Fico: Slovensko je pripravené pokračovať v dialógu s Ruskom

MOSKVA 2. júna (SITA) – Slovensko je pripravené pokračovať v politickom dialógu s Ruskou federáciou. Uviedol to premiér SR Robert Fico na stretnutí s predsedom Štátnej dumy Sergejom Naryškinom v rámci dvojdňovej pracovnej cesty v Moskve. “Slovenská republika a Ruská federácia svoje vzťahy nemajú zaťažené žiadnymi komplikovanými otázkami. V prvom rade je tu veľa historických momentov, ktoré nás spájajú,” povedal Fico na stretnutí.

Riešením ukrajinskej krízy by mal byť podľa Fica politický dialóg a nie zbrane alebo sankcie. “Nepotrebujeme žiadne rinčanie zbraňami, nepotrebujeme sa predháňať v sankciách, ale potrebujeme normálny dialóg, ako tento problém vyriešiť,” dodal Fico.

Predseda Štátnej dumy Naryškin vyzdvihol a kladne zhodnotil vzájomnú spoluprácu oboch parlamentov. “Pokladám toto naše dnešné stretnutie za pokračovanie politického dialógu, ktorý je nasmerovaný na spoluprácu medzi Ruskom a Slovenskom, založenej na historických a kultúrnych tradíciách,” povedal.

Premiér Fico tiež informoval, že chceme vybudovať na bratislavskom Slavíne historické múzeum, ktoré sa bude venovať 2. svetovej vojne. “Zdá sa, že nikdy nie je dosť informácií o týchto udalostiach. My to najmä u tej mladej a strednej generácie cítime na Slovensku, výpadok informácií o 2. svetovej vojne. Pokiaľ ide o mňa a mojich kolegov, tak tieto udalosti sú hlboko zakorenené v našej hodnotovej výbave,” poznamenal Fico.

Premiér Fico sa dnes stretol s ministrom obchodu a priemyslu Ruskej federácie Denisom Manturovom. Absolvuje aj rokovanie s predsedom vlády Dmitrijom Medvedevom a s prezidentom Vladimirom Putinom.

Austrálska opozícia navrhla uzákonenie homosexuálnych manželstiev

SYDNEY 1. júna (SITA/Reuters) – Líder austrálskej opozičnej Labouristickej strany Bill Shorten v pondelok navrhol zákon, ktorý by v krajine zlegalizoval manželstvá rovnakého pohlavia. Otázka sa po nedávnom úspechu írskeho referenda dostala do centra pozornosti aj podpory austrálskej verejnosti. Shorten v pondelok predložil návrh dolnej komore austrálskeho parlamentu, a to aj napriek mienke konzervatívneho austrálskeho premiéra Tonyho Abbotta, od ktorého sa neočakáva, že by hlasovanie o tejto veci povolil. Návrh, ktorý je prvým svojho druhu z dielne jednej z najsilnejších austrálskych politických strán, však teraz vyvíja istý tlak na vládu, a skôr či neskôr sa o ňom hlasovať pravdepodobne bude.

“Zákony nášho štátu by nám mali dodávať nádej. Naše zákony by mali našim deťom vravieť, že veríme. Naše zákony by mali cudzincom povedať, kto sú Austrálčania,” povedal Shorten poslancom parlamentu, ktorých však bolo prítomných len veľmi málo. “Toto je ten správny čas,” dodal, čím si vyslúžil hlasný aplauz z návštevníckej siene. Írsko koncom mája podporilo v prelomovom referende manželstvá osôb rovnakého pohlavia, pričom za ne bolo viac ako 62-percent hlasujúcich. Výsledok írskeho referenda pritom predstavuje dramatickú zmenu v tejto katolíckej krajine, ktorá len pred dvoma desaťročiami dekriminalizovala homosexualitu.

Podľa telefonického prieskumu, ktorý v Austrálii uskutočnila agentúra Crosby-Textor približne pred rokom na vzorke tisícky ľudí, by za legalizáciu takýchto manželstiev hlasovalo až 72-percent Austrálčanov. Abbott, ktorý je konzervatívnym katolíkom, na margo predloženého návrhu v pondelok uviedol, že parlament sa práve zaoberá možnosťami zvýšenia rozpočtu formou posilnenia drobných podnikateľov, pričom by bol nerád, keby sa pozornosť z dôležitej témy rozpočtu preniesla na homosexuálne manželstvá.

