Politika Domáce Top

Za zmeny v tlačovom zákone nebude hlasovať už ani Kollár. Kvôli “slniečkárom”

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Poslanci si zákony z rokovania schôdze prehadzujú, ako sa im zachce. Návrh tlačového zákona z dielne Smer-SD, ktorým verejným funkcionárom vrátia právo na odpoveď, presunuli na júnovú schôdzu. Pritom už raz presunutý bol. To sa nepáči opozícii, ktorá už aj tak má voči návrhu výhrady. Hovoria doslova o náhubkovom zákone. Politický analytik Ján Baránek zase považuje novelu zákona za zbytočnú nadprácu. 

 

Májová schôdza Národnej rady už naplno odštartovala. Na programe bolo aj prerokovanie návrhu poslancov Smeru-SD Dušana Jarjabka a Miroslava Číža ohľadom vrátení práva na odpoveď politikom. Scenár sa ale zmenil. O tomto návrhu budú zákonodarci rokovať až na júnovom zasadnutí. Ak vôbec.

Rozprava k tomuto bodu programu bola totiž naplánovaná už na aprílovej schôdzi parlamentu. Poslankyňa Natália Milanová z OĽaNO, ale vtedy vyzvala navrhovateľov, aby zvážili stiahnutie svojho návrhu z rokovania. ,,Následne som navrhla v pléne stiahnutie ja a predkladatelia novelu tlačového zákona stiahli z predchádzajúcej schôdze,” povedala Milanová. Preto sa rokovanie o tomto bode programu malo uskutočniť na májovej schôdzi. To sa ale zase raz nestane.

Pridávajú na sile

Opozičné strany OĽaNO a SaS v prvom čítaní hlasovali proti návrhu tlačového zákona. Poslanci SaS ani v druhom čítaní nepodporia ,,náhubkový tlačový zákon, lebo ho považujú za škodlivý‘‘, povedal hovorca SaS Róbert Buček. Podľa tímlíderky SaS pre kultúru Renáty Kaščákovej už dnes platí, že politici môžu požiadať o opravu, ak redakcia zverejní nepravdu. ,,Návrh zákona považujeme za šikanu novinárov a ich zastrašovanie. Je to bič na novinárov, ktorí píšu kriticky,‘‘ zdôraznila Kaščáková. Samotná poslankyňa sa začiatkom februára počas prvého čítania v rozprave najviac rozhorčovala. ,,Ak by politici nebývali v bytoch daňových podvodníkov, nerozkrádali eurofondy, ak by sa nenechali korumpovať, potom by sa nemuseli báť ani novinárov ani nikoho iného,” povedala vtedy Kaščáková.

V otázke novely tlačového zákona je spomínané OĽaNO tiež zásadne proti a nebude hlasovať za návrh z dielne strany Smer-SD. ,,OĽANO je kategoricky proti takejto zmene tlačového zákona, lebo ju považujem za škodlivú, nekoncepčnú a vytrhnutú z kontextu súčasného mediálneho prostredia. Navyše na ministerstve kultúry sa pripravuje veľký mediálny zákon, ktorý by mal obsiahnuť aj internetové médiá, keďže ich sa tlačový zákon netýka,‘‘ uviedla poslankyňa OĽaNO Natália Milanová. Zároveň dodala, že prijatím zákona poslancov Smeru by niekoľkomesačná práca rezortu kultúry vyšla nazmar.

 

Zmenu tlačového zákona považuje Milanová za škodlivú. Zdroj: SITA / Branislav Bibel

Už sa nezdržia

Hnutie Sme rodina sa počas prvého hlasovania zdržalo. Tentokrát návrh už nepodporia. Podľa ich šéfa Borisa Kollára im súčasný stav vyhovuje. ,,U nás sa prakticky vsetko zneužíva. Ak by sme tento zákon prijali, tak máme obavy že by bol aj ten zneužívaný, ale nie len touto koalíciou, ale aj druhými extrémistami. Nemyslíme len ĽSNS, kedže vidíme akým spôsobom a čo sú dnes slniečkári a liberáli schopní urobiť. Teda aj kvôli nim si myslíme, že by to nebolo správne,” povedal pre Glob.sk Kollár.

