Zahraničné Politika

Výmena zajatcov aj plnohodnotné prímerie. Summit o ukrajinskej kríze priniesol dohodu o ďalšom postupe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (druhý vľavo), ruský prezident Vladimir Putin (vľavo), ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj a nemecká kancelárka Angela Merkelová prichádzajú na pracovné zasadnutie 9. decembra 2019 v Elyzejskom paláci v Paríži. Zdroj: TASR / AP

PARÍŽ – Účastníci summitu tzv. normandskej štvorky, ktorý sa konal v pondelok v Paríži, dosiahli dohodu o ďalších krokoch pre vyriešenie konfliktu na východe Ukrajiny. Vyplýva to zo záverečných vyhlásení zverejnených po stretnutí, o ktorých informovali svetové tlačové agentúry.

 

Lídri Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka sa v Paríži dohodli okrem iného na plnohodnotnom uplatnení prímeria medzi stranami východoukrajinského konfliktu do konca tohto roka. Podľa kancelárie francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona k tejto dohode dospeli ruský prezident Vladimir Putin, zastupujúci proruské povstalecké skupiny, a jeho ukrajinský náprotivok Volodymyr Zelenskyj.

Účastníci summitu sa dohodli aj na rozsiahlej výmene zajatcov a ďalšom odsune síl z frontovej línie. Odsun má prebiehať do konca marca budúceho roka.

Nasledujúce stretnutie prezidentov Putina, Zelenského, Macrona a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej so zameraním na riešenie konfliktu v Donbase sa má uskutočniť o štyri mesiace.

Súčasťou summitu bolo prvé dvojstranné rokovanie Zelenského s Putinom, s ktorým obaja lídri vyjadrili spokojnosť. Podľa agentúry AP je výsledkom dohoda o oživení mierového procesu a výmene všetkých zajatcov. Nevyriešené však zostali rozhodujúce otázky, ako sú načasovanie miestnych volieb v Donbase a kontrola nad hranicami separatistických oblastí.

“Strany sa zaväzujú k úplnému a súhrnnému uplatneniu prímeria, upevneného uplatnením všetkých potrebných podporných opatrení, a to do konca roka 2019,” citovala zo záverečného komuniké agentúra AFP.

Putin výsledky pondelkového summitu v Paríži vyzdvihol ako pokrok pre obyvateľov vojnovej zóny na východe Ukrajiny. V záujme zlepšenia ich životných podmienok bolo podľa neho dohodnuté aj zriadenie nových priechodov na frontovej línii. Tie majú vzniknúť v priebehu 30 dní na základe humanitárnych kritérií, uviedla agentúra DPA.

Putin na spoločnej tlačovej konferencii so Zelenským taktiež ocenil snahu Macrona a Merkelovej sprostredkovať riešenie východoukrajinského konfliktu. Práca celej normandskej štvorky je podľa neho “veľmi užitočná” a najnovší summit predstavuje “dôležitý krok” k deeskalácii, citovala šéfa Kremľa agentúra TASS. Vývoj v procese smerujúcom k urovnaniu konfliktu opísal ako “odmäk”. Lídri normandskej štvorky podľa neho zdôraznili, že nie je žiadna alternatíva, pokiaľ ide o plnenie minských dohôd z roku 2015.

Zelenskyj po summite oznámil, že nová výmena zajatcov medzi Ukrajinou a proruskými separatistami prebehne do konca tohto roka. Macron sa mu poďakoval za jeho rozhodný postoj a kroky týkajúce sa riešenia konfliktu v Donbase.

Merkelová po stretnutí povedala, že s výsledkami je “veľmi spokojná” a podarilo sa nimi “prekonať obdobie nečinnosti”.

Normandský formát je diplomatické zoskupenie najvyšších predstaviteľov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka a ich ministrov zahraničných vecí. Jeho cieľom je urovnať krízu na východe Ukrajiny.

Zatiaľ posledný summit normandskej štvorky na úrovni lídrov sa uskutočnil 19. októbra 2016 v Berlíne. Jeho účastníci potvrdili, že v konflikte v Donbase odvtedy nenastal žiaden prelom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron (uprostred), ruský prezident Vladimir Putin (vpravo) ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prichádzajú na pracovné zasadnutie 9. decembra 2019 v Elyzejskom paláci v Paríži. Zdroj: TASR / AP

Výmena zajatcov v Donbase je naplánovaná na 24. decembra

Lídri tzv. normandskej štvorky sa počas pondelkového summitu v Paríži dohodli na 24. decembri ako termíne výmeny zajatcov medzi Ukrajinou a proruskými separatistami v Donbase. Oznámil to po skončení summitu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorého citovala tlačová agentúra TASS.

Zelenskyj uviedol, že na výmenu zajatcov bol stanovený časový rámec do konca tohto roka, ale dohoda obsahuje aj konkrétny dátum. “Dohodli sme sa na dátume 24. decembra. Posledný deň mesiaca je posledným termínom,” spresnil na tlačovej konferencii.

Výsledkom stretnutia lídrov Ukrajiny, Ruska, Francúzska a Nemecka bola aj dohoda o zavedení plnohodnotného prímeria v Donbase do konca tohto roka a ďalšom odsune síl z frontovej línie v lehote do konca marca budúceho roka.

Podľa Zelenského summit v Paríži síce predznamenal pokrok pri riešení východoukrajinského konfliktu, ale Ukrajinci “majú právo neveriť slovám a sľubom”. Len “ozajstné fakty potvrdia to, čo sa povedalo”, upozornil s tým, že predošlé prímeria boli opakovane porušované. Ako však dodal, rokovania v Paríži boli vedené “veľmi serióznym tónom”, uviedla agentúra DPA.

Zelenskyj podľa nej potvrdil, že zatiaľ sa nepodarilo dospieť k dohode, pokiaľ ide o otázku, či sa majú miestne voľby v Donbase konať pred tým alebo po tom, ako Ukrajina opätovne získa faktickú kontrolu nad svojou hranicou s Ruskom. Vyjadril však nádej, že táto záležitosť sa bude riešiť na nasledujúcom summite normandskej štvorky, ktorý sa má konať o štyri mesiace.

Putin: Ukrajina by mala prijímať reformy

Dosahovanie prímeria na východe Ukrajiny by malo byť časovo zosúladený s postupom Kyjeva pri vykonávaní politických reforiem, ktoré predpokladajú dohody o riešení konfliktu v Donbase, uzavreté v roku 2015 v Minsku. Ruský prezident Vladimir Putin to vyhlásil v Paríži, kde sa v pondelok zúčastnil na summite tzv. normandskej štvorky. Jeho slová citovala tlačová agentúra TASS.

“Je potrebné zosynchronizovať proces dosahovania prímeria s implementáciou politických reforiem na Ukrajine, s ktorými počítajú minské dohody. Predovšetkým hovoríme o dodatkoch k ústave krajiny, ktoré budú na trvalej báze upravovať osobitný štatút Donbasu,” povedal šéf Kremľa.

Putin tiež požaduje dodatky k ukrajinskej ústave, ktoré by umožnili realizáciu tzv. Steinmeierovho plánu plnenia minských dohôd, nazvaného podľa bývalého nemeckého ministra zahraničných vecí a dnešného prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. “Nemali by sme odkladať ani plnenie ďalších záväzkov, ako je amnestia a zákaz stíhania jednotlivcov, ktorí boli zapojení do udalostí na juhovýchode krajiny,” dodal.