Premiéri krajín V4 sa stretnú s francúzskym prezidentom Hollandom

BRATISLAVA 1. júna (SITA) – Predsedovia vlád krajín V4 sa stretnú s prezidentom Francúzska Francoisom Hollandom v Bratislave 19. júna. Vyplýva to z Návrhu na uskutočnenie rozšíreného summitu predsedov vlád krajín V4 s prezidentom Francúzskej republiky zverejnenom na portáli právnych predpisov. Návrh, ktorý predložilo ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí, je odoslaný na rokovanie vlády.

Premiér Robert Fico pozval predsedu českej vlády Bohuslava Sobotku, predsedu vlády Maďarska Viktora Orbána, predsedníčku poľskej vlády Evu Kopaczovú a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda na oficiálny summit krajín V4 na záver predsedníctva Slovenska vo V4. S francúzskym prezidentom by podľa návrhu mal bilaterálne rokovať aj prezident Andrej Kiska a tiež premiér Fico.

SKOK! navrhne zvýšiť hranicu obratu pre nový režim platenia DPH

BRATISLAVA 1. júna (SITA) – Hranica obratu 75 tis. eur pre podnikateľov na možné využitie režimu úhrady dane z pridanej hodnoty (DPH) štátu až po zaplatení faktúry je podľa strany SKOK! smiešne nízka. A to napriek tomu, že do tejto skupiny spadá približne 125 tis. z celkového počtu 202 tis. platcov dane z pridanej hodnoty, píše sa v tlačovom vyhlásení strany SKOK!. Uvedená hranica bola stanovená vo vládou schválenom návrhu, diskutovať sa o ňom bude ešte v parlamente.

Strana sa pri svojom tvrdení pritom opiera o legislatívu Európskej únie, podľa ktorej je možné tento limit stanoviť pre podnikateľov až s ročným obratom do 500 tis. eur. Hranicu je okrem toho možné zvýšiť až na 2 mil. eur, čo však predpokladá konzultáciu a povolenie európskeho poradného výboru pre daň z pridanej hodnoty.

SKOK! preto navrhne v parlamente zvýšenie hranice obratu pre firmy, ktoré budú môcť tento režim úhrady dane využívať, na maximum podľa európskych smerníc, teda 500 tis. eur. Zvýšenie hranice pri rokovaní v parlamente pritom pripustil aj samotný premiér po minulotýždňovom schválení návrhu vládnym kabinetom. “Dôvodom je, aby toto opatrenie pomohlo najmä tým, ktorých sa to najviac týka. Ide najmä o firmy postihnuté druhotnou platobnou neschopnosťou, a to najmä v sektore stavebníctva, kde je hranica obratu platcov dane z pridanej hodnoty výrazne vyššia,“ píše sa vo vyhlásení SKOKu.

Údaje finančnej správy za rok 2011 pritom podľa strany hovoria, že ročný obrat 100 tis. eur by nedosahovalo viac ako 65 % z celkového počtu registrovaných platiteľov dane z pridanej hodnoty. Ročný obrat 500 tis. eur by nedosahovalo viac ako 80 % platiteľov.

Briti by mali hlasovať o EÚ čo najskôr, tvrdí vplyvný nemecký poslanec

LONDÝN 1. júna (SITA/Reuters) – Vplyvný poslanec nemeckého parlamentu blízky kancelárke Angele Merkelovej v pondelok spochybnil zámer Británie pozmeniť zmluvy o EÚ pred tým, ako budú Briti hlasovať v referende o členstve v európskom bloku. Predseda zahraničného výboru Bundestagu Norbert Röttgen počas vystúpenia pred novinármi v rezidencii nemeckého veľvyslanca v Londýne taktiež povedal, že Británia by mala referendum uskutočniť čo najskôr. Vyjadril pritom presvedčenie, že hlasovanie naplánované na rok 2017 má väčšiu súvislosť s rozkolom vnútri britskej Konzervatívnej strany pod vedením premiéra Davida Camerona, než s riešením problémov v EÚ.