Návrh nezodpovedá dobe

Podľa politického analytika Jána Baránka je to, čo chce koalícia, právo na reakciu. ,,Ja som to tak nazval, nie je to „terminus technicus“. V tom návrhu, tak, ako je konštruovaný, si v zásade vyhradzujú právo reagovať na čokoľvek aj na glosy, či úvahy. S týmto v zásade nemôžem súhlasiť, lebo toto už je do veľkej miery prehnané.‘‘ Zároveň Baránek dodal, že politik si musí uvedomiť, že je vystavený väčšej kontrole a tým pádom aj väčšej kritike. ,,A v takej glose napríklad, môžete glosovať aj na základe dojmu. Lebo to už je nejaký literárny útvar a som zásadne proti tomu, aby sa zákon vzťahoval aj na takéto literárne útvary.‘‘

Iná vec je podľa Baránka právo na odpoveď. ,,Priestor, v ktorom dnes žijeme, sa do veľkej miery presunul aj do virtuálneho priestoru, pribúdajú portály, ktoré začínajú byť mienkotvorné. Tým sa zvyšuje aj možnosť šírenia viacerých nepravdivých informácií. Ale v ich návrhu nie je explicitne nič o virtuálnom priestore. Potom sa nečudujem, že sa aj vydavatelia ozývajú. Myslím si, že to je veľmi nešťastná cesta, pretože treba rozlišovať to, čo ja som pracovne nazval právo na reakciu a právo na odpoveď, treba tam zaimplementovať virtuálny priestor,‘‘ zdôraznil Baránek. Vysvetlil, že by potom vystali ďalšie otázky a to už aj na administrátorov webov alebo na prevádzkovateľov webov. Pretože na rôznych weboch sa dnes vieme pohybovať anonymne. Baránek vysvetlil, že ,,takáto novela alebo takýto zákon by v zásade musel riešiť aj anonymitu prispievateľov, lebo anonymne môžete napadnúť politika s hocijakým klamstvom‘‘.

Baránek konštatuje, že je to zložitejší problém a koalícia si z toho celého problému vybrala iba jeden výsek. ,,Čo je nesystémové, čo nezodpovedá dobe, v ktorej žijeme a je to v podstate len taká zbytočná nadpráca, ktorá v rozširujúcom sa informačnom svete, kde patrí aj virtuálny priestor, do budúcnosti nič nerieši, lebo táto časť mediálneho sveta tým nebude ošetrená.‘‘ povedal Baránek.

 

Novela zákona z dielne Smer-SD je podľa Baránka zbytočná nadpráca. Zdroj: archív

Jasná predstava

Predkladatelia návrhu zo Smer-SD Dušan Jarjabek a Miroslav Číž zdôrazňujú, že predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie. Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky. Podľa Číža niektorí novinári ,,prestávajú fungovať s novinárskou objektivitou” a pre časť médií je typická politizácia. Koaliční partneri SNS a Most-Híd sa k podpore tohto zákona zatiaľ nevyjadrujú. Je ale pravdepodobné, že zaň opäť zahlasujú, tak ako pri prvom hlasovaní.

V tlačovom zákone by sa mal objaviť text: ,,Ak periodická tlač alebo agentúrne spravodajstvo obsahuje skutkové tvrdenie, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby, na základe ktorého možno osobu presne určiť, má táto osoba právo žiadať uverejnenie odpovede. Vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra sú povinní odpoveď uverejniť bezodplatne; právo na opravu týmto nie je dotknuté.“

Poslanci novelizáciou tlačového zákona chcú vrátiť späť aj finančné náhrady. ,,Ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o ich uverejnenie vydavateľa periodickej tlače alebo tlačovú agentúru požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur do 4 980 eur,‘‘ uvádzajú poslanci vo svojom návrhu.

 

Návrh z dielne poslancov Smeru je v druhom čítaní. Zdroj: TASR / Martin Baumann

Právo na odpoveď robí problémy

Podľa mnohých opozičných poslancov sa snaží koalícia bombardovať slobodu tlače cez zmenu tlačového zákona. Expremiér a predseda Smeru-SD Robert Fico ešte v decembri na smene hovoril, že ich strana bude meniť tlačový zákon. Poslanci Smeru Miroslav Číž a Dušan Jarjabek teda pripravili novelu zákona, ktorá zavádza právo na odpoveď aj pre politikov.

Právo na odpoveď mali politici už za čias prvej Ficovej vlády. Inštitút zaviedol vtedajší minister kultúry Marek Maďarič, ktorý zákon tvrdo presadzoval. V súčasnosti ale už ako nezaradený poslanec začiatkom februára v parlamente prekvapil. Pri aktuálnom návrhu poslancov Smeru sa zdržal.

Tlačový zákon prešiel už mnohými zmenami. Právo na odpoveď poslancom dlho nevydržalo. Po nástupe Ivety Radičovej im vláda tento inštitút zobrala. Ako sa menil tlačový zákon, portál Glob.sk podrobne informoval.

 

Galéria
Fico musel riešiť problémy v regiónoch. Zdroj: Glob.sk / Peter Korček
Maďarič sa pri poslednom hlasovaní zdržal. Zdroj: TASR / Martin Baumann
Radičová vypovedala na NAKA, dôkazy o kupovaní poslancov pri voľbe GP nemá. Zdroj: TASR
Návrh tlačového zákona poslancov Smeru zase presunuli. Zdroj: pixabay.com
navigate_before
navigate_next