Domáce Top

Blaha má vážne obavy o stabilitu Balkánu

BRATISLAVA – Predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Ľuboš Blaha má vážne obavy o stabilitu Balkánu. Ako upozornil v rozhovore, na Balkáne vznikli veľké vojny, ktoré sa šírili do sveta.

„O Grécku dnes moralizujú najviac Nemci, ktorým po druhej svetovej vojne zásadne pomohli veľmoci Marshallovým plánom. Američania ich vtedy vyhrabali z najhoršieho, hoci tiež mohli moralizovať a donekonečna ich odsudzovať za páchanie vojnových zločinov. Bolo by dnes lepšie prestať moralizovať o Grécku a rozmýšľať radšej nad dôsledkami činov. Buďme realisti. Dôsledkom skrachovaného a podvyživeného Grécka je nárast extrémizmu, riziko turbulencií a aj väčší tlak migrantov,“ vyhlásil Blaha, podľa ktorého by bolo riskantné odkopnúť Grécko z európskej sféry vplyvu.

„Migranti chodia vo veľkom počte do Európy cez Grécko. Ak Gréci nebudú mať záujem na udržiavaní európskej solidarity, utečencov pustia ďalej. Zaplavia Balkán, ktorý je dosť nestabilný aj bez toho. Nasledovať bude stavba múrov, aby sa utečenci z Balkánu nedostali ďalej a roztočí sa kolotoč xenofóbie. Toto sa nemusí skončiť dobre,“ zdôraznil Blaha.

Keď veľmoci ako USA, Veľká Británia, Francúzsko, Taliansko rozbili Líbyu, cez ktorú dnes prichádzajú utečenci, keď prispeli k rozbitiu Sýrie, keď USA rozbili Irak, tak potom nemôžu zvaľovať zodpovednosť na niekoho iného, myslí si Blaha. „Práve z takýchto krajín na prúdia na Západ utečenci. Má to konkrétnych vinníkov, ale následky si majú zliznúť všetky štáty EÚ. To je nefér“.

Migranti dnes podľa neho prirodzene idú do krajín, ako je Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, lebo tam majú svoje komunity, mešity, ekonomickú perspektívu. Upozornil, že migranti nechcú ísť na Slovensko, ani do Maďarska, ani do Lotyšska, chcú ísť na Západ.

„A veľmoci chcú vnútiť nielen nám, ale aj samotným utečencom, aby ostali u nás, hoci tu žiť nechcú. Tým, mimochodom, porušujú ich slobodu a ľudské práva, ale hlavná vec, že majú vzletné reči o humanizme a solidarite. Férové riešenie vo vzťahu k utečencom je jediné: aby utečenec po príchode do Európy dostal možnosť vybrať si krajinu, kde chce žiť a kde chce požiadať o azyl. Ich snom nie je Slovensko, ale západné veľmoci, tam chcú žiť,“ povedal Blaha, podľa ktorého, ak chceme byť ako Európania humanistickí a solidárni s utečencami, tak ich máme nechať naplniť sny, ktoré majú a dať im šancu ísť na Západ. „Aj preto boli kvóty od začiatku zlým a nehumánnym riešením,“ dodal.

Riešením situácie podľa Blahu je vyriešenie príčin problémov, a teda bojovať proti militarizmu, proti chudobe, proti ekonomickému zotročovaniu Afriky zo strany západných koncernov. „Ale musíme bojovať aj proti xenofóbii v Európe, tá sa nebezpečne šíri. Rozumiem tomu, že na Slovensku majú mnohí ľudia obavy z migrantov, najmä keď vidíme vyčíňanie tzv. Islamského štátu a asi aj preto sú pre mnohých ľudí prijateľnejšie kresťanské rodiny zo Sýrie,“ povedal Blaha.

Treba sa na to pozrieť podľa neho aj z druhej strany, z pohľadu moslimských utečencov. „Moslimovia u nás nemajú náboženskú infraštruktúru. Ako by sa moslim cítil napríklad na Orave? Určite aj pre neho bude lepšie, ak by dostal možnosť žiť v Británii či Nemecku. To ale nič nemení na tom, že musíme pomôcť utečencom, ktorí sú preukázateľne v núdzi,“ zdôraznil.

Napríklad treba pomôcť rodinám s deťmi. Upozornil, že do Európy prišlo aj mnoho mladých mužov, ktorí si tu chcú zarobiť, nič iné. „Je smutnou iróniou, že tí najohrozenejší a najchudobnejší Afričania zostávajú vo svojich krajinách, pretože nemajú peniaze na prepravu do Európy. Vo vzťahu ku kvótam ale jednoznačne platí, že najlepšie pomôžeme, keď v Európe nebudeme robiť šokové doktríny na spôsob kvót a budeme pomáhať týmto ľuďom slobodne a dobrovoľne, a to Slovensko robí,“ vyhlásil Blaha.