“Pozmenenie zmlúv v priebehu dvoch rokov nemôžem považovať za realistickú možnosť,” povedal zákonodarca z Merkelovej Kresťanskodemoratickej únie Nemecka (CDU). Nemecko si podľa neho želá zotrvanie Británie v EÚ, musí však zvážiť, aké sú možnosti. Cameron vyhlasuje, že uprednostňuje pokračovanie členstva v únii, tá sa však podľa neho musí zreformovať, keďže terajší vzťah medzi Londýnom a Bruselom podľa neho nezodpovedá britským záujmom. Reformné návrhy plánuje podrobnejšie načrtnúť na najbližšom zasadnutí Európskej rady v dňoch 25. a 26. júna. V rámci minulotýždňovej cesty v piatok navštívil Berlín, kde mu Merkelová prisľúbila spoluprácu v záujme dosiahnutia dohody.

Cameron minulý rok prisľúbil, že v prípade volebného víťazstva, ktoré v máji naozaj dosiahol, vypíše do roku 2017 referendum o budúcnosti voličmi často krizizovaného členstva jeho krajiny v EÚ. Pred tým chce však vyjednať nové podmienky členstva, čo bude vyžadovať zmeny v zakladajúcich zmluvách o EÚ. “Povedali by sme, že čím skôr, tým lepšie,” povedal na margo referenda Röttgen.

Babiš chce k euru nezáväzné referendum popri voľbách

PRAHA 31. mája (SITA) – Český minister financií Andrej Babiš navrhuje vo veci prijatia eura nezáväzné referendum, ktoré by sa konalo v roku 2017 počas plánovaných parlamentných volieb. Vyjadril sa tak po nedeľňajšom stretnutí s premiérom Bohuslavom Sobotkom, prezidentom Milošom Zemanom a šéfom centrálnej banky Miroslavom Singerom. Babiš, ktorý má rezervovaný postoj k spoločnej mene, tvrdí, že verejnosť stále nie je dostatočne informovaná o pozitívach a negatívach vstupu do eurozóny. Premiér Sobotka Babišov návrh nezáväzného referenda odmietol, keďže si nechce z ľudí “robiť žarty”. Vstup do eurozóny však rovnako ako Zeman podporuje a prípadné referendum by podľa neho malo rozhodnúť iba o termíne jeho prijatia, píše portál českého denníka Mladá fronta Dnes.

Vstup Poľska, Česka a taktiež Maďarska do eurozóny je zakotvený v zmluve o vstupe do EÚ, ktorej členom sa všetky tri krajiny stali v roku 2004. Odvtedy však ich vlády ustavične odkladajú prijatie eura. Situáciu zhoršilo vypuknutie dlhovej krízy v EÚ v roku 2009 a s tým súvisiace vážne problémy Grécka. Euro aj preto nemá podporu českej ani poľskej verejnosti. Podľa májových prieskumov je proti spoločnej mene zhodne 70 percent Čechov aj Poliakov.

Moskva hovorí o šou EÚ, poslanec žiada odôvodnenie

MOSKVA 31. mája (SITA/AP) – Zdroj z prostredia ruskej vlády v sobotu potvrdil vytvorenie a rozoslanie zoznamu desiatok neželaných osôb z krajín EÚ, no odmieta ho komentovať. Moskva uviedla, že zoznam poskytla európskym partnerom ako “gesto dôvery”. Rusi si však podľa ministerstva zahraničných vecí “nie sú istí, či Európania chcú tento krok použiť na minimalizáciu nepríjemností spojených s prípadnými neželanými osobami, alebo robiť ďalšiu politickú šou”. V tejto súvislosti opozičný poslanec Dmitrij Gudkov vyzval ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova na potvrdenie a vysvetlenie mien a dôvodov cestovných obmedzení. Rezort diplomacie na jeho výzvu reagoval otázkou, či bol “taký aktívny aj keď krajiny EÚ zostavili svoj zoznam neželaných Rusov” na území členských krajín bloku. Jeho vedenie ruský zoznam neželaných osôb odsúdilo ako “úplne svojvoľný a neodôvodnený”.

Ruský zoznam neželaných osôb je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem. Nechýbajú však ani poľský expremiér Jerzy Buzek a britský vicepremiér Nick Clegg.

