Regióny Bratislava Trnava Trenčín Nitra Žilina Banská Bystrica Prešov Košice Vráble Domáce Bánovce nad Bebravou Top

Známa rodáčka z Bánoviec Dominika MORÁVKOVÁ ZELENÍKOVÁ: Chodím k terapeutke, ktorá ma veľa naučila

Dominika Morávková Zeleníková ZDROJ: TV JOJ Dominika Morávková Zeleníková ZDROJ: TV JOJ

Herečka Dominika Morávková Zeleníková (32) sa pred dvomi rokmi stala dvojnásobnou matkou. Pri druhom pôrode sa rozhodla rodiť doma. Pre jemnú blondínku, divadelnú a filmovú herečku, bývalú speváčku kapely S hudbou vesmírnou či moderátorku folklórnej šou Zem spieva, to bol natoľko silný zážitok, že si teraz robí kurz popôrodnej duly. 

Pochádzate z Bánoviec nad Bebravou. Aké máte na rodné mesto spomienky?

Často sa vraciam v spomienkach do detstva, lebo tam mám silné emocionálne spojenia. Príjemné aj menej príjemné. Mám staršieho brata, ktorý bol mojou oporou. Bol mi veľmi blízky a veľa sme spolu preskákali. Na základnej škole som nebola obľúbená. Bola som citlivá a posmešky z mojich pieh na tvári som znášala ťažko. Dokázala som reagovať veľmi výbušne, a kedže so mnou nepracoval nijaký detský psychológ, ako by to mohlo byť dnes, začala som si ranné obdobie spracovávať po čase sama. Nebolo to ľahké detstvo, ale dnes sa na to pozerám, ako na dobrý stavebný materiál pre osobný rast aj herectvo. Na Bánovciach som mala najradšej sídlisko, lebo vonku som bola nonstop, v každom ročnom období. Pravidelne som raz do mesiaca stratila kľúče od bytu, lebo som sa s nimi hrala. Zakopala som ich do piesku a potom som ich nevedela nájsť. Dnes rada chodím do Bánoviec navštevovať rodičov a vždy, keď tam som, skúmam, ako sa cíti to moje vnútorné dieťa.

Čo vás v mladosti bavilo najviac?
Milovala som tanec. Desať rokov som robila hip-hop. Tam som prvýkrát cítila, že som v niečom dobrá. Na základnej umeleckej škole som chodila na výtvarný, literárno – dramatický krúžok či balet. Potom som išla do ochotníckeho divadla v Partizánskom, odtiaľ na konzervatórium do Topoľčian a potom do Nitry. Ukončila som to na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Mala som vždy podporu rodiny v tom, čo chcem robiť a to ma poháňalo vpred. Vyskúšala som veľa vecí a táto charakteristická črta mi ostala dodnes. Venujem sa veľa činnostiam, ktoré ma bavia a rada skúšam nové veci.
Mali aj vaši predkovia blízko k umeniu?
Starý otec hral na saxofóne, klarinete a husliach. Veľa som o ňom počula ako o hudobníkovi a učiteľovi, ale už som ho nezažila v plnej sile, takže som ho nepočula hrať. Videla som len hudobné nástroje visieť na stenách. Otec bol kaskadér v autorodeu. Chodil na dvoch kolesách či preskakoval v aute oheň. Po ňom som zdedila veľkú odvahu a trúfalosť.
Dominika Morávková Zeleníková ZDROJ: Archív D.Morávkovej Zeleníkovej
Ste matkou dvoch detí. Ako kombinujete prácu s rodinou?
Donedávna som mala toho veľmi veľa. Koncerty, predstavenia, natáčania a moderovanie. Prvú dcéru, ktorá bola od malička veľmi spoločenská, som nosila všade, s mužom alebo mojou maminou. Syn sa narodil v roku 2020 a vďaka pandémii sme mali rok a pol kľudu pre seba. Vtedy sa zrodil nápad odísť po siedmich rokoch z kapely S Hudbou vesmírnou. Rozhodla som sa žiť pomalší život.

Pri druhom pôrode ste sa rozhodli rodiť doma. Čo vás motivovalo?

