Domáce Politika Spoločnosť Top

Chcú do talára ústavného sudcu. Za sebou majú pestrú minulosť

Zdroj: TASR / Františšek Iván

BRATISLAVA – Právny zástupca Mikuláša Černáka aj jedna z najväčších odporkýň Štefana Harabina. Prezident Andrej Kiska dostal cez týždeň na stôl osmičku mien, z ktorých môže menovať aspoň časť sudcov Ústavného súdu na deväť miest, ktoré sa uvoľnili 16. februára. Poslancom sa ich podarilo zvoliť až opakovane a aj to nie v plnom počte. V ideálnom prípade mali totiž vybrať až 18 mien. Kto sú však tí ôsmi, po ktorých  v tajnej voľbe nakoniec zákonodarcovia siahli?

 

Ivan Fiačan. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Ivan Fiačan

Patril k tým, ktorí sa o post sudcu Ústavného súdu uchádzali opakovane. Podobne ako iní, ani on nebol zvolený vo februárovej voľbe, ktorá skončila fiaskom. Teraz sa však dostal medzi osmičku tých, ktorých poslanci posielajú prezidentovi Andrejovi Kiskovi do paláca. Fiačan  je od roku 1998 advokátom zapísaným v Slovenskej advokátskej komore. Vo svojej praxi sa venuje najmä občianskemu, konkurznému a obchodnému právu. Za kandidáta na sudcu Ústavného súdu bol navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Právnickou fakultou Univerzity Komenského v Bratislave. Tvrdí, že je za čo najširšiu otvorenosť ústavného súdu verejnosti. Odôvodnenie nálezu súdu musí byť podľa neho zrozumiteľné aj laickej verejnosti a ak je o to záujem, sudca by nemal mať „problém predstúpiť pred kamery a vysvetliť svoje rozhodnutie.“

Peter Molnár. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Peter Molnár

Do funkcie sudcu Ústavného súdu ho navrhla Slovenská komora exekútorov a Právnická fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach. O talár sudcu Ústavného súdu sa uchádzal už vo februári, avšak rovnako ako všetci ostatní kandidáti, bol aj on neúspešný.  ,,Ústavný súd považujem za najdôležitejší justičný orgán Slovenskej republiky. Veľmi rád by som sa uchádzal o funkciu sudcu ústavného sudcu už v krátkom čase druhýkrát,” uviedol počas svojho vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom. Je súdnym exekútorom a zároveň vysokoškolským pedagógom.

Rastislav Kaššák. Zdroj: TASR / Jakub Kotian

Rastislav Kaššák

Advokáta navrhla do funkcie sudcu ústavného sudcu Notárska komora. Kaššák patril k piatim kandidátom, ktorí sa nezúčastnili februárovej voľby. Pôsobí tiež ako vysokoškolský pedagóg. V minulosti bol okrem iného aj ako poslanecký asistent súčasného šéfa KDH Alojza Hlinu, ešte predtým bol členom Smeru-SD.  ,,V prípade môjho zvolenia a následného vymenovania, by som ako ústavný sudca rozhodoval vždy podľa svojho najlepšieho presvedčenia, nezávisle, nestranne a netolerujúc akékoľvek vonkajšie alebo vnútorné tlaky, resp. hrozby alebo snahy ovplyvňovať moju prácu,“ vyhlásil o sebe.

Ľuboš Szigeti. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Ľuboš Szigeti

Súčasného predsedu okresného súdu v Galante navrhla na post sudcu ústavného súdu Slovenská komora exekútorov. Venuje sa najmä občianskemu právu. O miesto na ústavnom súde sa uchádzal už vo februári, avšak neúspešne. V roku 2009  podpísal výzvu Päť viet, v ktorej skupina sudcov otvorene pomenovala problémy v súdnictve. Bolo to v čase, keď bol Štefan Harabin predsedom Najvyššieho súdu a Súdnej rady. Počas svojho vypočúvania na ústavnoprávnom výbore okrem iného povedal aj to, že je dôležité, aby súd rozhodoval iba v medziach Ústavy. ,,Ústavný súd je tiež štátnou inštitúciou a môže konať iba v medziach Ústavy SR,“ vyhlásil.

Daniela Švecová. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Daniela Švecová

Od roku 1990 pôsobí na Najvyššom súde. Najskôr bola sudkyňa občianskoprávneho kolégia, neskôr predsedníčka senátu. V rokoch 2005 až 2010 bola podpredsedníčkou Najvyššieho súdu a od roku 2014 je jeho predsedníčkou. Pod jej kandidatúru na ústavný súd sa podpísali Notárska komora, Slovenská advokátska komora, šéfka Súdnej rady Lenka Praženková, Právnická fakulta Univerzity Komenského, rektor Univerzity Mateja Bela Vladimír Hiadlovský a Právnická fakulta Trnavskej univerzity.  Známe sú jej spory so Štefanom Harabinom, na ktorého podala aj viacero disciplinárnych návrhov.  ,,Chcem sa svojou rozhodovacou činnosťou podieľať na výkone rozhodovacej činnosti Ústavného súdu a týmto dôvodom by som sa chcela podieľať aj na výkone funkcie demokratického štátu,” vyhlásila.

Michal Truban. Zdroj: TASR / Pavel Neubauer

Michal Truban

Na post sudcu Ústavného súdu ho nominovali predsedníčka Najvyššieho súdu Daniela Švecová ako aj Slovenská advokátska komora. Aktuálne pôsobí ako predseda Špecializovaného trestného súdu v Pezinku. Tiež patrí medzi tých, ktorí sa zúčastnili už februárovej voľby. Počas svojho vypočúvania pred ústavnoprávnym výborom o sebe povedal, že je zástancom toho, aby došlo k zjednoteniu rozhodovacej praxe na Ústavnom súde, pretože podľa neho dochádza k nejednotnému rozhodovaniu v rovnakých otázkach. Podľa neho má ústavný súd nedostatok trestných právnikov. Je preto presvedčený, že by bol ako trestný sudca prínosom.

Miloš Maďar. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Miloš Maďar

Známy je ako právny zástupca Mikuláša Černáka. Za kandidáta na ústavného sudcu bol navrhnutý Slovenskou advokátskou komorou a Právnickou fakultou Univerzity Mateja Bela. Do zoznamu advokátov Slovenskej advokátskej komory bol zapísaný v roku 2006. Je autorom viacerých prác zameraných najmä na problematiku obhajoby v trestnom konaní a problematiku domáceho násilia. “Celý svoj právnický život vykonávam v zdravej symbióze dve právnické povolania – advokátsku a pedagogickú činnosť,“ povedal o sebe. O post ústavného sudcu sa uchádzal už februári.

Pavol Malich. Zdroj: Glob.sk I David Duducz

Pavol Malich

Na post sudcu Ústavného súdu ho navrhla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenská advokátska komora a Súdna rada. Okrem iného patrí medzi zakladajúcich členov Združenia sudcov Slovenska, najväčšej stavovskej organizácie, ktorá združuje sudcov a presadzuje v justícii ich záujmy. O funkciu sa uchádzal, podobne ako iní, aj vo februári. Podľa toho, čo povedal ešte na februárovom vypočúvaní pred ústavnoprávny výborom, je potrebné sa častokrát pozerať na veci aj z hľadiska proporcionality, dobrej vôle a zdravého rozumu. Možnosť prísť na výsluch aj pred marcovou voľbou už nevyužil. Okrem toho neúspešne kandidoval aj v roku 2014, kedy ho do funkcie navrhol vtedajší predseda Kresťanskodemokratického hnutia Ján Figeľ.