Francúzsky minister hospodárstva chce dvojrýchlostnú Európu

vyšlo aj v EKO

PARÍŽ 31. mája (SITA, Reuters) – Francúzsky minister hospodárstva Emmanuel Macron chce dvojrýchlostnú Európu. Uviedol to pre nedeľňajšie vydanie novín Le Journal du Dimanche a zdôraznil, že nehovorí v mene francúzskej vlády. Dvadsaťosemčlenná Európa musí byť podľa neho jednoduchšia, jasnejšia a efektívnejšia. “Musíme prijať myšlienku, že Európa bude vytvorená na dvojrýchlostnom základe, s úniou založenou na solidarite a diferenciácii,” uviedol Macron. “Čo sa týka pokrokovej eurozóny, musí vykročiť smerom k väčšej solidarite a integrácii: spoločný rozpočet, spoločná schopnosť požičiavať a fiškálna konvergencia,” dodal.

Táto zmena by sa podľa Macrona mala stať skutočnosťou v určitom čase, a to zmenami zmlúv o EÚ. Vyhlásenia ministra prišli iba niekoľko dní po tom, ako Nemecko a Francúzsko súhlasili s plánom posilniť spoluprácu jednotlivých štátov eurozóny bez zmeny existujúcich zmlúv Európskej únie.

Jediné, čo EÚ ponúka utečencom, sú sociálne dávky, tvrdí Sulík

BRATISLAVA 31. mája (SITA) – Hlavným motívom príchodu utečencov do Európskej únie je podľa europoslanca a predsedu strany SaS Richarda Sulíka vyplácanie sociálnych dávok. “Jediné, čo im vie Európska únia ponúknuť, sú sociálne dávky, pretože utečenci sú prevažne nevzdelaní,” povedal v relácii O 5 minút 12 na RTVS. Žiť v EÚ nie je podľa neho prirodzeným právnym nárokom každého jedného obyvateľa sveta, aj Afriky. “Krajiny majú právo povedať, že utečencov nechcú,” poznamenal. Dnes, keď sem podľa neho príde utečenec, ktorý nemá vzdelanie, nedokáže svoju pracovnú silu predať za viac ako minimálnu mzdu, preto mu nezostane nič iné, len poberať sociálne dávky. “To je fakt,” upozornil.

Sulík s kvótami na utečencov nesúhlasí, má dva dôvody. Vôbec to podľa nezohľadňuje to, kam chcú tí ľudia ísť, pretože v iných krajinách majú svoje väzby. “Podstatným dôvodom pre mňa je však to, že opäť odovzdávame časť svojich kompetencií a suverenity do Bruselu. Na Slovensku musíme my rozhodovať o tom, kto tu bude žiť, a nie nejakí úradníci v Bruseli. Tých ľudí tam zo Slovenska nikto nikdy nevolil,” vysvetlil v RTVS s tým, že nemôžeme so všetkým súhlasiť, treba vedieť povedať nie. Povedať “nie” a poslať migrantov naspäť, si podľa neho vyžaduje politickú odvahu. Europoslanec má pre túto situáciu i riešenie. Treba ich poslať späť, no nie v gumených člnoch, v ktorých prišli, pokojne to môže byť aj vojenská loď, poznamenal. “Niektorí spĺňajú kritériá, aby ich Európska únia prijala. No o tom by sa malo rozhodovať tam, odkiaľ vyrážajú. Tam by mal sedieť sudca únie, ktorý by o tom rozhodol. Myslím si, že toto je riešenie, hranicu treba chrániť,” povedal v O 5 minút 12.

