BRATISLAVA (TASR/redakcia) – Pri dnešnom 100 výročí Československa sme sa pozreli na takzvané “magické” dátumy v jeho histórii. Štát, ktorý už 25 rokov neexistuje, mal počas svojej existencie niekoľko dôležitých dejinných zvratov, ktoré rozhodovali o jeho budúcnosti a smerovaní. Prečítajte si, čo všetko zažili Česi a Slováci za 75 rokov spoločného fungovania. O našich životoch rozhodovalo často len zopár dní či týždňov.
Rok 1918
28. októbra 1918 – Manifestom Národného výboru sa v Prahe vyhlásil československý Národný výbor. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Zverejnené bolo tiež zvolanie Národného výboru “Lide československý”. Dokumenty podpísali Antonín Švehla, Alois Rašín, Jiří Stříbrný, Vavro Šrobár a František Soukup, piati muži 28. októbra. Rakúske jednotky prítomné v Prahe odovzdali večer predstaviteľom Národného výboru do rúk moc a zodpovednosť za poriadok. Ľudia v uliciach strhávali symboly cisárstva a oslavovali.
V Ženeve sa nezávisle na vývoji v Prahe začali v tento deň rokovania delegácie Národného výboru, ktorú viedol Karel Kramář, so zástupcami protirakúskeho zahraničného odboja o vytvorení a podobe Československa. Uzniesli sa, že nový štát bude republikou, prezidentom sa stane Masaryk a Kramář bude premiérom. Oficiálne republika vznikla 14. novembra 1918.
30. októbra 1918 – Na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada, ktorá prijala Deklaráciu slovenského národa. V nej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
Rok 1938
11. – 13. marca 1938 – Uskutočnilo sa pripojenie Rakúska k Nemecku, čím sa Slovensko stalo bezprostredným susedom hitlerovského Nemecka.
28. marca 1938 – Nemecký kancelár Adolf Hitler rokoval s predstaviteľmi Sudetonemeckej strany Konradom Henleinom a Karlom Hermannom Frankom a vyzval ich, aby pri rokovaní s československou vládou kládli nesplniteľné požiadavky.
5. júna 1938 – Nový návrh autonómie Slovenska z dielne HSĽS zverejnil denník Slovák.
19. septembra 1938 – Spojené kráľovstvo a Francúzsko predložilo československej vláde nótu – tzv. anglo-francúzsky plán, ktorý navrhoval vláde odstúpiť Nemecku pohraničné územia, kde žije viac ako 50 percent Nemcov.
22. septembra 1938 – Odstúpila vláda Milana Hodžu. Nahradila ju úradnícka vláda na čele s generálom Janom Syrovým.
23. septembra 1938 – Úradnícka vláda vyhlásila všeobecnú mobilizáciu.
29. – 30. septembra 1938 – Najvyšší predstavitelia Nemecka, Talianska, Spojeného kráľovstva a Francúzska podpísali Mníchovskú dohodu, ktorá predznamenala likvidáciu Československa, keď po nej prišlo o Sudety a južné pohraničie Slovenska.
Rok 1948
17. február 1948 – Začala sa vládna kríza. Členovia vlády z nekomunistických strán, ktoré spolu s komunistami tvorili vládu takzvaného “Národného frontu” nedokázali presadiť odpor voči zneužívaniu bezpečnostných síl komunistami.
19. február 1948 – Nekomunistické strany dúfali v podporu od prezidenta Edvarda Beneša a dúfali, že v prípade ich demisie vymenuje novú úradnícku vládu. Beneš to odmietol, s tým že opäť zverí budovanie novej vlády do rúk Klementa Gottwalda.
21. februára 1948 – Po demisii niektorých členov vlády z nekomunistických členov, je vláda doplnená podľa predstáv Klementa Gottwalda. Na Staromestskom námestí v Prahe sa koná masová demonštrácia, komunisti začali vytvárať vlastné ozbrojené jednotky – Ľudové milície. Začali sa vytvárať Akčné výbory Národného frontu, ktorí neboli volení ale dosadzovaní a ich úlohou bola “očista verejného života od nekomunistov”.
24. februára 1948 – Začal sa generálny štrajk, ktorého sa zúčastnilo asi 2, 5 milióna pracujúcich, ktorý mal za následok výraznú podporu komunistov.
25. február 1948 – Vzniká komunistická vláda Klementa Gottwalda, komunistický puč končí absolútnym víťazstvom a začína sa prechod k totalite a naviazaniu na Sovietsky zväz.
