BRATISLAVA – Európsky parlament (EP) v Štrasburgu odsúhlasil v utorok koniec striedania času. Za termín jeho zrušenia určil rok 2021. Na jeho skutočné odstránenie je však ešte potrebné dosiahnuť kompromis s členskými štátmi.
Hlasovanie europarlamentu bolo dôležitým základom pre koniec prestavovania času z letného na zimný a naopak. Pre legislatívny proces to však predstavuje len jeden z krokov. Na to, aby došlo ku konečnému rozhodnutiu, musia sa ministri dopravy dohodnúť na spoločnom postupe.
Potom musia nájsť kompromis s vyjednávačmi europarlamentu. Nepočíta sa s tým, že to bude pred jeseňou 2019.
Podľa EP sa má každý členský štát sám rozhodnúť, či sa rozhodne pre zotrvanie v zimnom alebo letnom čase. Pre štáty, ktoré sa rozhodnú pre trvalý zimný čas by to znamenalo, že ich posledná zmena čaká v októbri 2021.
Poslanci navrhli koordinačný mechanizmus
V EP existujú obavy z časového chaosu. Bolo by totiž nežiaduce, aby si človek počas cestovania medzi susednými štátmi musel stále prestavovať hodinky. Okrem toho by hrozilo, že by sa skomplikovalo cezhraničné obchodovanie, ale aj doprava.
Poslanci tiež počas rokovania navrhli vytvorenie koordinačného výboru, ktorého členmi by boli zástupcovia Európskej komisie (EK) a členských štátov. Ten by mal zabezpečiť čo najväčšiu jednotu v otázke príjímania definitívneho času členmi EÚ.
EK predložila návrh na ukončenie striedania času minulé leto. Reagovala tak na tlak mnohých občanov. Pri celoeurópskom prieskume (trval od 4. júla do 16. augusta), na ktorom sa zúčastnilo 4,6 milióna obyvateľov EÚ, sa až 84 percent vyslovilo za jeho zrušenie.
Kedy Slovensko zaviedlo letný čas?
Letný čas, tak ako ho poznáme dnes, sa vo vtedajšom Československu zaviedol v roku 1979. Hodinky sme si prestavovali v prvú aprílovú sobotu v noci a neskôr od roku 1981 v poslednú marcovú sobotu.
Pôvodne bolo cieľom zavedenia letného času ušetriť na energiách lepším využívaním denného svetla. Jeho dnešné ekonomické prínosy sú však diskutabilné. Okrem toho, mnohým ľuďom spôsobuje zmena času zdravotné problémy.
Od roku 1996 trvá letný čas o mesiac dlhšie – spolu sedem mesiacov. Jeho koniec sa presunul na posledný októbrový víkend z pôvodného posledného septembrového víkendu.
Prídeme o dlhé letné večery?
V októbri minulého roka uviedlo naše ministerstvo práce, že po zrušení striedania času by sa prikláňalo k zotrvaniu Slovenska v zimnom čase. Uviedlo to v stanovisku k návrhu európskej smernice, ktorou sa ukončujú sezónne zmeny času.
Čo by sa stalo, ak by Slovensko naozaj zaviedlo trvalý zimný čas? V zimných mesiacoch by sa nič nezmenilo. Slnko by vychádzalo a zapadalo v takom istom čase ako doteraz. Čiže od jesene až do zimného slnovratu neskôr ráno. A naopak, večer by zasa zapadalo čoraz skôr. Platilo by tak ako doteraz, že počas Vianoc si užijeme najmenej slnečných lúčov.
Zmeny, ktoré však nastanú počas teplejších mesiacov, sa mnohým nebudú páčiť. Napríklad v júli počas letného času zapadá slnko pred deviatou, po prijatí zimného času by zapadalo už pred ôsmou. Ľuďom, ktorí boli doteraz zvyknutí vyjsť si ešte po práci vo večerných hodinách do prírody, na výlet na bicykli alebo k vode, by tak na ich aktivity zostávalo menej času.
V auguste však pocítime zmenu omnoho viac. Ráno nás slnko bude budiť okolo piatej hodiny. To znie ešte znesiteľne. Lenže večer to už nebude také ako doteraz. Slnko sa ukryje za obzor už o siedmej večer. Znamená to, že záver leta už poznamenajú skracujúce sa dni a večery.
Možno aj preto sa Slováci v spomínanej celoeurópskej ankete vyslovili – na rozdiel od ministerstva – za zotrvanie v letnom čase. Prieskumu sa zúčastnilo okolo 32-tisíc občanov Slovenska. Za letný čas sa ich vyjadrilo 53 percent a za zimný len 32 percent.