S kvótami na utečencov nesúhlasí ani minister vnútra Robert Kaliňák. Poslanci Európskeho parlamentu sú podľa neho odtrhnutí od slovenskej reality. Celý problém migrantov je podľa neho globálne nebezpečný, a to nielen pre dnešok, ale aj pre budúcnosť. “Mali by sme riešiť príčiny a nie dôsledok, pretože dôsledok bude ešte viac motivovať tých, ktorí sa na prevádzaní podieľajú,” vysvetlil s tým, že týmto im dáme zelenú. Predstava, že by sme do Európy prijali celú Afriku, je naivná a scestná, poznamenal šéf rezortu. “Považujeme tento návrh za pokrytecký hlavne v spojení s neprijatím Bulharska a Rumunska do Schengenu zo strachu z ich Rómov, a to aj napriek tomu, že obe krajiny plnia všetky kritériá,” vysvetlil Kaliňák. Vysvetlil, že pre migrantov nie je Slovensko zaujímavé, pretože tu nemajú svoju komunitu, sme v podstate len tranzitná krajina. Problém je aj v prijatí pravidiel krajín, do ktorých migranti idú. “Naši emigranti prijali pravidlá štátu, do ktorého prišli a opustili naše, miestne normy vždy plne rešpektovali,” vysvetlil v RTVS. Celú situáciu však vidí ako zatváranie očí pred tým, čo sa tu deje, a to len z pokryteckej solidarity, “je to akoby riešenie problémov krajín, ktoré si neriešili svoju vnútornú situáciu”.

Základným problémom je podľa ministra vnútra však to, že migranti sú nepoznaní ľudia. “Od pašerákov sú perfektne poučení. Nepoznáme ich pravé meno, ich históriu. Azyl preto dostanú tí, ktorých históriu poznáme, striktne dodržiavame azylové pravidlá. Rozhodujúca je ochrana hranice, vízový režim funguje preto, lebo existujú vnútorné záujmy únie, ktoré musíme chrániť,” upozornil Robert Kaliňák.

Sýrsky Kurd žijúci na Slovensku Ibrahim Mahmoud si však nemyslí, že chcú utečenci zneužívať sociálny systém na Slovensku alebo v inej krajine. V Sýrii sú podľa neho ľudia, ktorí dokážu pracovať. “Utekajú zo strachu o život, pred diktátorským režimom, pretože prežívajú neľudské zaobchádzanie,” vysvetlil v relácii O 5 minút 12. On sám žije na Slovensku už dlhší čas, prišiel sem študovať.

Duda požiadal poľskú vládu, aby sa vyvarovala zásadných zmien

VARŠAVA 29. mája (SITA/Reuters) – Víťaz poľských prezidentských volieb, konzervatívny europoslanec Andrzej Duda v piatok vyzval vládnu stranu Občianska platforma (PO), aby nepodnikala žiadne závažné kroky, pokým sa nezhostí prezidentského úradu, čiže do začiatku augusta. “Chcel by som poprosiť premiérku Ewu Kopaczovú, ministrov a parlamentnú väčšinu, aby si pri práci v parlamente a vo vláde zachovali serióznosť,” vyhlásil v piatok Duda počas slávnosti, na ktorej prebral listinu potvrdzujúcu jeho víťazstvo v prezidentských voľbách. Úradu hlavy štátu by sa mal kandidát opozície zhostiť 6. augusta. Novozvolený poľský prezident v piatok v rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita povedal, že sa bude snažiť o zníženie dôchodkového veku, daní z príjmu a zvýšenie prídavkov na deti, zvlášť pre chudobné rodiny. Avizované opatrenia by podľa odhadov odborníkov mali krajinu vyjsť na približne 72, 9 miliárd eur.

Dudovo prekvapivé víťazstvo v májových prezidentských voľbách je pre konzervatívnu opozičnú stranu Právo a spravodlivosť (PiS) prvým výraznejším úspechom za posledné desaťročie, zatiaľ čo pre vládnu Občiansku platformu označovanú prívlastkom proeurópska je varovaním pred jesennými parlamentnými voľbami. Duda bol v minulosti poradcom prezidenta Lecha Kaczynského, ktorý v roku 2010 zahynul pri leteckom nešťastí v ruskom Smolensku.

Sarkozy stvoril zo svojej strany Republikánov, v roku 2017 sa chce vrátiť k moci

PARÍŽ 30. mája (SITA/Reuters) – Najsilnejšia francúzska opozičná strana bývalého prezidenta Nicolasa Sarkozyho mení názov a po novom sa bude volať Republikáni. Zmena zo Zväzu za ľudové hnutie (UMP) má symbolizovať ďalšiu etapu strany, ktorá sa chce vo voľbách plánovaných na rok 2017 vrátiť k moci. Názov Les Republicains je výsledkom piatkového hlasovania medzi členmi konzervatívneho hnutia. Spomedzi viac ako 210-tisíc jeho členov hlasovala necelá polovica a drvivá väčšina z nich deklarovala súhlasné stanovisko. Iniciatívu však sprevádzali kontroverzie. Ako podotýka agentúra Reuters, kritici poukazujú na Sarkozyho snahu si takto formálne uzurpovať hodnoty celého národa. Súd však vydanie predbežného opatrenia v tejto veci odmietol. Obdobný názov spomedzi strán v ostatných vyspelých krajinách sveta nesie iba v súčasnosti opozičné hnutie v USA.