Rok 1968
29. mája – 1. júna 1968 – V Prahe zasadal ÚV KSČ, ktorý rokoval o politickej situácii v krajine. Stretli sa dve protichodné politické línie – Dubčekova a Biľakova. Dubček označil správy o nebezpečenstve vojenskej intervencie štátov Varšavskej zmluvy za nepravdivé a poškodzujúce kurz politiky KSČ. Ústredný výbor zvolal XIV. zjazd KSČ, ktorý sa mal konať 9. septembra 1968.
19. júna 1968 – V Prahe-Ruzyni sa konal zraz Ľudových milícií. Kritické hlasy, ktoré tu odzneli, vyčítali komunistickému vedeniu slabosť v postupe proti pravici a žiadali mocensko-administratívne zákroky. Táto akcia vyvolala v krajine vlnu rozhorčenia a podpisovú akciu za zrušenie LM.
25. – 26. júna 1968 – Československý parlament schválil zákon o súdnych rehabilitáciách a finančnom odškodnení obetí komunistickej diktatúry a novelu tlačového zákona, podľa ktorého bola cenzúra neprípustná.
27. júna 1968 – Spisovateľ Ludvík Vaculík vydal manifest 2000 slov. Dubček, Národný front a vládny kabinet ho odsúdili. Odporcovia reformy hodnotili manifest ako výzvu na kontrarevolúciu. V priebehu rokovania telefonoval Dubčekovi Brežnev, ktorý 2000 slov označil za “nástup síl, ktoré vyvolajú kontrarevolučnú situáciu”. Manifest uverejnili české periodiká Literární listy, Práce, Zemědělské noviny a Mladá fronta, na Slovensku mládežnícky denník Smena.
14. – 15. júla 1968 – Predstavitelia Bulharska, Maďarska, NDR, Poľska a ZSSR na schôdzke vo Varšave schválili Brežnevov koncept otvoreného listu adresovaného KSČ; podľa názoru “päťky” sa v Československu organizačne stmelila kontrarevolúcia. Obsah listu bol zmesou veľmi vážneho varovania s viditeľnými prvkami hrozby (Brežnevova doktrína s právom zasahovať do vnútorných záležitostí socialistických krajín).
29. júla – 1. augusta 1968 – V železničnom vagóne v Čiernej nad Tisou sa stretli členovia vedenia KSČ a KSSZ. Vedenie KSČ nepostupovalo na rokovaniach jednotne, traja z členov – Kolder, Biľak a Švestka – sa do veľkej miery stotožnili so sovietskymi argumentmi.
18. augusta 1968 – Na rokovaní v Moskve päť zainteresovaných krajín Varšavskej zmluvy schválilo plán invázie. Od polovice augusta začala z územia NDR vysielať rozhlasová stanica v českom jazyku s jasným vysielacím obsahom, “zdravým silám v ČSSR príde čoskoro internacionálna pomoc”.
20. augusta 1968 – V Prahe sa o 14.00 h začalo zasadanie predsedníctva ÚV KSČ. Hlavným bodom rokovania bola príprava septembrového XIV. zjazdu KSČ. Počas zasadania prišla o 23.30 h prvá správa o obsadzovaní republiky vojskami “socialistickej päťky” (ZSSR, NDR, Poľska, Maďarska a Bulharska). Účastníci zasadnutia schválili rozkaz ministra obrany Martina Dzúra, aby armáda, polícia a Ľudové milície nekládli odpor. Bolo taktiež vydané Prevolanie ku všetkému československému ľudu, v ktorom sa uvádzalo, že vojská obsadzujú ČSSR proti vôli ústavných orgánov a bez ich vedomia.
21. augusta 1968 – Armády Varšavskej zmluvy obsadili všetky dôležité miesta v ČSSR. Na mimoriadnej schôdzi sa zišla vláda a vyjadrila protest vládam piatich štátov, ktoré sa zúčastnili na okupácii. O situácii v ČSSR začala rokovať Bezpečnostná rada OSN. Predstaviteľov KSČ a štátu internovali v ranných hodinách a odviezli do Moskvy.
Rok 1989
31. októbra 1989 – Česká národná rada (ČNR) a Slovenská národná rada (SNR) napriek niektorým negatívnym postojom zo slovenskej strany vyslovili súhlas s ideou jedinej ústavy pre celú federáciu.
16. novembra 1989 – V Bratislave sa uskutočnila demonštrácia študentov pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. Protestujúci pochodovali k budove ministerstva školstva. Predniesli požiadavky súvisiace so zlepšením kvality vzdelávania, demokratizácie spoločnosti a školstva predstaviteľom vtedajšej moci na Slovensku.
