BRATISLAVA – (TASR / Redakcia) Ústavnoprávny výbor Národnej rady (NR) SR v pondelok večer po ukončení verejného vypočutia odobril všetkých siedmich kandidátov na funkciu generálneho prokurátora. Potvrdil tak, že spĺňajú formálne podmienky na tento post. Kandidátmi sú Jozef Čentéš, Tomáš Honz, Ján Hrivnák, Juraj Kliment, Rastislav Remeta, Ján Šanta a Maroš Žilinka. Parlament má voliť kandidáta na generálneho prokurátora na schôdzi, ktorá sa začne v utorok (24. 11.).
Kandidátov vypočúvali počas troch dní, začali už minulý týždeň. Uchádzači odpovedali na otázky členov výboru, zástupcov prezidentskej kancelárie, ako aj prítomných poslancov NR SR. Každý z nich odpovedal niekoľko hodín. Prví piati stihli zodpovedať otázky poslancov ústavnoprávneho výboru vo štvrtok a v piatok. Hoci pôvodne malo byť vypočúvanie iba dva dni, pokračovať muselo aj dnes. Na rad sa dostali poslední dvaja kandidáti – Ján Šanta a Maroš Žilinka.
V dobrom aj v zlom
Šanta je prokurátorom Úradu špeciálnej prokuratúry, v prokuratúre pôsobí takmer 30 rokov, pričom 15 rokov pôsobil v stredných riadiacich funkciách. V rezorte prokuratúry mieni zotrvať “v dobrom aj v zlom”. Dodal, že aj keď sa prokuratúra potápala, vždy bol pilier, na ktorý sa dalo spoľahnúť. Do funkcie ho navrhol poslanec parlamentu Juraj Gyimesi (OĽANO).
Prokuratúra by sa mala podľa neho zreformovať, získať si späť dôveru, a to čo najskôr. Treba sa zamerať na sporné zastavené trestné stíhania a odmietnuté veci. Za súčasný stav prokuratúry môže podľa neho zlyhanie kontroly. Rozšíril by preto Radu prokurátorov a posilniť by sa mala aj kontrola generálneho i špeciálneho prokurátora parlamentom. Vyhlásil, že je preverený ťažkými kauzami, preto je pripravený čeliť nástrahám budúcnosti.
Šanta presadzuje proaktívnu prokuratúru. Nemôže sa podľa neho čakať na podnety či trestné oznámenia, prokurátori majú postupovať iniciatívne. “Výsledkom musí byť trestné konanie bez akýchkoľvek prieťahov,” vyhlásil s tým, že prokuratúra musí reflektovať na zmeny legislatívy a musí na jej tvorbe aj participovať.
Prokuratúra by sa mala podľa Šantu kontrolovať vnútorne a verejne aj formálne a neformálne. Za vnútornú kontrolu považuje Radu prokurátorov, ktorá by sa mala rozšíriť a mali by v nej byť aj neprokurátori. Vonkajšou kontrolou má byť parlament, ktorému má generálny aj špeciálny prokurátor minimálne dvakrát ročne “skladať účty”, pričom parlament by ho mohol aj interpelovať. Šanta sa zaviazal, že ako šéf Generálnej prokuratúry SR bude minimálne dvakrát ročne robiť odpočet pre verejnosť cez médiá. Odpočet by malo robiť aj celé vedenie prokuratúry.
Šanta presadzuje, aby každý právny čakateľ prešiel psychotestmi, pretože sa musí klásť dôraz aj na osobnosť prokurátora. Chce sa vyrovnať s prokurátormi, ktorí “padli”. Za nevyhnutné považuje elektronické prideľovanie spisov.
V súvislosti s pomermi v prokuratúre vyhlásil, že zlyhal systém, pretože zlyhalo vedenie. “Zhorelo nám najvyššie poschodie, ale základy zostali,” skonštatoval. Dodal, že ak mal informácie a dôkazy o tom, že zlyhal špeciálny prokurátor Dušan Kováčik, podpísal výzvu na jeho odstúpenie.
Šanta mal opakovane odpovedať na otázky, prečo sa voči Kováčikovi nevyhranil skôr. “Sme poučení, sme citliví, vieme, kadiaľ ísť do budúcnosti,” vysvetlil. Marián Leško z prezidentskej kancelárie sa ho spýtal, že ak celý život pracuje konštruktívne, či nemá pocit, že príležitostí na poučenie bolo viac. “Vonkajšiemu pozorovateľovi sa môže zdať, že takýto stav mohol byť. Ale keď vás niekto odstrihne v roku 2010 od oficiálnych informácií, tak ste odstavený od oficiálnych informácií, a o to viac pracujete na svojich spisoch v prospech spoločnosti,” skonštatoval.