Sarkozyho v máji 2012 od moci odstavil súčasný prezident François Hollande. Následne sa držal v ústraní, keďže čelí však viacerým obvineniam, za ktoré v prípade usvedčenia môže skončiť za mrežami. Politik známy svojím energickým konaním a teatrálnym správaním minulý rok však oznámil zámer vrátiť sa do politiky a v novembri sa opätovne stal predsedom najsilnejšej opozičnej strany. Ako jej líder sa chce v prezidentských voľbách naplánovaných na rok 2017 uchádzať o znovuzvolenie.

Porošenko vymenoval Saakašviliho za šéfa Odeskej oblasti

KYJEV 30. mája (SITA) – Ukrajinský prezident Petro Porošenko v sobotu vymenoval bývalého gruzínskeho prezidenta Michaila Saakašviliho za nového guvernéra juhovýchodnej Odeskej oblasti. Vymenovanie ešte v piatok avizoval portál ukrajinského denníka Kyiv Post, čo v piatok potvrdil na svojom konte na Facebooku minister životného prostredia Ihor Ševčenko. Saakašvilimu, ktorého Porošenko vo februári vymenoval za hlavného poradcu vlády pre reformy, v tejto veci v piatok udelili ukrajinské občianstvo. V Gruzínsku trestne stíhaný exprezident vystrieda Ihora Palycju, blízkeho spojenca podnikateľa a ešte donedávna guvernéra Dnepropetrovskej oblasti Ihora Kolomojského. Saakašvili v piatok na svojom konte na Twitter napísal, že “miluje Odesu” a zverejnil odkaz na pesničku o nej.

Saakašviliho k moci v Gruzínsku vyniesla takzvaná ružová revolúcia z roku 2003. Prozápadný líder a úzky spojenec USA sa však postupne dostával pod paľbu kritiky pre svoje autoritárske praktiky. V roku 2008 navyše zatiahol krajinu do vojny s Ruskom, pre ktoré je odvtedy nežiadanou osobou. Pri moci sa napriek mohutným protestom udržal, no parlamentné voľby v roku 2012 jeho hnutie prehralo a k moci sa dostala opozícia. V novembri odchádzal z funkcie iba s 25-percentnou podporou verejnosti. Nová vláda navyše začala vyšetrovania a stíhania členov jeho vlád. Samotného exprezidenta stíhajú pre prekročenie právomocí či použitia sily voči demonštrantom pred ôsmimi rokmi.

SaS a OĽaNO chcú skrátiť dobu odpisovania elektromobilov

BRATISLAVA 30. mája (SITA) – Skrátiť dobu odpisovania elektromobilov navrhujú v novele zákona o dani z príjmov poslanci za SaS Juraj Droba a Martin Poliačik, poslanec za OĽaNO Miroslav Kadúc a nezaradený Mikuláš Huba. Opoziční poslanci presadzujú, aby daňovník mohol elektromobil odpísať jednorazovo. Ak sa tak nerozhodne, odpisovať ho môže klasicky ako osobný automobil. „Pri pohľade do zahraničia zistíme, že v riešení a podpore elektromobility výrazne zaostávame a Slovenská republika túto formu ekologickej dopravy doposiaľ žiadnym systematickým spôsobom nepodporuje. Nástrojov podpory pritom existuje niekoľko a inšpiráciu môžeme hľadať aj vo viacerých európskych krajinách,“ argumentujú Droba, Poliačik, Kadúc a Huba.

