BRATISLAVA – Posledné týždne sme na Slovensku zaznamenali viacero zemetrasení. Jedno na západnom Slovensku ako dotrasy po silnom zemetrasení v Chorvátsku, druhé o sile viac ako tri magnitúda v Handlovej a okolí. Niektorí obyvatelia postihnutých miest sa sťažovali na hýbanie sa nábytku, iní tvrdia, že nič necítili. Našťastie, zemetrasenia nespôsobili žiadne škody na majetkoch. Ako však vôbec vzniká? Ide na Slovensku o bežný jav? A je informovanosť ľudí v tomto smere dostatočná? O tom sme sa rozprávali s vedúcim Oddelenia seizmológie Ústavu vied o Zemi Slovenskej akadémie vied KRISTIÁNOM CSICSAYOM.
Vo štvrtok boli zverejnené informácie, že mesto Handlová a okolie postihlo stredne silné zemetrasenie o sile viac ako 3 magnitúda. Z pohľadu čísel, o akom silnom zemetrasení hovoríme?
– Jedna z možností ako klasifikovať zemetrasenia je zoradenie na základe ich magnitúda, ktoré vyjadruje množstvo uvoľnenej energie vo forme seizmických vĺn a počíta sa zo záznamu zemetrasenia. Zemetrasenie zo dňa 28. 1. 2021 pri Handlovej s lokálnym magnitúdom 3,2 na základe tejto klasifikácie patrí medzi slabé zemetrasenia. Avšak, keď berieme naše pomery, tak zemetrasenia s takou veľkosťou (lokálne magnitúdo väčšie ako 3) a epicentrom na území Slovenska sa vyskytujú raz za 2-3 roky. V oblastiach s vyššou seizmickou aktivitou, napr. Grécko alebo Taliansko, k takýmto veľkým zemetraseniam dôjde takmer každý deň.
Ako zemetrasenie vzniká, teda čo je jeho príčinou?
– Väčšina zemetrasení je tektonického pôvodu a vieme ich vysvetliť teóriou litosferických dosiek. Tektonické zemetrasenie je jav, pri ktorom sa náhle uvoľní nahromadená energia medzi dvoma horninovými blokmi, pričom časť energie sa uvoľňuje v podobe seizmických vĺn. V hĺbkach Zeme sú horninové bloky pod určitým tlakom. Tlakom vzniká napätie, ktoré sa tam môže kumulovať desiatky rokov, niekedy dokonca aj stáročia. Keď nahromadená energia (napätie) prekročí medzu pevnosti – zväčša na styku, ktorý voláme aj zlomovou plochou – týchto horninových blokov, vtedy dôjde k spomenutému náhlemu uvoľneniu nahromadenej energie a jej šíreniu formou seizmických vĺn. Následne tieto seizmické vlny vyvolajú chvenie a trasenie zemského povrchu. Náhle uvoľnenie naakumulovanej energie môže vyvolať výrazný vzájomný posun horninových blokov aj obrovských rozmerov.
Čo bolo príčinou spomínaného zemetrasenia a kde malo epicentrum?
– Epicentrum spomínaného zemetrasenia bolo približne 8 km južne až juhovýchodne (JJV) od Handlovej v podhorí pohoria Vtáčnik v oblasti ťažby hnedého uhlia Hornonitrianskych baní Prievidza (HBP, a.s.). Podľa telefonickej informácie z HBP, a. s., zemetrasenie makroseizmicky pocítili aj v objektoch baní. Hypocentrálna hĺbka (cca 3 km) však vylučuje spojitosť s banskou činnosťou, ktorá siaha len do hĺbky maximálne niekoľko sto metrov. Tiež môžeme vylúčiť spojitosť s vulkanizmom, ktorý formoval pohorie Vtáčnik v mladších treťohorách, pred viac ako 10 miliónmi rokov. Geologicky sa predbežne javí, že hypocentrum sa nachádza na rozhraní treťohornej výplne Hornonitrianskej kotliny a predterciérneho podložia (druhohorné vápence a dolomity chočského príkrovu). Aký vzájomný pohyb (prešmyk, pokles alebo horizontálny posun) sa udial medzi tektonickými jednotkami počas zemetrasenia, je predmetom ďalšej analýzy seizmických záznamov, kedy sa vyráta tzv. ohniskový mechanizmus.
