Regióny Bratislava

ANDREA SI ŽIJE SVOJ SEN: Moja práca mi zvýšila imunitu!

BRATISLAVA – Krásna príroda, štebot vtákov a všade prítomný čerstvý vzduch. To je pracovné prostredie chovateľky Andrey Schwarzovej (45). Chovateľkou je už neuveriteľných 12 rokov. V bratislavskej ZOO vystriedala mnoho rajónov. Starala sa o medvede, hrošíky, antilopy, žirafy, zebry, nakoniec však zakotvila pri vtákoch. Vzťah k zvieratám a silná túžba ich ochraňovať ju sprevádzali už odmalička.

 

„Moja mama bola zo mňa nešťastná. Stále som chcela buď psíka alebo mačku, ale bývali sme v byte. Tak som si domov nosila namiesto toho slimáky, kobylky, čo som našla vonku,“ spomína so smiechom na svoje detstvo hlavná hrdinka tohto príbehu. Na práci so zvieratami si najviac cení ich úprimnosť. „Je to na nich naozaj vidieť, či sú šťastné, či sú smutné, je to úplne iné ako komunikácia s ľuďmi. Prácu s ľuďmi si už neviem predstaviť,“ pokračuje pozitívne naladená žena.

Andreiným kráľovstvom sú momentálne majestátne operené tvory, nebolo však tomu tak vždy. Predtým si vyskúšala pavilón žiráf a zebier, avšak o tieto zvieratá sa už viac nemohla starať. Pri práci s nimi sa jej totiž stal vážny úraz. „Ja som si tam zlomila nohu. Na nájazde pri vysypávaní fúrika bolo namrznuté a šmykla som sa. Na pol roka ma to vyradilo z práce. Mala som zdravotné komplikácie trošku väčšie, než sa dalo čakať,“ objasnila s tým, že ostať v pavilóne dlhokrkých zvierat neskôr už nemohla.

Kedysi sa starala o pásikavé zebry.
Zdroj: archív chovateľky

Zachránila kopec zvieracích životov

Obetavá chovateľka ošetrovala zranené zvieratá a najmä jej milované vtáčiky na rehabilitačnej stanici v ZOO. Táto práca ju napĺňala zo všetkého najviac.  „Nebolo to také stereotypné. Vždy som riešila nejaký iný zdravotný problém. Boli medzi nimi krásne prípady, veselé, kedy sa veľa zvierat dokonca vrátilo do voľnej prírody. Avšak boli aj tie smutnejšie,“ priblížila Andrea s tým, že sa jej podarilo veľa jedincov zachrániť. „Mám aj taký špeciálny zážitok s jednou sýkorkou, ktorú som si nosila domov a spávala mi na garniži. Už som ju tak odchovala, že vedela sama lietať. Takže u mňa na záhrade lietala s inými sýkorkami a  každé dve hodiny sa vrátila nakŕmiť.“ Zachránenú sýkorku na svojej záhrade vídavala ešte rok. Nakoniec si našla partnera a spolu aj odleteli. „Jeden večer, keď som prišla do izby, tam kde ona vždy mala to svoje krmivo, naraz som tam uvidela na posteli sedem sýkoriek. Pani si tam urobila párty a ešte aj kamarátky sýkorky si zavolala,“ vykresľuje neuveriteľnú príhodu chovateľka. Rehabilitačná stanica však už v bratislavskej ZOO nefunguje.

Nekonečná láska k zvieratám ju sprevádza už od malička.
Zdroj: archív chovateľky

Ako vyzerá bežný deň chovateľky v ZOO

Andreine ráno začína skoro, keď ešte mnoho bežných smrteľníkov ráta ovečky. O pol 7 už chystá krmivo pre sovy, ktoré konzumujú prevažne myši a potkany. „Potom si nakrájam ovocie a  zeleninu pre papagájov a bažantov.“ Jedna belaňa (sova) skonzumuje aj 7 myší za deň. Krkavec 5 jednodňových kuriatok. Myši, potkany aj kuriatka dávajú dravcom už mŕtve, kupujú ich mrazené. Papagáje si naopak pochutnávajú na ovocí, „V podstate zjedia všetko, okrem avokáda, ktoré je pre ne toxické.“ Andrea vtákom trhá aj vetvičky stromov, na ktorých si brúsia zobáky. Jej kroky ďalej smerujú k výbehu ibisov a kačkám. V ZOO nájdete dokonca hmyzožravé kačky, ktoré kŕmi zmrazenými svrčkami a červami. U skupiny desiatok plameniakov zotrvá najdlhšie. Ružovým krásavcom musí chovateľka každý deň vyčistiť bazén, do ktorého im primiešava aj morskú soľ. „Všetkým vtákom sa snažíme zabezpečiť stravu a prostredie čo najpodobnejšie ich životu vo voľnej prírode.“  Andreinou úlohou je taktiež nasýtiť hladné krky pelikánov. V ZOO ich žije 6 a dokopy skonzumujú až 9 kíl rýb. „Ich jazero pravidelne na jeseň zarybňujeme,“ povedala s tým, že pelikány si potravu aj samé lovia. Pelikány patria medzi najťažšie vtáky na svete a napriek tomu vydržia letieť aj 24 hodín bez prestávky. Postarať sa o populáciu približne 100 operencov v celej ZOO chovateľke trvá 6 hodín, tu sa jej práca však zďaleka nekončí. Poobede sa venuje údržbe voliér.