Keď sa narodila Amálka, zažila som nepríjemný zážitok s prvým prisatím dieťaťa. Sestrička v nemocnici mi veľmi necitlivým spôsobom chytila prsník a chcela ho dať malej do úst. Vravím si, je toto ok? A moja odpoved bola: nie. Keď som čakala Damiána, celý čas som uvažovala, kam pôjdem rodiť, aby som mohla porodiť tak, ako to budem cítiť ja a dieťa v danej chvíli. V ôsmom mesiaci tehotenstva som išla na predpôrodnú prípravu. Dula, ktorá robila prednášku, spomenula, že rodila doma.

A vtedy som už vnímala svoju intuíciu, ktorá jasne hovorila, že je to moja cesta. Prišla som domov, môj muž varil práve vonku so susedmi guláš a ja prvé, čo som mu povedala, bolo: Tak čo keby sme rodili doma? A on vraví, že najprv dovarí guláš, ochutná ho a zamyslí sa. (smiech)
Bol to asi šok, mesiac pred pôrodom. 
Som človek, ktorý často koná intuitívne a impulzívne. Tak to bolo aj teraz. Ale uvedomovali sme si váhu môjho rozhodnutia, a venovali sme sa tomu aj z racionálneho hľadiska, pracovali sme so strachom, ponorením sa do seba, a mali sme aj záložný plán.
Dominika Morávková Zeleníková s rodinou ZDROJ: Archív D.Morávkovej Zeleníkovej

Ako domáci pôrod prebiehal?

Doma bol pokoj, príjemná hudba aj vôňa. Večer uložil manžel dcéru do postele a ja som si predýchavala kontrakcie. Nechcem opisovať veľa detailov, je to intímny a krásny zážitok, hoci nie všetko išlo podľa plánu. Pri pôrode mala byť okrem duly ešte pôrodná asistentka z Rakúska. Lenže, keď sa mi spustil pôrod, volali sme asistentke. Nemohla prísť, lebo nastupovala do služby v nemocnici. Ponorila som sa hlbšie do dôvery, že tento proces je pre nás taký, aký má byť. Nakoniec sme sa rozhodli zavolať babicu, s ktorou sa mi pár dní pred tým snívalo. Bola som úplne pokojná a išla som si ešte na dve hodiny ľahnúť. Babica stihla prísť a energiu, ktorú som načerpala, som využila v poslednej fáze pôrodu. Pre môjho syna to bol láskavý príchod na svet. Dnes sa nás učiteľka v škôlke pýta, či je to domácim pôrodom, že je Damián taký pokojný. Neviem to potvrdiť ani vyvrátiť.

Teraz si robíte kurz popôrodnej duly. Prečo?
Starostlivosť po pôrode bola pre mňa v šestonedelí klúčová. Pri Amálke som mala problém s dojčením a pracovala som s laktačnou poradkyňou. Pri druhom pôrode, kde sa mi dostalo toľko ženskej podpory a opatery, to išlo hladko. Bolo to pre mňa požehnanie. Povedala som si, že to potrebujem odovzdávať ďalej. Kamarátkam či ženám na ženských kruhoch. Podľa mňa je dôležité o tom rozprávať, nečakám to od slovenského zdravotného systému, lebo na to nemá kapacitu. Je fajn, že si ženy, ktoré cítia volanie šíriť povedomie o predpôrodnej a popôrodnej starostlivosti a príprave, môžu spraviť kurz duly. Kurz trvá jeden školský rok, vždy jeden víkend, raz do mesiaca. Prednášajú nám tam rôzni terapeuti a dlhoročné babice. Popôrodná dula je pomocníčka v šestonedelí, ale aj pred ním. Učíme sa starostlivosť o dieťa a ženu po pôrode, či už domácom, v nemocnici, alebo po sekcii. Rôzne masáže a jemné techniky pre návrat fyzického aj duševného zdravia. Na kurze sa
stretávame rôzne ženy a nie každá asi bude popôrodná dula. Určite však vďaka kurzu prídeme na to, čo chceme po kurze robiť. Naprílad masáže bábätiek či ženské kruhy. Možností je veľa.V prvom rade rozvíjame samé seba.

