Zajtra sa začne astronomická jar

SLOVENSKO – V pondelok 20. marca vo večerných hodinách sa začína astronomická jar. Jarná rovnodennosť nastane večer o 22.24 h stredoeurópskeho času.
Rovnodennosťou sa nazýva okamih, keď sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, v ktorom rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče tak dopadajú kolmo na zemskú os, respektíve priamo na rovník a osvetľujú rovnomerne severnú aj južnú pologuľu našej planéty.
Preto v čase rovnodennosti nie sú rozdiely v dĺžke dňa na jednotlivých miestach Zeme tak ako v iných ročných obdobiach. Slnko svieti nad obzorom na všetkých miestach zemegule rovnako dlho – približne 12 hodín. Z faktu, že sú počas rovnodennosti deň a noc rovnako dlhé, vyplýva aj latinský názov tohto javu aequinoctium – čo znamená „rovnaká noc“.
„Napríklad v Bratislave vyjde 20. marca slnko o 5.55 h SEČ a zapadne o 18.04 h. V Žiline vychádza o 5.48 h a zapadá o 17.57 h. V Košiciach vychádza Slnko o 5.38 h a zapadne o 17.47 h. Zodpovedá to dĺžke dňa zaokrúhlene 12 hodín a 9 minút (presnejšie 12 hodín, 8 a pol minúty). Podobná dĺžka dňa, čosi cez 12 hodín, je v tento deň aj na ostatných miestach planéty.“
V deň jarnej rovnodennosti slnko vychádza presne na východe a zapadá presne na západe, kdekoľvek na Zemi sa nachádzame s výnimkou južného či severného pólu. Po rovnodennosti sa v našich zemepisných šírkach miesto východu posúva každé ráno smerom na severovýchod a večer slnko zapadá čoraz bližšie k severozápadu.
V období jarnej rovnodennosti sa dni predlžujú najvýraznejšie – v miernom pásme o cca 3 a pol minúty denne. Toto tempo sa neskôr spomalí, napríklad začiatkom mája klesne pod 3 minúty denne.
Od jarnej rovnodennosti sa predlžujú nielen dni, ale aj dĺžka svitania a súmraku. Občiansky súmrak trvá 20. marca približne 31 minút, v čase letného slnovratu sa predĺži na 41 minút. Astronomický súmrak nastáva 20. marca jednu hodinu a 46 minút po západe slnka, no v júni sú to až tri hodiny. V dňoch okolo letného slnovratu v našich zemepisných šírkach (cca od 48. rovnobežky severnejšie) astronomický súmrak prechodne nenastáva vôbec, teda laicky povedané cez noc nie je „úplná tma“.
Predlžovanie dní a tiež fakt, že slnko stúpa každý deň vyššie nad obzor a jeho lúče dopadajú na zemský povrch priamejšie, spôsobujú prehrievanie atmosféry a postupné otepľovanie počasia v nadchádzajúcom jarnom období.

Viac o téme: JAR, oteplenie, počasie, rovnodennosť, zmena

Súvisiace články