17. novembra 1989 – Pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva došlo v Prahe na Národnej triede k veľkej demonštrácii, ktorej brutálne násilné potlačenie odštartovalo prelomové politické zmeny v krajine, čo malo za následok pád socializmu.
19. novembra 1989 – V Prahe oficiálne ustanovili Občianske fórum (OF). V hlavnom meste Slovenska, v priestoroch Umeleckej besedy, sa stretlo približne 500 ľudí. Z nich sa 300 pripojilo svojím podpisom k protestu proti zásahu Verejnej bezpečnosti v Prahe 17. novembra. V Bratislave, v byte Jána Langoša, bolo založené hnutie Verejnosť proti násiliu (VPN). Milan Kňažko bol v tom čase v Prahe. Nadväzujúc na svoje predchádzajúce antikomunistické vystúpenia sa stal členom OF.
20. novembra 1989 – Slovenskí vysokoškoláci vstúpili do okupačného štrajku podporovaného štrajkom hercov a divadelníkov. Významnou organizačno-informačnou zložkou počas revolúcie sa stal Koordinačný výbor slovenských vysokých škôl, ktorý pôsobil v súčinnosti s podobným celoštátnym orgánom celej federácie.
21. novembra 1989 – Došlo k prvému stretnutiu medzi predstaviteľmi OF a vtedajším predsedom československej vlády Ladislavom Adamcom, ktorý ešte nemal záujem o stretnutie s lídrom OF Václavom Havlom.
22. novembra 1989 – Konal sa prvý míting na Námestí SNP v Bratislave. Na míting nadviazalo množstvo ďalších, na ktorých sa zúčastnili tisícky ľudí. Moderovali ich Ján Budaj a Milan Kňažko.
24. novembra 1989 – Ústredný výbor (ÚV) Komunistickej strany Československa (KSČ) schválil odstúpenie Miloša Jakeša z postu generálneho tajomníka ÚV KSČ, ako aj rezignáciu všetkých členov svojho predsedníctva a sekretariátu.
25. novembra 1989 – VPN vydala vyhlásenie, ktoré sa zhodovalo s demokratickými požiadavkami OF, pričom jednoznačne stálo na pozícii silnej federácie.
27. novembra 1989 – Na území celej republiky sa od 12. do 14. h uskutočnil generálny štrajk s heslom dňa: Odstúpte!
28. novembra 1989 – Ján Čarnogurský (23. novembra prepustený z väzenia), ktorý sa v mene VPN v predchádzajúcich dňoch spojil s predstaviteľmi OF, spolu s Václavom Havlom predložili predsedníctvu vlády spoločné požiadavky oboch hnutí. Bolo medzi nimi aj zrušenie cenzúry a vedúcej úlohy KSČ.
29. novembra 1989 – V Ústave Československej socialistickej republiky hlasovaním vo Federálnom zhromaždení (FZ) odstránili článok 4 o vedúcej úlohe KSČ a o výchove v duchu marxizmu-leninizmu.
5. – 7. decembra 1989 – Tvorila sa nová česko-slovenská vláda, v ktorej sa predstavitelia komunistickej strany prvýkrát od roku 1948 dostali do menšinového postavenia. Dovtedajší komunistický premiér Ladislav Adamec bol pri jej zostavovaní neúspešný, preto 7. decembra podal demisiu. Poverenie na zostavenie vlády následne dostal od vtedajšieho prezidenta ČSSR Gustáva Husáka Marián Čalfa, ktorý bol takisto členom KSČ, ale po novembrových udalostiach sa stal členom VPN.
6. decembra 1989 – SNR z dôvodu transparentnosti vtedajšieho federatívneho usporiadania oprávnene pozmenila svoje rozhodnutie o existencii iba jednej ústavy na území vtedajšej ČSSR. Slovenský parlament rozhodol o vytvorení najskôr samostatných ústav oboch republík a až potom by došlo ku vzniku ústavy celej federácie.
10. decembra 1989 – Prezident ČSSR Gustáv Husák vymenoval novú Vládu národného porozumenia na čele s Mariánom Čalfom. Prezident následne zo svojej funkcie abdikoval. OF a VPN oficiálne oznámili kandidatúru Václava Havla na úrad hlavy štátu.
28. decembra 1989 – Alexandra Dubčeka zvolili za predsedu Federálneho zhromaždenia (FZ) ČSSR po tom, ako sa po predchádzajúcej dohode s Václavom Havlom vzdal kandidatúry na post prezidenta vtedajšej federácie.
29. decembra 1989 – Václav Havel bol vo FZ ČSSR aklamáciou jednohlasne zvolený za prezidenta Československej socialistickej republiky (ČSSR).