Napríklad v Nórsku sú podľa nich pri kúpe elektromobilu odpustené všetky jednorazové dane a poplatky. Zároveň majitelia týchto automobilov nemusia znášať mýtne poplatky či cestnú daň. Susedné Rakúsko dotuje napríklad na štátnej úrovni nákup elektromobilov pre podnikateľské účely. Podniky tak môžu získať až 30 percent z ich ceny. V Estónsku sú štandardom daňové úľavy pre elektromobily siahajúce až do výšky 18 tisíc eur.

Opoziční zákonodarcovia zdôrazňujú, že Slovensko patrí v celosvetovom meradle medzi krajiny s dominantným postavením automobilovej výroby v národnom hospodárstve. „Aktuálnou sa však v súčasnosti stáva otázka udržateľnosti automobilového priemyslu a potreba reagovať na celosvetové, ako aj európske trendy v tejto oblasti. Hovoríme pri tom o potrebe rozvoja elektromobility, respektíve využívania elektrických vozidiel v Slovenskej republike,“ vysvetľujú. Zákonodarcovia SaS a OĽaNO pripomínajú, že v posledných troch rokoch dochádza celosvetovo za každých dvanásť mesiacov k 100-percentnému nárastu odbytu elektromobilov. „Ďalším z argumentov odporcov je vysoká vstupná cena elektromobilov. Podľa nás si je však potrebné uvedomiť ekonomickú nenáročnosť prevádzky takéhoto typu vozidla a to najmä s ohľadom na spotrebované pohonné hmoty. Podľa záverov Slovenskej asociácie pre elektromobilitu sa môže rozdiel medzi vstupnou investíciou do štandardného a elektroauta vrátiť prostredníctvom úspory paliva už v období piatich rokov,“ konštatujú. Často skloňovaným problémom elektromobilov je aj otázka nedostatočnej infraštruktúry siete dobíjacích staníc, čo sa však postupne mení a dobíjacích staníc v Európe pribúda.

„Aké sú však dôvody, pre ktoré by sme sa mali zamerať na podporu elektromobilov? Ako prvý a kľúčový argument uvádzame dopady štandardných dopravných systémov založených na fosílnych palivách na zdravie obyvateľstva a znižovanie kvality života. Samostatnú kategóriu problémov pritom tvoria negatívne dopady takýchto aktivít na životné prostredie,“ argumentujú Droba, Poliačik, Kadúc a Huba. Elektromobilita podľa ich slov prináša ďalšie pozitíva, ako zníženie hlučnosti dopravného systému, či podporu inovácií a dynamiky rozvoja priamo zainteresovaných a nadväzujúcich priemyselných odvetví a zároveň aj nový impulz pre rozvoj vedeckých a výskumných národných kapacít. Návrhom sa bude parlament zaoberať na júnovej schôdzi.

Grécky minister energetiky bol v Moskve, rokoval o plyne

ATÉNY 30. mája (SITA/Reuters) – Grécke ministerstvo energetiky v sobotu potvrdilo, že šéf rezortu Panagiótis Lafazánis v piatok v Rusku rokoval s tamojšími predstaviteľmi o okolnostiach realizácie projektu plynovodu, ktorý bude pri dodávkach plynu do Európy obchádzať územie Ukrajiny. Projekt s pracovným názvom Turecký prúd, ktorý má nahradiť minulý rok zrušený Južný prúd, má viesť cez Turecko aj Grécko. Funkčný by mal byť do piatich rokov. Atény potvrdili, že Rusi plánujú zaplatiť vopred v rámci preddavkov na budúce zisky plynúce z prepravy plynu. Lafazánis podľa informácií vlády taktiež vyjadril záujem sa podieľať na novej rozvojovej banke združenia BRICS, teda Brazílie, Ruska, Indie, Číny a Južnej Afriky. Banka by mala zaťať fungovať v najbližších týždňoch.

Vzťahy medzi Gréckom, členskou krajinou NATO, a Ruskom sa začali zlepšovať po januárovom prevzatí moci ľavicovou vládou premiéra Aléxisa Tsíprasa. Ten odvtedy navštívil Moskvu dva razy a to napriek najhoršej úrovni vzťahov medzi Západom a Ruskom. Nespokojnosť s vývojom vyjadrila aj EÚ, ktorá stále čaká na grécky zoznam nových reforiem ako podmienke pre uvoľnenie ďalšej časti medzinárodnej finančnej pomoci. Práve desiatky miliárd eur od medzinárodných veriteľov pred piatimi rokmi zachránili Grékov pred bankrotom. Atény aj Moskva však popreli možný grécky záujem o ruskú finančnú pomoc.