Len nedávno sme na Slovensku mohli pocítiť tiež otrasy zo silného zemetrasenia v Chorvátsku. Ako ľudia môžu rozlíšiť, že ide skutočne o zemetrasenie a čo všetko sa pri ňom deje?
– Podobné otrasy, resp. podobný pocit hojdania, chvenia, posun ľahkých predmetov, štrngania, rinčanie skiel a porcelánov vo vitríne môžu vyvolať banské odstrely, rôzne výbuchy, prechod ťažkých kamiónov a vlakov v blízkosti obytných zón atď. Či naozaj išlo o zemetrasenie, občania môžu preveriť cez oddelenie seizmológie Ústavu vied o Zemi SAV poslaním e-mailu, vyplnením makroseizmického dotazníka alebo cez telefón. Každé hlásenie preveríme na základe dostupných seizmických údajov, či išlo naozaj o zemetrasenie, alebo otrasy spôsobil nejaký iný prírodný jav alebo urbanistická činnosť.
Sú zemetrasenia na Slovensku bežné?
– Slovensko je krajina s miernou seizmickou aktivitou. Ročne sa tu vyskytne približne 80 zemetrasení, pričom vo veľkej väčšine z nich ide o veľmi slabé javy zaznamenané len prístrojmi.
Stávajú sa prípady – aj u nás – keď prístroje zaznamenajú otrasy, no bežný človek ich nijako nepocíti a ani nevie, že by k nejakým otrasom vôbec došlo?
– Ako som spomínal v predchádzajúcej odpovedi, podstatná časť interpretovaných zemetrasení s epicentrom na území Slovenska zaznamenajú len prístroje. Napríklad v roku 2019 bolo interpretovaných viac než 90 zemetrasení s epicentrom na území Slovenska, z toho 4 zemetrasenia boli makroseizmicky pozorované, t.j. pocítili ho aj ľudia.
Aké najsilnejšie zemetrasenie bolo zaznamenané u nás ?
– Slovo zaznamenané je teraz dvojsečnou zbraňou. Prístrojovo zaznamenáme zemetrasenia „len“ 120 rokov, ale máme vedomosti o zemetraseniach, ku ktorým došlo pred sto či viac rokmi a sú zaznamenané v archívnych prameňoch. K najsilnejšiemu zemetraseniu došlo na území Slovenska v Komárne 28. júna 1763 s veľkosťou magnitúda približne 6,2
Kde malo epicentrum a aké územie zasiahlo?
– Odhadované epicentrum je juhozápadne od Komárna.
Aké škody napáchalo?
– Rozsah škôd a obetí na ľudských životoch sa medzi zachovanými písomnými prameňmi líši. Podľa jedného z prameňov zemetrasenie zničilo 7 kostolov a 279 domov. 63 ľudí zahynulo a 102 bolo zranených.
Je to tak, že čím je zemetrasenie silnejšie, tým je aj nebezpečnejšie? Môžu byť nebezpečné aj relatívne slabé zemetrasenia?
– Nie je to pravidlom a áno, relatívne slabé zemetrasenie môže spôsobiť veľké škody. Toto závisí od viacerých faktorov, ako veľkosť zemetrasenia, hĺbka ohniska, od geologického podložia, lokálnych efektov atď. Už nejedno zemetrasenia spôsobilo väčšie škody ďalej od epicentra (dokonca aj pár sto kilometrov ďalej) ako v jeho tesnej blízkosti. Vďaka lokálnym geologickým podmienkam môže dochádzať k zosilneniu seizmických pohybov. V neposlednom rade nezabúdajme aj na úroveň vybudovanej infraštruktúry, kvalitu postavených budov a podobne.
Môžu zemetrasenie intenzívnejšie cítiť ľudia, ktorí sú napríklad meteosenzitívni, alebo povedzme citlivejší?