Generálny i špeciálny prokurátor nesmie byť vo funkcii dlhšie ako sedem rokov, myslí si Šanta. Upozornil, že po nejakom čase môže dôjsť ku “kortešačkám”. Nemôže sa podľa neho stať, aby zrazu niekto neustupoval z pozícií, mysliac na svoj záujem. Osoba na tomto poste musí byť podľa neho preverená, musí ukázať, čo dokázala, či bola pri veľkých a ťažkých kauzách. Takisto musí podľa neho fungovať kontrola.
Šanta by neprijal funkciu námestníka generálneho prokurátora. “Som prokurátor prvej línie, ktorý dozoruje, tvorí spis, obžaluje, nesie dôkazné bremeno, nesie zodpovednosť a má spis pevne v rukách,” odôvodnil s tým, že by pokračoval v dozorovaní káuz, ak by sa nestal šéfom GP. Šéf výboru Milan Vetrák (OĽANO) sa Šantu pýtal, že ak mu ide o proaktívnosť, či nerozmýšľal o uchádzaní sa o post špeciálneho prokurátora. “Rozmýšľať nad dvoma krokmi naraz sa mi zdá neadekvátne,” povedal s tým, že o tom nerozmýšľal.
Prokuratúra by sa mala otvoriť verejnej kontrole
Posledným kandidátom, ktorý predstúpil pred poslancov ústavnoprávneho výboru, bol Maroš Žilinka. Na post generálneho prokurátora ho navrhla Slovenská advokátska komora a poslankyňa za Sme rodina Petra Hajšelová. Žilinka deklaroval, že nerokoval o svojej podpore so Sme rodina ani zvyškom koalície či s opozíciou.
Prokuratúra by sa mala otvoriť verejnej kontrole. Mala by sa zmeniť kultúra na prokuratúre a mala by sa očistiť od “nehodných”. Zvýšiť by sa mala aj jej transparentnosť. Pred parlamentným ústavnoprávnym výborom to počas verejného vypočúvania povedal kandidát na generálneho prokurátora Maroš Žilinka. Súčasťou zmeny by malo byť aj vyvodzovanie zodpovednosti dovnútra prokuratúry.
Žilinka považuje zmenu kultúry v prokuratúre za kľúčovú. Vyvodzovanie zodpovednosti vnútri prokuratúry nebolo doteraz včasné a ak aj nejaké bolo, tak bolo pod tlakom vonkajších okolností a médií. “Nedostaneme sa z tohto marazmu, ak si nebudeme vedieť urobiť poriadok vnútri prokuratúry, tak nám nikto neuverí, že vieme spraviť poriadok navonok,” tvrdí Žilinka.
Generálny prokurátor by mal byť “svetielkom na konci tunela”. Prokurátori pod ním musia podľa neho pocítiť, že majú voľné ruky, a musia vidieť vzor.
Transparentnosť prokuratúry je kľúčovým nástrojom na dosiahnutie cieľa, a tým je budovanie prokuratúry ako dôveryhodnej inštitúcie a s úctou k právu. Prejavovať sa musí v personálnej, riadiacej aj rozhodovacej funkcii, priblížil Žilinka.
Kľúčový podľa kandidáta je aj výber námestníkov na generálnu prokuratúru. “Výber bol v minulých rokoch nešťastný,” podotkol.
V súvislosti s tým, prečo sa neozval na medializované kauzy v rámci prokuratúry, Žilinka povedal, že podriadení nemajú kompetenciu kontrolovať svojho nadriadeného a vstupovať do jeho spisov. “Všetky informácie do seba zapadali, ale nemali sme dôkazy,” poznamenal kandidát.
Žilinka chce, aby bolo riadenie prokuratúry efektívnejšie, aby sa zlepšili jej kapacity a bola jednotná. Za dôležitý považuje aj spôsob komunikácie prokuratúry. “Bola uzavretá a dôsledkom toho boli väčšie a väčšie úniky informácií. Dospeli sme do stavu, ktorý z hľadiska úniku informácií nie je udržateľný, nie je to dôstojné a škodí to veci,” dodal.
Poslanci sa Žilinku pýtali aj na vzťahy s podnikateľom Michalom Gučíkom. Odpovedal, že ho pozná desať rokov a stretávajú sa sporadicky. “Všetci, ktorí ma poznajú, vedia, že som čestný, otvorený človek a že striktne rozlišujem súkromie a prácu,” skonštatoval Žilinka. Dodal, že Gučík od neho nemal v súvislosti s jeho prokurátorskou prácou žiadne požiadavky.
Dotkol sa aj prípadu rozpustenia ĽSNS, považuje ho za zlyhanie prokuratúry. Prokurátor podľa neho nedostatočne zdôvodnil svoj návrh. Zároveň dodal, že ak má generálny prokurátor indície, že sú splnené podmienky na rozpustenie strany, musí sa tým zaoberať. “V prípade, že budú splnené podmienky, je povinnosťou generálneho prokurátora konať,” dodal.