BRATISLAVA – Africký mor ošípaných dáva do pozoru už viaceré kompetentné inštitúcie. Kým ministerstvo pôdohospodárstva spolu so Štátnou veterinárnou a potravinovou správou vydávajú pre poľovníkov a chovateľov viaceré mimoriadne opatrenia, Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora sa na zákernú nákazu pozerá inak. Nechcú totiž, aby sme si zničili vyše tretinovú sebestačnosť v chove ošípaných na Slovensku. V tomto smere apelujú na poľnohospodárov, chovateľov a poľovníkov, aby boli v boji s nákazou súčinní a aby rešpektovali nariadenia a opatrenia, ktoré boli vydané.
Africký mor ošípaných sa naďalej šíri. Podľa šéfa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Jozefa Bíreša stúpol počet potvrdených prípadov afrického moru ošípaných na 15 – z toho jeden bol potvrdený v obci Brehov (okres Trebišov) a dva u diviakov.
“Narástol nám od pondelka (19. 8.) počet o jeden kus u ošípaných. Je to v obci Brehov, kde je toto fakticky tretí prípad. Pribudli nám aj dva kusy diviačej zveri. Stále je však mor lokalizovaný v tzv. infekčnej oblasti. Zatiaľ nákaza ‘nepreskočila’ ďalej. Počas dnešného dňa porážame ošípané v troch dedinách, takže od rána sa usmrcujú zvieratá. Uvidíme, či niektoré budú z nich pozitívne na africký mor. Bude to dôležité, aby veterinári vedeli, či nákaza je lokalizovaná, alebo sa šíri ďalej,” spresnil.
Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora s vážnym znepokojením sleduje rozširovanie nákazy na východe Slovenska. Podľa šéfa komory Emila Macha bolo v roku 2002 u nás registrovaných viac ako 1,5 milióna kusov ošípaných. V súčasnosti sa ich na Slovensku nachádza iba niečo viac ako pol milióna. Z toho sa dá povedať, že Slovensko má približne 38-percentnú potravinovú sebestačnosť v produkcii slovenského bravčového mäsa a chove ošípaných. Avšak, väčšina prasiat sa nachádza u veľkochovateľov, ktorých je na Slovensku ani nie tucet, pričom veľká časť z nich sa nachádza v rizikových oblastiach. Najväčšie – v Rimavskej Sobote a Lučenci, sa nachádzajú pri maďarských hraniciach, a tým pádom sú ohrozené. V prípade, že by sa nákaza šírila až do veľkých chovov, znamenalo by to nielen veľké ekonomické straty, ale aj problém navyše. Na Slovensku totiž nie je dostatočne veľký bitúnok, ktorý by dokázal zlikvidovať tak veľké množstvo ošípaných. Rovnako je na Slovensku iba jedna kafiléria v Mojšovej Lúčke.
Z toho dôvodu apeluje Slovenská poľnohospodárska a potravinová komora na drobnochovateľov, ale aj veľkochovateľov, aby v maximálnej možnej miere dodržiavali pokyny veterinárov a hygienické predpisy. Rovnako apelujú na poľnohospodárov, chovateľov a poľovníkov, aby v maximálnej možnej miere boli súčinní a snažili sa zabrániť ďalšiemu šíreniu nebezpečnej nákazy. Bíreš však zdôraznil, že situáciu zatiaľ zvládajú. Rovnako deklaroval, že od budúceho týždňa príde do Trebišova Európska komisia spolu s expertami. “Tri dni budeme v ohnisku nákazy. Experti z Európskej komisie nám dajú rady, povedia, čo robíme dobre, ale aj nám uvedú, kde vidia nedostatky. My si v tomto smere necháme poradiť,” uviedol Bíreš.
Návšteva z Bruselu
Dodal, že od zajtra (t.j. stredy 21. júla) začnú s distribúciou chladiacich boxov pre poľovníkov v ohniskových zónach. Slúžia na to, aby v nich vedeli zmraziť mäso diviaka, ktorého nájdu uhynutého v prírode. Následne budú testovať vzorky na pozitivitu nákazy.
“Pri zmrazenom mäse dokáže nákaza prežiť až 300 dní, pri nezmrazenom zhruba 3 mesiace. V tepelne neopracovanom mäsa (varenie pri 70 stupňoch Celzia) dokáže nákaza prebývať aj pol roka. Ide najmä o salámy či klobásy,” vysvetlil Bíreš.
