BRATISLAVA – Trestné oznámenia, podozrenia z envirokriminality ale aj meškanie, či zlá spolupráca medzi štátom a koncesionárom. Obrovský projekt nultého obchvatu Bratislavy rieši problém za problémom. Už teraz je jasné, že sa po ňom tak skoro neprevezieme. Hoci kritike čelí najmä zhotoviteľ, svoje má na rováši aj štát.
Výstavba nultého obchvatu Bratislavy rozhodne nie je bezproblémová. Zhotoviteľ počas posledného roka čelí podozreniam z používania nevhodného materiálu pri výstavbe. Tento materiál by mohol byť kontaminovaný a tým by mohol znečistiť podzemné vody. Nultý obchvat sa pritom stavia na Žitnom ostrove, ktorý je najväčším zdrojom pitnej vody na Slovensku. Problémom ale nie je len samotné využívanie nevhodných materiálov na výstavbu, ale aj nelegálne skládky, ktoré na pozemkoch v blízkosti Mosta pri Bratislave vyrastajú.
Len pred pár dňami na stavbu bratislavského obchvatu opäť nabehli policajti s odborníkmi, aby odobrali vzorky pôdy. Najnovšie padlo aj ďalšie trestné oznámenie – tentokrát zo strany poslanca mestskej časti Petržalka. Požaduje, aby im kompetentné rezorty a firmy poskytli potrebné materiály a analýzy k výstavbe bratislavského nultého obchvatu.
Podľa informácií Glob.sk prvotné výsledky odobraných vzoriek pôdy zo stavby potvrdili prítomnosť nebezpečných materiálov. Podľa nášho zdroja sa predbežne vo všetkých vzorkách našli stopy azbestu. V minulosti sa tento materiál využíval pri stavbách bytových domov ako tepelná izolácia. Neskôr bol označený za nebezpečný, okrem iného spôsobuje pri vdychovaní rakovinu pľúc. Na Slovensku je jeho použitie dnes už zakázané.
Ministerstvo dopravy pritom ešte nedávno tvrdilo, že je všetko pravdepodobne v poriadku. Ešte počas jari avizovali odobratie vlastných vzoriek, ktoré poslali na expertízu. Ich výsledky sú však odlišné od najnovších zistení. Rezort dopravy totiž tvrdil, že materiály nájdené pod obchvatom nie sú nebezpečné, len nevhodné. V odoberaní vzoriek však pokračovali, no najnovšie výsledky zatiaľ známe nie sú. “Vyšetrovanie polície je nezávislé a rezort dopravy do neho žiadnym spôsobom nezasahuje. Sme však pripravení plne spolupracovať s políciou aj s ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré preverujú situáciu pri výstavbe D4R7 a, samozrejme, ochotne poskytneme aj všetky podklady a vzorky, ktoré v tejto veci sami odoberáme,” tvrdí rezort dopravy.
Všetci vraj spolupracujú
Prípad sa stále vyšetruje. Podľa informácii Glob.sk vyšetrovatelia kontaktovali odborníkov, ktorí v týchto dňoch začínajú s rozoberaním vzoriek. Snažia sa tak zistiť, či bol na výstavbu D4 R7 použitý kontaminovaný materiál. Podľa našich informácii budú výsledky známe až o niekoľko týždňov. “S prihliadnutím na štádium trestného konania nie je možné konkretizovať žiadne predbežné výsledky, ani k prípadu poskytnúť žiadne bližšie informácie, aby nedošlo k zmareniu prebiehajúceho vyšetrovania,” reagovala len krátko hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave Lucia Miháliková.
S vyšetrovateľmi zároveň spolupracuje aj ministerstvo životného prostredia, respektíve Inšpekcia životného prostredia. “Výstavbou D4/R7 sa rezort zaoberá už niekoľko mesiacov – okamžite, ako sa zjavili prvé podozrenia. Odvtedy ministerstvo životného prostredia a Slovenská inšpekcia životného prostredia využíva všetky svoje možnosti na ochranu životného prostredia pri danej výstavbe,” napísal pre Glob.sk hovorca rezortu Tomáš Ferenčák. Viac informácii vzhľadom na spoluprácu s políciou poskytovať nemôžu. Ferenčák ešte uviedol, že inšpekcia odvtedy vykonala 12 kontrol subjektov či lokalít, ktoré sú spájané s výstavbou. “Pre efektívnu kontrolu samotného diela sme oslovili s ponukou súčinnosti aj prebiehajúci štátny stavebný dohľad, ktorý má v kompetencii kontrolu materiálov využívaných pri stavbe. Podozrenia z používania kontaminovanej zeminy sa do tejto chvíle nepotvrdili, to v žiadnom prípade neznamená, že sa podozrením netreba ďalej zaoberať,” dodal ešte hovorca.
O spolupráci s orgánmi činnými v trestnom konaní pritom hovorí aj samotný zhotoviteľ – D4 R7 Construction. Španielska firma spočiatku s médiami komunikovala veľmi málo, dnes výrazne otočili a na otázky odpovedajú. Stále však akékoľvek pochybenia odmietajú. „D4 R7 Construction s.r.o. má záujem o rýchle objasnenie všetkých otvorených otázok. Preto vítame každé vyšetrovanie a úzko spolupracujeme s políciou. Všetky práce pri výstavbe obchvatu Bratislavy vykonávame v súlade s platnými slovenskými a medzinárodnými normami, smernicami i právnymi požiadavkami,“ povedal na margo posledných kontrol Juan José Bregel, generálny riaditeľ D4 R7 Construction s.r.o.