Americký minister žiada koniec mrhania času s Gréckom

DRÁŽĎANY 30. mája (SITA/AP) – Americký minister financií Jack Lew v piatok vyzval krajiny EÚ na promptnejší spôsob riešenia finančných problémov Grécka, ktoré sa stále nedohodlo na podmienkach ďalšieho čerpania zahraničnej pomoci. Lew sa tak vyjadril po rokovaní so svojimi rezortnými kolegami z najvyspelejších krajín zo združenia G7 v nemeckých Drážďanoch. Podľa slov šéfa rezortu financií USA ďalšie odkladanie dohody medzi Aténami a medzinárodnými veriteľmi zvyšuje možnosť prípadného gréckeho bankrotu alebo problematického odchodu z eurozóny, čo by mohlo mať nepredvídateľné následky pred svetovú aj európsku ekonomiku. Ako povedal Lew, “priveľa času sa mrhá neproduktívne”, pričom “Grécko musí urobiť niekoľko ťažkých rozhodnutí” vo veci reforiem ako podmienke pomoci.

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme takmer štvrť bilióna eur. Poslednú splátku v sume viac ako sedem miliárd eur z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády. Rozhovory viaznu na nezhodách medzi ľavicovou gréckou vládou a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Koalícia radikálnej ľavice (SYRIZA) premiéra Aléxisa Tsíprasa však v predvolebnej kampani sľubovala Grékom rušenie úsporných opatrení.

Schwarzenberg je pre ruský zoznam na seba pyšný

PRAHA 30. mája (SITA) – Český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg považuje za česť zaradenie jeho mena na ruský zoznam desiatok neželaných európskych politikov, ktorým Rusko zakázalo vstup do krajiny. Predseda opozičnej strany TOP 09 a neúspešný prezidentský kandidát to označil za “klub slušných ľudí”. Za dôvod svojej prítomnosti na zozname považuje nazývanie vecí “pravými menami”. Ako sa vyjadril pre portál českého denníka Mladá Fronta Dnes, “hovoril som od začiatku, že na Ukrajine nie je žiadna kríza, ale vojna a to im šlo na nervy”, keďže “pre moc je vždy najhoršie, keď niekto povie, ako v Andersenovej rozprávke, že cisár je nahý“.

Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem. Nechýbajú však ani poľský expremiér Jerzy Buzek a britský vicepremiér Nick Clegg.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.

Rusko poskytlo zoznam neželaných osôb

HAAG 30. mája (SITA) – Holandský premiér Mark Rutte v piatok potvrdil existenciu ruského zoznamu osôb, ktoré majú zakázaný vstup do Ruska. Podľa jeho slov je zoznam s desiatkami menami európskych politikov určený veľvyslanectvám krajín EÚ a Rusi si podľa vlády v Haagu neželajú jeho zverejnenie. Zoznam je reakciou na hospodárske a cestovné sankcie západných krajín uvalené na Rusko a jeho vybraných, vysokopostavených predstaviteľov za minuloročné pričlenenie polostrova Krym. Na verejnosť však prenikli niektoré z mien. Je medzi nimi aj belgický expremiér Guy Verhofstadt či nemecký poslanec Karl-Georg Wellmann, ktorému pred týždňom neumožnili opustiť priestory moskovského letiska. Údajne je na ňom aj český exminister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg spolu so svojím krajanom a bývalým eurokomisárom Štefanom Fülem.

Vzťahy medzi Západom a Ruskom sú pre krízu na Ukrajine najhoršie od pádu železnej opony koncom 80. rokov. Ruská vláda v auguste na jeden rok zakázala dovoz mäsa, rýb, mliečnych produktov, ovocia a zeleniny z krajín Európskej únie, USA, Kanady, Austrálie a Nórska. Urobila tak v reakcii na ekonomické sankcie voči Rusku, ktoré Západ obviňuje z rozpútania takmer rok trvajúcej krízy na juhovýchode Ukrajiny. Platné sankcie však rozdeľujú krajiny EÚ a niektoré požiadali o vyňatie spod ruského embarga.