Galéria
Prvý plameniak, ktorý sa narodil v ZOO dostal meno Zlatko. Zdroj: archív chovateľky
Vtákom dáva mená iba keď sú niečím špecifický. Zdroj: archív chovateľky
Pelikán biely Zdroj: ZOO
Krkavec Krky je oveľa viac ako bežný vták. Zdroj: archív chovateľky
navigate_before
navigate_next

Rozšafný krkavec je jej najväčší miláčik

Čierny krkavec Krky je Andreiným najobľúbenejším spoločníkom. „Sedí mi na kolienku a má rád, keď sa s ním rozprávam,“ vysvetľuje chovateľka priamo z jeho klietky. „Aportuje ako pes, kamienky alebo čokoľvek mu hodím.“ Krkavec je veľmi špecifickým vtákom a málokoho k sebe pripustí. Vzťah s ním si musíte vybudovať už od malička. Andrea nás vopred upozornila, že ak Krkimu vstúpi nový človek do voliéry bude poskakovať a snažiť sa ho ďobnúť. Nenechali sme sa však odradiť a Krkimu sme sa zrejme nakoniec zapáčili alebo šikovná chovateľka natoľko odlákala jeho pozornosť.

Na čierneho výmyselníka by Andrea nedala dopustiť.
Zdroj: ZOO

Krky je naozaj veľký špekulant a len málokto vie, že tento majestátny vták dokáže napodobniť takmer všetky zvuky, ktoré počuje. „Stala sa mi s ním taká príhoda, že keď sa stavali vtáčie voliéry, tak sa naučil napodobňovať zvuk karbobrúsky.“ Najväčší spevavec sa dokonca raz vydal na útek. „Hľadali sme ho asi 4 dni. Dali sme aj výzvu do rádia,“ opisuje Andrea krušné chvíle s jej obľúbencom. Našiel ho napokon starší pán v Dúbravke. „Volal nám s tým, že vidí veľkého čierneho vtáka, ktorý sa zvláštne správa. Spýtala som sa ho teda, čo také robí? Pán odpovedal, že videl s balkóna ako jedna pani venčí psíka a krkavec kráča vedľa nich. Hneď som vedela, že je to náš Krky!“ Keď Andreu vták uvidel doslova sa k nej “rozbehol“. Pani, ktorá venčila psa sa rozplakala od dojatia, že také niečo ešte nevidela. „Našli sme ho v hodine dvanástej. Keď sme s ním prišli naspäť do ZOO spal tri dni. Dodnes tomu pánovi pekne ďakujem. Jeho meno som si však nezapamätala, čo mi je ľúto, chcela by som sa mu ešte raz poďakovať,“ dokončila chovateľka dojímavý príbeh.

Nikdy sme nevideli podobný vzťah vtáka k človeku.
Zdroj: Zoznam.sk

Chová chameleónov a kreslí obrazy

V súkromí sa milovníčka zvierat venuje naturalitiskému chovu chameleónov. „Ide o druh chovu, kedy sa im nahradia všetky prirodzené podmienky ako vo voľnej prírode,“ rozpráva chovateľka s tým, že takýmto chovom sa chameleóny dokážu dožiť oveľa vyššieho veku. Andrea má aj mimoriadny umelecký talent, od malička kreslí. Každý jej kolega v ZOO by chcel mať doma vystavené jedno z jej diel. Živiť by sa tým však nechcela, „Nedokážem kresliť veci, ktoré by mi niekto nadiktoval. Pre mňa sú priorita tie zvieratá, príroda. To sa nedá porovnať tu si oddýchnem, načerpám energiu, ktorú mi žiadny človek nedá,“  vysvetľuje Andrea so spokojnosťou v hlase, ktorú by jej nejeden závidel. „Vôbec nevadí, že robíte v zime, v mraze, že robíte v lete, v horúčavách,“ objasňuje s tým, že vďaka svojej práci má aj vyššiu imunitu. Nádherné povolanie berie chovateľka ako svoje poslanie.

Andrea maľuje krásne obrazy.
Zdroj: archív chovateľky