– Už sa stalo, že členovia z jednej domácnosti inak popísali účinky toho istého zemetrasenia, aj keď sa okamihu zemetrasenia nachádzali v spoločných priestoroch. Skôr by som povedal, že je to individuálne.
Môžeme očakávať, že by sa na Slovensku objavilo aj zemetrasenie podobne silné ako to v Chorvátsku?
– Do podobnej sily by som nešiel, ale by som sformuloval moju odpoveď takto: môže dôjsť k takému zemetraseniu, ktoré spôsobí také veľké škody ako chorvátske zemetrasenie zo dňa 29. 12. 2020 a nemusí mať epicentrum na území Slovenska. Stačí keď berieme do úvahy komárňanskú ohniskovú zónu, ktorá sa ťahá až po Balaton.
Akú dobu predtým, ako k otrasom príde, viete ich príchod zachytiť? Čo robíte v prípade, že viete, že zemetrasenie nastane? Je nejaká koordinácia s úradmi, napríklad, aby sa včas stihlo varovať obyvateľstvo?
– Veľmi zjednodušene povedané, prístroje zachytia príchod seizmických vĺn v čase otrasov. Bohužiaľ, zemetrasenia sa nedajú predpovedať. Zemetrasenia patria medzi prírodné javy, pri ktorých je človek múdry vtedy, keď už k nim už došlo…teda dodatočne. V rokoch 2001 – 2004 prebiehala modernizácia a dopĺňanie Národnej siete seizmických staníc, ktorej hlavnou úlohou je monitorovanie a presná lokalizácia zemetrasení na území Slovenska, ktoré majú makroseizmické účinky.
Okrem týchto zemetrasení však Národná sieť seizmických staníc zaznamenáva aj ďalšie slabšie lokálne zemetrasenia a iné seizmické javy, či regionálne a vzdialené zemetrasenia a jadrové explózie (zo Severnej Kórey). Len čo dôjde k zemetraseniu, ktoré ľudia pocítili na území Slovenska, sa to snažíme čím skôr interpretovať, aby sme vedeli dať základné údaje (epicentrum a veľkosť) príslušným orgánom verejnej správy a médiám. Pre verejnosť máme našu webstránku (www.zemetrasenia.sk), kam sa snažíme čo najrýchlejšie dať aktuálne informácie ohľadom seizmickej aktivity na území Slovenska.
Považujete informovanosť našich obyvateľov za dostatočnú v tomto smere? Vieme podľa vás dosť o tom, ako sa v prípade zemetrasenia správať, prípadne kde vidíte limity a čo by sa s tým dalo robiť?
– Toto je tiež individuálne. My sa v tomto smere snažíme čo najviac urobiť. Pravidelne organizujeme Deň otvorených dverí, prijímame školské triedy na naše oddelenie, kde v stručnosti vysvetlíme ako funguje seizmologická služba, oboznámime ich so základnými pojmami, interaktívne ich zapojíme do rôznych vysvetľovacích ukážok, povieme im čo treba robiť počas zemetrasenia, odpovedáme na ich otázky atď. Keď nám niekto zavolá, tak sa mu snažíme odpovedať na jeho otázky. Aj toto je našou prácou.
Sú na Slovensku zadefinované nejaké oblasti, kde by kvôli zvýšenému riziku zemských otrasov bolo odporúčané nestavať niektoré typy stavieb a podobne (ako napríklad jadrové elektrárne)?
– Ústav vied o Zemi SAV sa v rokoch 2010 až 2012 podieľal na príprave novej mapy seizmického ohrozenia územia Slovenska, ktorá sa s účinnosťou od 1. marca 2012 stala súčasťou slovenskej technickej normy ako národná príloha k STN EN 1998-1 Eurokód 8 Navrhovanie konštrukcií na seizmickú odolnosť. Pri plánovaní a výstavbe jadrových elektrárni a podobných strategických stavieb kladie veľký dôraz na seizmické ohrozenie a riziko v oblasti výstavby.