Podľa slov Macha sa nákaza potvrdila najmä v chovoch, ktoré neboli registrované, a veľakrát sa v nich nedodržujú nariadenia, ktoré vydali veterinári a agrorezort. V prípade, ak by sa potravinová sebestačnosť pri chove ošípaných ešte viac znížila, prípadne ak by sa choroba potvrdila aj vo veľkochovoch, znamenalo by to veľké ekonomické straty. Následne by sa ku nám muselo dovážať údajne nekvalitné mäso zo Španielska či Belgicka, ktoré je vraj napustené antibiotikami. “Rozšírenie moru do veľkých profesionálnych chovov by znamenalo katastrofu pre slovenský chov ošípaných, nutné radikálne zníženie veľkého počtu zvierat, ďalší prepad už aj tak veľmi nízkej 38% potravinovej sebestačnosti vo výrobe bravčového mäsa a nový nárast dovozov ošípaných, bravčového mäsa a výrobkov z nich na Slovensko,” deklaruje komora.
Hrozí zdražovanie?
V tomto smere šéf zväzu chovateľov ošípaných Andrej Imrich tvrdí, že z testov robených na dovážanom a domácom bravčovom mäsa vyšlo, že práve slovenské mäso je najkvalitnejšie. Naďalej preto kompetentní (štátni veterinári, poľnohospodárska komora, aj zväz chovateľov ošípaných) žiadajú, aby sa zmenšila populácia diviakov na Slovensku do únosnej miery, pretože podľa ich slov sú v niektorých oblastiach premnožené až 10-krát.
Podľa kompetentných sa cena bravčového mäsa v súčasnosti pohybuje okolo 1,51 eura za kilogram živej váhy. Oproti minulému roku tak stúpla o zhruba 50 centov. Ceny bravčového mäsa ale neurčuje Slovensko, určuje ho nemecká burza. Ceny sa tak vyvíjajú podľa nej.
Superprísne opatrenia
Africký mor ošípaných prišiel na Slovensko vo štvrtok 25. júla. Prvý prípad potvrdili štátni veterinári v obci Strážne v okrese Trebišov, pričom podľa ich slov išlo o nelegálny chov so 4 prasatami. Po pár dňoch museli ako prevenciu zlikvidovať všetky ošípané v obci. Následne 1. augusta bol potvrdený aj druhý prípad nebezpečnej nákazy, v neďalekej obci Veľký Kamenec. Tam rovnako použili rovnaké preventívne opatrenia ako v Strážnom. Celkovo je v súčasnosti potvrdených 10 prípadov afrického moru pri domácich chovoch a 2 prípady u diviakov.
Podľa veterinárov vakcinácia na toto ochorenie neexistuje, chrániť si zvieratá pred nákazou musia iba chovatelia. Samotnú nákazu najčastejšie prenášajú diviaky. Nákaza zatiaľ neprekročila hranice okresu Trebišov, no jej šíreniu sa zabrániť nepodarilo. Veterinári navyše nevypátrali presnú príčinu šírenia a odkiaľ k nám vírus prišiel. Pre poľovníkov boli vydané viaceré opatrenia, ako je zákaz lovu diviačej zveri, či aktívne pátranie po uhynutých jedincoch. Zakázané je aj vykonávanie skúšok poľovníckych psov v prípade, ak sa vykonáva na voľno v poľovnom revíri. Naopak, v okrese Trebišov je v súčasnosti lovenie diviakov a inej zveri zakázané.
Dlhodobý problém
Slovensko dlhodobo odolávalo hrozbe šírenia afrického moru ošípaných z iných krajín, kde s nákazou bojujú. Avšak jedinou krajinou, ktorej sa podarilo boj s nebezpečnou nákazou vyhrať, je Česko. Tomu ale predchádzalo viacero opatrení, ako napríklad zákaz dovozu tepelne neopracovaného mäsa. Podľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy je mor vysoko nákazlivá infekcia domácich ošípaných, európskych a amerických diviakov a afrických divo žijúcich sviňovitých zvierat. Nákaza má u nich rýchly priebeh, ktorý sa prejavuje horúčkami, celkovou apatiou, slabosťou, hnačkami, krvácaním v podkoží, či pneumóniou. Vyznačuje sa vysokou úmrtnosťou prasiat, ktorá je v rozmedzí od 85 do 100 percent nakazených jedincov. Pre chovateľov znamená mor veľké ekonomické straty.
“Africký mor ošípaných je veľkou hrozbou pre chov domácich ošípaných a výkon poľovníctva nielen u diviačej zveri. V prípade výskytu moru sa v ohnisku nákazy usmrcujú všetky domáce ošípané a zastavuje, respektíve obmedzuje sa obchodovanie so živými ošípanými, spermou, vajíčkami, embryami, bravčovým mäsom a výrobkami z neho,” uvádza sa na stránke ŠVPS. Rovnako sa výskyt nákazy dotýka aj poľovania nielen u diviakov, ale u všetkej voľne žijúcej zveri. To sa totiž reguluje, zastavuje sa teda aj obchodovanie s mäsom od diviakov, vrátane produktov z tohto mäsa. Treba dodať, že aj keď je nákaza nebezpečná, nie je prenosná na človeka. Ten sa môže ale stať prenášačom vírusu.