BRATISLAVA – Je tu čas Vianoc. Magický sviatok, kedy sa aspoň na chvíľu zastaví čas a my si môžeme vychutnať dni pokoja a lásky. Počas roka sa tešíme na najbližších, ktorí sa práve počas sviatkov vracajú domov. Detský smiech a iskry v očiach rozžiaria úsmev nejednému z nás. O tom, ako vôbec vznikli Vianoce a aké zvyky sa tradujú, sa redakcia rozprávala s etnologičkou KATARÍNOU NÁDASKOU (51).
Kam siaha tradícia obdobia Vianoc?
– Vianoce sú kresťanský sviatok, ale svoje korene majú v predkresťanskom období. V tom čase boli sviatky zimného a letného slnovratu ako dva najvýznamnejšie. Podstatné je to, že v zimnom slnovrate sa oslavovalo zrodenie nového slnka. Vo všeobecnosti to bývalo tak, že mnohé veľké pohanské sviatky sa nahradili kresťanským obsahom a s najväčšou pravdepodobnosťou to bolo aj s kresťanskými Vianocami, kedy sa oslavuje príchod Božieho syna na zem. Je to v podobe malého Ježiška v Betleheme. Je to základný a výrazný rozdiel medzi zimným slnovratom a Vianocami, ktoré majú čisto kresťanský obsah. Ježiško sa považuje za dar od Boha. Keď vyrástol, bol ukrižovaný a prevzal symbolicky hriechy všetkých ľudí na svete. Pre kresťanov je táto symbolika veľmi dôležitá. Preto Vianoce a Veľká noc sú zase najvýznamnejšie kresťanské sviatky. Vianoce, ktoré poznáme dnes sa ustanovili až od ranného stredoveku koncom mesiaca december, čo nám spadá aj do kalendára slávenia predkresťanského sviatku zimného slnovratu, ktorý sa slávil tiež niekoľko týždňov. Nevieme povedať, či sa slávil zimný slnovrat ako dnešné Vianoce, ale je to veľmi približný termín.
Aké boli v minulosti najdôležitejšie zvyky počas týchto sviatkov?
– Tých zvykov bolo veľmi veľa. Vidiek prevažoval, preto máme obrovské množstvo tradícií, ktoré sa viažu na okruh plodnosti. Vianoce sa považovali za magický sviatok. Jeden z najvýznamnejších dní bol štedrý večer. Tam sa už rátal aj deň. Ráno si zvykli slobodné dievčatá z potoka nabrať vodu a symbolicky si v nej umyli tvár. Verili, že budú krásne. Vodu z potoka nosili aj starým ľuďom. Hovorilo sa, že keď sa napijú živej vody, dopraje im pevné zdravie a dlhší život. Ženy vstávali na Štedrý deň hodinu po polnoci, pretože platilo, že do východu slnka malo byť všetko napečené, navarené. Muži narúbali drevo a nanosili vodu.
Ako následne vyzeral štedrý večer?
Ozdoboval sa stromček a o 17-tej hodine sa zasadlo k štedrovečernému stolu. Gazda pred večerou dával slamu pod stôl. Bola to symbolika, že Kristus sa narodil na slame. Reťazou sa zopli nohy stola a na ňu si všetci vyložili nohy. Symbolizovalo to súdržnosť a jednotu rodiny. Dala sa tam aj sekera, vďaka ktorej mali mať všetci železné zdravie. Súčasťou štedrej večere bolo pečivo v podobe zvierat. Napieklo sa toľko kusov, koľko mali doma ľudia zvierat. Pečivo sa nekonzumovalo, ale po Vianociach sa zviazalo a odložilo sa do komory. Zvieratám sa tak malo dariť. Zvykom bolo aj prekrojenie jablka. Ak bolo jadro zhnité, veštilo chorobu alebo smrť. Naopak, kto mal jadro krásne, mal byť zdravý a úspešný. Od stola mohol stávať iba jeden človek, ktorý ostatných obsluhoval. Po skončení večere dievčatá bežali triasť ploty a verilo sa, že z tej strany, z ktorej začuli štekať psa, príde ich ženích.
Čo je typické pre Vianoce?
– Pre naše končiny v minulosti bol gro Vianoc betlehem. Ľudia si ich stavali vo svojich domoch. Stavali sa v chrámoch a aj na námestiach formou živých betlehemov. Bola to symbolika jednoty a rodinnej súdržnosti.
Existoval u nás odjakživa vianočný stromček?
