BRATISLAVA – O konci áut so spaľovacím motorom v EÚ už počul každý. A zrejme aj o poplatkoch, ktoré uhrádzajú podniky za vypúšťanie emisií. Už menej je však známe to, že podobné zámery má Brusel aj s budovami. Postupne preto budeme musieť zabudnúť na vykurovanie plynom. Alebo si priplatíme daň za emisie.
Za všetkým stojí klimatická kríza. Či presnejšie povedané – klimatická politika EÚ a hlavne balík opatrení Fit for 55. Jeho hlavný cieľ je jasný: „Znížiť emisie skleníkových plynov v Únii do roku 2030 aspoň o 55 % (v porovnaní s rokom 1990). A do roku 2050 dosiahnuť klimatickú (uhlíkovú) neutralitu.“ Hoci tieto termíny sa môžu zdať na míle vzdialené, nedajte sa zmýliť. Zavádzanie opatrení, ktoré povedú k splneniu týchto míľnikov, je aktuálne už dnes. A citeľne sa dotkne aj domácností.
Radikálne znížiť v Únii emisie bez toho, aby opatrenia zasiahli aj domy či byty, totiž nie je možné. „Budovy sú v EÚ zodpovedné za 40 % spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov,“ upozorňuje Európska komisia. To vysvetľuje prečo nielen doprava, ale aj budovy hrajú kľúčovú úlohu v európskej zelenej dohode.
Europoslanci preto prikázali výrazne znížiť energetickú náročnosť budov. „Všetky budovy postavené od roku 2028 musia mať nulové emisie (verejné už o dva roky skôr) a solárne panely,“ vyplýva z rozhodnutia europarlamentu. To vyžaduje vykurovanie a ohrev vody inými technológiami, aké boli dosiaľ bežné. Plyn, drevo či prípadne uhlie budeme musieť nahradiť ekologickými formami. Ako sú napríklad tepelné čerpadlá a solárne, resp. fotovoltaické panely.
Opatrenia však nepostihnutú iba nové budovy. Postupne totiž musí klesať uhlíková stopa aj starších domov. Aký poplatok po novom zaplatia domácnosti, ktoré budú vykurovať plynom či iným neekologickým zdrojom? Čítajte na druhej strane.