“Radi by sme zdôraznili, že akékoľvek podozrenie týkajúce sa používania potenciálne nelegálnych stavebných materiálov pri výstavbe diaľnice budeme skúmať čo najdôkladnejšie a urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme pomohli príslušným orgánom pri vyšetrovaní,” dodala ešte firma.
Nielen znečistenie, ale aj zlá spolupráca a výhovorky
Obrovský projekt výstavby D4 R7 si však vyžaduje aj spoluprácu medzi zhotoviteľom a štátom. Už teraz je jasné, že pôvodný termín odovzdania hotovej cesty sa nestihne. Autá mali pritom po obchvate plynule prechádzať už budúci rok. Dnes je termín prakticky nemožné určiť – veľa totiž závisí od výsledkov vyšetrovania podozrení z envirokriminality. Posunul sa aj termín dokončenia veľmi dôležitej križovatky.
D4 by sa totiž mala križovať a zároveň napájať na už plne prejazdnú D1 a to počas prevádzky. Diaľnica D1 by sa mala dvíhať a D4 by myla viesť popod ňu. Tento proces je veľmi zložitý a vyžaduje si úzku spoluprácu medzi Národnou diaľničnou spoločnosťou a zhotoviteľom. Nie všetky práce na tejto križovatke totiž realizuje samotný zhotoviteľ nultého obchvatu, musia sa vysúťažiť a až potom sa môže stavať.
Zo strany NDS malo byť všetko pripravené už v januári 2019. Prvý tender sa však začal až v marci 2019, ostatné ešte zatiaľ vyhlásené nie sú. V tomto prípade ide podľa plánu zhotoviteľ, ktorý má už podľa informácii Glob.sk takmer všetko pripravené. Štát však výrazne zaostáva a tak sa opäť hovorí o výraznom meškaní. “Čo sa týka križovania D4/D1, zdržanie spôsobili predovšetkým opakované obštrukcie OZ Triblavina, ktoré napádalo proces prípravy v každom jednom kroku,” tvrdí NDS. “Zároveň zdržanie spôsobila potreba otočiť postup prác na križovatke D4/D1, kde NDS bude nadväzovať na práce koncesionára a nie naopak. Aj preto minister už dlhšie veľmi jasne hovorí, že na úsekoch D4 je určité meškanie. Keďže obe strany, ministerstvo aj koncesionár, robia kroky, aby sa meškanie odstránilo, je dnes predčasné hovoriť o presnom harmonograme. Aktuálny plán ráta s tým, že prvé autá z D1 na D4 smerom na Rakúsko prejdú v roku 2021,” tvrdí NDS. Na všetky smery však aspoň podľa opozičných poslancov bude úsek prejazdný až v roku 2023.
Obštrukcie aktivistov alebo neschopnosť kompetentných?
Podľa NDS zdržanie spôsobili “obštrukcie OZ Triblavina”. Toto občianske združenie pravidelne upozorňuje najmä na nelegálnu ťažbu štrkopiesku na Žitnom ostrove, ktorá môže spôsobiť kontamináciu spodných vôd. O to vážnejšia je situácia kvôli podozreniam, že vyťažené štrkové jamy, teda zemníky, sa zasýpajú odpadom privezeným z rôznych skládok. Glob.sk tiež o jednej z nich v minulosti informoval.
Občianske združenie však upozorňuje nielen na enviroproblémy, táto problematika dokonca nie je ani len ich gro. Upozorňujú najmä na nelegálnu ťažbu štrkopiesku a na nevydané stavebné povolenia a obchádzanie zákonov.
Aktivisti sa cítia byť vyjadrením NDS na ich adresu dotknutí. “OZ Triblavina sa silno ohradzuje proti tomuto účelovému a hlavne nepravdivému, neustále opakovanému tvrdeniu NDS a.s.,” napísal pre Glob.sk Milan Grožaj z OZ Triblavina. “Tak, ako aj na stavbe križovatky Triblavina, tak aj na stavbe rozširovania diaľnice D1, NDS a.s. porušuje hneď niekoľko zákonov. Iba v súlade so zákonmi SR sme príslušné inštitúcie upozorňovali na toto porušovanie a prispôsobovanie si zákonov zo strany NDS a.s.,” háji postup aktivistov Grožaj.
Podľa občianskeho združenia sa NDS iba vyhovára. Grožaj tvrdí, že výstavbu križovatky brzdí najmä fakt, že NDS stále nerozšírila diaľnicu D1 na šesť pruhov. Tak je to dohodnuté v koncesnej zmluve. Štát mal odovzdať koncesionárovi zrealizované stavebné práce na stavbe: „Rozšírení diaľnice D1 na šesťpruh plus kolektory“ do konca tohto roka. NDS však, podľa nich, stále nemá platné stavebné povolenie, pretože nemá vysporiadané pozemky. “Toto povolenie však NDS nedostane pokiaľ nemá vysporiadané majetkovo právne vzťahy. Tu je hlavná príčina, prečo sa mešká s výstavbou. Vedenie ministerstva dopravy a vedúci pracovníci NDS dlhodobo a celoslovensky zlyhávajú (stav diaľnice Kysuce, D3, D1 , D4, Ružomberok a iné) a snažia sa vyvolať dojem, že hŕstka aktivistov dokáže zabrániť realizácii potrebnému rozšíreniu diaľnice D1, na ktorej pracujú stovky ľudí z NDS a MD,” argumentuje Grožaj.