Chystáte sa stavať dom. Pristupujete k tomu tiež intuitívne? 

S Jankom si uvedomujeme, že sme rozdielni. Pochádzame z iných rodín. On je strategický, častejšie racionálny než ja. Ale dopĺňame sa. Naša výhoda je, že sa dokážeme o veciach otvorene rozprávať, priznať si aj svoje chyby alebo sa nechať niekedy viesť tým druhým. S Jankom sme mali najskôr rozličnú predstavu o dome. Nevedela som mu dostatočne vysvetliť, v čom vidím zmysel môjho uvažovania. Keď sme nad tým sedeli už s architektkou, ktorá nám vysvetlila viac aj technické parametre a filozofiu celého prepojenia domu s pozemkom, zrazu sa nám obom predstava približovala. Nakoniec zisťujeme, že máme obaja rovnakú predstavu o našom budúcom bývaní.  

Momentálne sa venujete viac rodine, nechýba vám divadlo? 

Všetko je tak ako má byť. V divadle Astorka som prestala hrávať už dávnejšie kvôli kapele. Teraz mám obdobie, že som začala po divadle znova túžiť, čo ma samú prekvapilo. Do ničoho sa zatiaľ nesilím. Učím sa správne si priať, aby mi vychádzalo to, čo chcem. (smiech) 

Moderovali ste folklórna šou Zem spieva. Ako sa s odstupom času pozeráte na túto skúsenosť? 

Veľké šťastie bolo, že som vtedy pôsobila v kapele S hudbou vesmírnou a vybrali si nás ako moderátorské trio. Nie každý herec je totiž moderátor. Tam nestvárňuje inú postavu, ale je sám za seba. Priznám sa, že v tomto nie som veľmi extrovertný typ a necítila som sa úplne komfortne ako moderátorka. Ale cítila som oporu v chalanoch, aj podporu divákov. Bavilo ma tvoriť hudbu a byť vo folklórnom prostredí. No pri priamych prenosoch som mala obrovskú trému a bola som v kŕči. S odstupom času som vďačná za túto skúsenosť.

Dominika Morávková Zeleníková v seriáli Autoškola ZDROJ: TV Markíza

Hrávate princezné v rozprávkach, ale aj veľmi dramatické postavy, kde vás znásilňujú, zneužívajú či chcú zabiť ako vo filme Pírko, Špina, Terezín či Spiaci účet. Darí sa vám oddeľovať filmové postavy od osobného života, keď ste taká senzitívna?  

Chodím k terapeutke, ktorá ma naučila pochopiť a oddeliť priestor práce, rodiny a môj osobný priestor. Sú to tri priestory, ktoré sa niekde prelínajú a ovplyvňujú. Druhý rok pracujem na tom, že keď chcem, viem ich vedome oddeliť. Na jednom projekte, ktorý teraz natáčam pre RTVS, som si uvedomila, že sa rada vžívam do postavy, do iného sveta či života. Keď sme mali prestávku pri natáčaní, tak som odišla z pľacu do lesa a upriamovala som pozornosť z postavy na prírodu, do prítomného okamihu a reality. Bola to super psychohygiena a návrat k sebe.(smiech) 

Aké projekty máte momentálne rozbehnuté?

Momentálne natáčame historickú ságu pre RTVS. Mám tam obsiahlú postavu, ktorá tam je zachytená od svojich dvadsatich do šesťdesiatich rokov. Prechádza rôznymi vizuálnymi, emocionálnymi aj historickými zmenami. Teraz som dotočila kriminálny seriál Prokurátorka, kde hrám vyšetrovateľku. O rok sa mi posunul film s Terezou Nvotovou. Oslovili ma tiež do dvoch divadelných projektov. Založila som aj jeden projekt s kamarátkou pod názvom KRUHY_DOMI/NIKA, kde sa rozvíjame a tvoríme. Som rada, že si dnes môžem vybrať a som spokojná, že to viem urobiť. Snažím sa hľadať balans medzi rodinou a prácou.

Dominika Morávková Zeleníková v seriáli Prokurátorka ZDROJ: TV JOJ