– V súčasnosti je symbolikou Vianoc stromček. Paradoxne nie je na našom území až taký starý. Prišiel k nám z nemeckých krajín. V ľudovom prostredí sme ho poznali až začiatkom 20.storočia. V regiónoch Kysuce, Orava, Spiš, či Šariš sa stromček dostával do povedomia až v 20.rokoch 20.storočia. V meštianskom prostredí bol stromček známy už od konca 17.storočia.
Ako vyzerá Štedrý deň v slovenských domácnostiach dnes?
– Našli by sme tam aj nejakú exotiku. Tradičným jedlom je vyprážaná ryba a zemiakový šalát. Táto tradícia je veľmi mladá, pretože v našej slovenskej kuchyni vyprážané jedlá neboli bežné. Na stôl sa neskôr dostal aj ťažký majonézový šalát. Patril k luxusným jedlám. V súčasnosti zostali na stole tradičné jedlá, aj keď upravené. Patria sem oblátky, med, cesnak a kapustnica. Treba povedať, že v dnešnej dobe sa v mnohých domácnostiach už pôst nedrží a preto majú napríklad pečenú hus či kačicu. Obyčajne sa mladí ľudia, ktorí odišli do miest snažia zachovať tie tradičné jedlá zo svojho regiónu, ktoré sa u nich doma varili. Existuje aj novodobý trend, kedy ľudia odchádzajú na Vianoce za lyžovačkou a odpadnú im tak starosti s prípravou večere. Hotelový servis im dokonca pripraví osobný vianočný stromček a darčeky.
Ako vyzerá štedrá večera?
– Každá rodina má nejaké to svoje štedrovečerné menu, ktoré sa dedí. Je to úloha ženy, ktorá ho pripravuje. Dnes má večera viacero chodov, samozrejme to už nemusí byť 12 chodov ako kedysi, ale môžu to byť dva tri chody. V našich slovenských rodinách okrem toho, že sú aj regionálne jedlá, ktoré sa varia, tak musia byť oblátky, med, cesnak a samozrejme vianočná polievka. Môže to byť kapustnica či rybacia polievka, ale takisto aj strukovinová. Servírujeme cestovinové jedlá s makom, lámance, bobáľky alebo opekance. Ide o jedno a to isté jedlo, len inak sa regionálne nazýva. Obyčajne je na večeru ryba, ktorá sa objavuje v rodinách, ktoré sa hlásia k rímskokatolíckemu náboženstvu. Okrem ryby bývajú aj spomínané mäsité jedlá.
Je vianočné obdobie spájané s návštevou rodín?
– Áno, toto bolo vždy. Hlavne Prvý sviatok vianočný patril výsostne rodinným návštevám. Bol to deň blízkych príbuzných. Táto tradícia nám zostala. Ľudia, ktorí nejdú na lyžovačku alebo na chatu, sa tak cez vianočné sviatky navštevujú. Schádza sa najmä bližšia rodina, ale aj z ďaleka, aby spolu zasadli za slávnostný obed, ktorý je práve počas Prvého sviatku vianočného.
Toto obdobie využívajú nadácie na rôzne zbierky. Sú v tomto období ľudia priateľskejší a emočne citlivejší?
– V tomto období aj ľudia, ktorí sú vyťažení a nemajú finančný problém, ochotní dať štedré finančné dary. Niekedy to je pre nich také zaplátanie si svedomia. Mnohí to robia celkom nezištne a chcú naozaj pomôcť. Dokonca sa nemusí jednať o veľké finančné dary. Je dôležité, aby si ľudia dokázali všímať aj druhých ľudí, ktorí sú v sociálnej núdzi. Potrebujú často nielen materiálnu pomoc, ale aj dobré slovo. Často starší ľudia sú osamelí a treba sa o nich zaujímať. Formy pomoci sú rôznorodé. V súčasnosti je nielen mnoho nadácií, ale aj škôl, ktoré vychovávajú deti v duchu sociálneho cítenia.
Ako sa ľudia pripravujú v dnešnej dobe na Vianoce?
– Vyzdobovaním exteriérov. Je to novšia záležitosť a vplyv amerických vianočných filmov. V nich sa všetko bliští a dom je celý vysvietený. Vidíme to aj u nás. Nestačí už len vyzdobený stromček. Dokonca si ho mnohí dizajnujú každý rok iný, pretože trendy sa menia. Vyzdobia si aj exteriér dom či záhradu. Týka sa to nielen vidieka, ale aj miest. V panelákoch vidíme vysvietené balkóny, mnohí tam majú aj stromček, ktorý žiari. Trend sme si veľmi rýchlo osvojili a každým rokom sa zväčšuje.
