi 80 prípadov. Ak to odôvodňuje právna zložitosť alebo dôležitosť veci, komora má piatich sudcov. Iba vo výnimočných prípadoch sa rozhoduje vo veľkej komore zloženej z trinástich sudcov. Rozhodovanie samosudcom je zatiaľ pomerne zriedkavé, i keď čerstvo prijatý rokovací poriadok môže túto situáciu zmeniť, pretože rozširuje oblasti, v rámci ktorých nie je potrebné kolegiálne rozhodnutie, vysvetlil ďalej sudca.

Mohlo by vás zaujímať:
Reklama

.Každý sudca má svoj kabinet, ktorý je zložený z troch referendárov – právnikov a dvoch asistentiek. Na rozdiel od Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorého pracovnými jazykmi sú francúzština a angličtina, pracovným jazykom Súdneho dvora a Všeobecného súdu je len francúzština. Znamená to, že i keď sa žalobcovia môžu obracať na Všeobecný súd v zásade v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ, všetky vnútorné porady a zasadania sa vedú vo francúzštine. Vo francúzštine sa tiež píšu návrhy rozsudkov a uznesení. Agendu si sudca spravodajca vybrať nemôže, prípady sú mu pridelené predsedom Všeobecného súdu.

Všeobecný súd svoju činnosť začal v roku 1989 pod názvom Súd prvého stupňa. Bol zriadený, aby sa zabezpečila európskym občanom dvojstupňová súdna kontrola v určitých oblastiach a zároveň, aby sa odbremenil Súdny dvor. Všeobecný súd rozhoduje v prvom stupni o žalobách podaných fyzickými alebo právnickými osobami, ktoré smerujú k zrušeniu aktov inštitúcií, orgánov a agentúr Európskej únie, ktoré sú im určené alebo ktoré sa ich priamo a osobne dotýkajú. Ďalej rozhoduje o žalobách podaných členskými štátmi proti Komisii, žalobách podaných členskými štátmi proti Rade, týkajúcich sa aktov prijatých v oblasti štátnej pomoci, opatrení na ochranu obchodu („dumping“) a aktov, ktorými vykonáva svoju výkonnú právomoc. Rozhoduje tiež o žalobách smerujúcich k náhrade škody spôsobenej inštitúciami alebo orgánmi a agentúrami Európskej únie alebo ich zamestnancami. Do kompetencie tohto súdu patrí aj rozhodovanie o žalobách vo veciach duševného vlastníctva podaných proti Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) a proti Úradu Spoločenstva pre ochranu odrôd rastlín. Proti rozhodnutiam Všeobecného súdu EÚ možno podať odvolanie na európsky Súdny dvor.

Súdna rada bude 28. mája voliť sudcu za Slovensko v rámci pravidelnej šesťročnej obmeny a aj sudcu na nové dodatočné miesto, ktoré by malo vzniknúť od septembra. Na miesto v rámci pravidelnej rotácie kandiduje doterajší slovenský sudca na tomto sude Juraj Schwarcz. Na novovytvorené miesto sudcu kandidujú – Ján Mazák, Mária Patakyová a Miroslav Gavalec.

Viac o téme: , reforma, SR, súd, sudcovia

Komentáre k článku

Momentálne nie je pridaný žiadny komentár
Pridajte komentár

Súvisiace články