Domáce Politika

Zálohovanie PET fliaš by nemalo zdvihnúť ceny nápojov, myslí si minister Sólymos

Minister životného prostredia SR László Sólymos - Zdroj: SITA/Branislav Bibel

BRATISLAVA – Zálohovanie PET fliaš a plechoviek nezvýši cenu produktov, ktoré sa v nich predávajú. Zdôraznil to minister životného prostredia László Sólymos, ktorý je presvedčený, že občania za nápoje viac platiť nebudú.

„Systém nie je tak finančne náročný, aby sa to odrazilo na cene produktu. Ten, kto zálohovanú fľašu vráti, nepríde o žiadne peniaze,“ vyhlásil. Ak niekto fľašu nevráti, peniaze späť nedostane a „bude to jeho daň za znečisťovanie životného prostredia prostredia“. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) ešte začiatkom novembra informovalo, že sa rozhodlo zaviesť systém zálohovania PET fliaš a plechoviek, ktoré by sa malo stať realitou po roku 2020.

Sólymos chápe, že výrobcovia sú proti zálohovaniu PET fliaš, on to však považuje za najefektívnejší spôsob, ako zvýšiť ich recykláciu. „Štúdie hovoria, že ak chceme dosiahnuť mieru recyklácie nad 90 percent, jediným spôsobom je zálohovanie,“ vyhlásil. Pripomenul, že na Slovensku platí podľa zákona princíp, že ten, kto odpad, vrátane PET fliaš a plechoviek, vyrobí, sa musí postarať o jeho likvidáciu. „Zaplatiť to musí výrobca. Znečisťovateľ totiž platí,“ povedal Sólymos. Pripustil, že systém si vyžiada počiatočné investície, ktoré sa však dajú rozložiť viac rokov a aj štát je pripravený pomôcť výhodnými pôžičkami. „Samotný systém a jeho prevádzka už veľa nestojí,“ uviedol minister.

Inštitút environmentálnej politiky (IEP) odhadol vstupné náklady, napríklad na nákup automatov, na 80 miliónov eur, prevádzkové náklady vyčíslili na päť miliónov eur ročne. Záloha za jednu PET fľašu by mala byť 12 centov, za plechovku desať centov. PET fľaše sú podľa ministra Sólymosa najviditeľnejší plastový odpad znečisťujúci prírodu, zároveň sú však aj najhodnotnejší artikel, čo sa týka ich recyklácie a zhodnocovania, keďže sa z nich dajú vyrobiť mnohé ďalšie produkty. Systém zálohovania PET fliaš funguje v desiatich krajinách Európy – na Islande, vo Fínsku, Švédsku, v Nórsku, Dánsku, Nemecku, Litve, Estónsku, Chorvátsku a Srbsku. V strednej Európe zatiaľ zavedené nie je, takže Slovensko by sa mohlo stať prvou krajinou v regióne, ktorá zálohovanie zavedie do praxe.