BRATISLAVA – Zákon o politických stranách z dielne SNS vyvolal medzi politikmi poriadnu diskusiu. Hovorí sa najmä o dvoch bodoch novely, a to o odstránení mena lídra z názvu a o minimálnom počte členov strany. Novinkami je však aj povinnosť mať reálne sídlo strany, či osobitný okrsok pre voličov zo zahraničia. Novela v parlamente prešla, získala 78 hlasov. Opozícia je však zásadne proti, na pomoc vyzývajú aj prezidenta Andreja Kisku. Zákon totiž čaká už len na jeho podpis. Hlava štátu si podľa našich informácií dala k zákonu vypracovať právnu analýzu.
SNS tvrdí, že chcú najmä sprehľadniť fungovanie strán na Slovensku. Novela operuje aj s faktom, že na Slovensku máme v porovnaní s inými štátmi veľmi veľa politických strán. “Viaceré súčasné politické strany sa líšia len názvom a nie obsahom a programom,” píše sa v dôvodovej správe. “Často vznikli len kvôli tomu, že ich vedúci predstavitelia sa nevedeli etablovať v politických stranách s väčším počtom členov a vyššou mierou vnútornej demokracie politickej strany, preto si hľadali svoju vlastnú cestu vytvorením novej politickej strany o jednom, či zopár členoch,” napísali predkladatelia.
Opozícia je však jednoznačne proti. „Slovensko sa tak zásluhou poslancov Smeru-SD, SNS a Mosta-Híd dostáva na úroveň Maďarska, ktoré je v Európskej únii vnímané ako krajina, kde vládna moc okliešťuje slobodu a demokraciu. Vyzývame preto prezidenta Andreja Kisku, aby novelu zákona o politických stranách vrátil parlamentu,“ uviedli v spoločnom stanovisku predseda SaS Richard Sulík a podpredsedovia strany Ľubomír Galko a Jana Kiššová.
„Za doslova eštebácke praktiky, ktoré nemajú čo hľadať v demokratickej spoločnosti, považujeme povinnosť politických strán predkladať na požiadanie Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán evidenciu svojich členov. Pýtame sa, koľko členov zostane v Smere-SD a SNS, keď sa ich radoví členovia dozvedia, že sa o ich členstve môže dozvedieť prakticky každý, lebo na Slovensku sa nedá utajiť nič,“ uviedli predstavitelia SaS na čele s Richardom Sulíkom. Podľa nich je tento zákon v rozpore s ústavou a podľa nich by ho mal preskúmať aj Ústavný súd.
Matovičovci sa rozrastú
Nový zákon určuje aj minimálny počet členov. Táto novinka sa dotkne najmä strany OĽaNO, ktorá ich má podľa posledných informácií len 13. Od januára by mali strany mať minimálne dvojnásobný počet členov porovnaní s počtom členov, ktorí kandidujú. Takže pokiaľ by chceli do volieb postaviť maximálny počet ľudí, čiže 150, museli by mať v strane minimálne 300 ľudí. Druhou možnosťou je mať minimálne 45 členov najvyššieho orgánu. Jedno je však jasné, pokiaľ prezident novelu podpíše, Matovičovci budú medzi seba musieť prijať nových ľudí.
“Zákon rieši všetko možné od názvu strany po fixný počet členov. Nerieši však najväčší problém, ktorým je transparentné nakladanie s peniazmi daňových poplatníkov. Transparentné nakladanie politických strán s financiami od štátu by totiž nevyhovovalo tvorcom tohto zákona z SNS,” tvrdí hovorca OĽaNO Matúš Bystriansky. Pokiaľ však prezident zákon podpíše, prispôsobia sa. “Hnutie OĽANO bude postupovať, ako vždy, podľa zákona,” napísal pre Glob.sk Bystriansky.
Nevylučujú, že svoje sťažnosti postúpia na Ústavný súd. Opoziční poslanci hovoria o diskriminácií. Za návrhom vidia snahu Andreja Danka o likvidáciu opozície. “Navrhované požiadavky nie sú diskriminačné, pretože nebránia vzniku rôznych politických programov a uplatňujú sa rovnako na všetky politické strany bez ohľadu na ich ideológiu, ciele a ciele stanovené v ich stanovách,” reaguje na obvinenia SNS. “Rovnako nenarúšajú samotnú podstatu práva občanov na slobodu združovania, pretože navrhovanou úpravou nie je nijako dotknutý súčasný systém zakladania politických strán. Pôsobenie politických strán pri voľbách do VÚC, obecných, mestských zastupiteľstiev nie je navrhovanou právnou úpravou taktiež nijako dotknuté,” tvrdia predkladatelia.
Kontrola na prvom mieste
Dôvodová správa k novele zákona argumentuje najmä spoločenskou požiadavkou na zmeny. Tvrdí sa v nej, že verejnosť si dlhodobo žiada prísnejšie požiadavky pre strany a to najmä pre ich finančnú kontrolu.
Strany by mali po novom fungovať transparentnejšie, mali by sa sprehľadniť financie i sídlo strany. „Strana by mala mať reálne sídlo, ktoré by mala zdokumentovať nejakým právnym dokumentom. Nemala by to byť len nejaká ‘schránková firma’,“ uviedol predkladateľ návrhu a predseda poslaneckého klubu SNS Tibor Bernaťák.
Každá strana bude musieť mať vytvorený účet v Štátnej pokladnici, na ktorý budú dostávať príspevky od štátu. Podľa návrhu tak bude lepšie odkontrolovateľné hospodárenie strán.
Ďalšou kapitolou sú dary. Po novom bude môcť strana od jednej osoby prijať maximálne 300- tisíc eur počas jedného kalendárneho roka. Podľa národniarov sa tak minimalizuje možnosť, že by finančná skupina mohla takýmto spôsobom významne financovať stranu a následne ju ovládať.
V novele je tiež skrytý odkaz pre extrémistov. Pokiaľ by bola strana z dôvodov programu zrušená, tvorca strany a programu by v nasledujúcich piatich rokoch nemohol byť členom prípravného výboru akejkoľvek politickej strany, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu akejkoľvek politickej strany. Za porušenie bude hroziť strane pokuta 3500 eur.
Zákon tiež zavádza nový volebný okrsok. Mal by byť zriadený na Ministerstve vnútra slúžiť bude špeciálne pre voličov zo zahraničia. “Počet voličov bez trvalého pobytu na území Slovenskej republiky stúpa. Vo voľbách v roku 2016 ich hlasovalo cca 1700, čo predstavuje viac ako priemerný okrsok,” píše sa v dôvodovej správe.