Spoločnosť Domáce Top

Po Ústavnom súde má problémy aj Najvyšší. Ostáva kvôli nim bez šéfa

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

BRATISLAVA – Obe sa už o miesto predsedníčky Najvyššieho súdu uchádzali, obe boli neúspešné a obe sa to rozhodli skúsiť v krátkom čase znova. Súdna rada sa na svojom dnešnom zasadnutí pokúsila už v tretej voľbe zvoliť predsedu Najvyššieho súdu. Jej členovia mohli vyberať  z dvoch kandidátok – Jany Bajánkovej a Soni Mesiarkinovej. Stolička ostala voľná po tom, ako bývalej predsedníčke Daniele Švecovej v októbri minulého roka skončilo funkčné obdobie. 

 

17:10 Aktualizované po voľbe Súdnej rady SR

Dôležitá funkcia však ostáva aj do tretice po dnešku neobsadená. Po takmer štyri hodiny trvajúcom zasadnutí rady a verejnom vypočutí oboch kandidátok nedostala ani jedna z nich dostatočný počet hlasov. Navrch mala, rovnako ako v septembri, Jana Bajánková, ktorá dostala deväť hlasov. Jej súperka Soňa Mesiarkinová o dva menej, sedem. Na zvolenie bolo potrebných aspoň desať. Nasledovať tak bude nová voľba. Tá je stanovená na 30. marca 2020.

Trojitý neúspech

Obe záujemkyne kandidovali už v prvej voľbe konanej v septembri minulého roka. O post sa vtedy uchádzal aj Štefan Harabin, ktorý si však svoju kandidatúru na poslednú chvíľu rozmyslel. V hre tak ostala iba bývalá šéfka Ústavného súdu Ivetta Macejková, ktorá vypadla už v provom kole a dve spomínané sudkyne. Z úspechu sa však vtedy netešila ani jedna z nich. O niečo bližšie k nemu však bola Jana Bajánková. V tajnej voľbe dostala deväť hlasov. Jej konkurentka Soňa Mesiarkinová “iba” sedem. Na zvolenie však potrebovali hlasy aspoň 10 z 18 hlasov členov Súdnej rady.

Vypočúvanie sa okrem iného venovalo aj vtedy aktuálnej téme zadržania mobilných telefónov niekoľkým ľuďom z prostredia justície, vrátane mobilu bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej. Očakáva sa, že aj dnes bude členov Súdnej rady zaujímať postoj oboch kandidátok k Threeme pochádzajúcej z mobilu Mariana Kočnera.

Jana Bajánková. Zdroj: TASR / Pavol Zachar

V sporoch s Harabinom

Jana Bajánková prejavila o kreslo predsedu Najvyššieho súdu záujem medzi prvými. Urobila tak ešte v lete pár týždňov pred prvou, septembrovou voľbou. V tom čase sa stala po Štefanovi Harabinovi iba druhou oficiálnou kandidátkou. „Cítim zodpovednosť za budúci vývoj Najvyššieho súdu SR a najmä ochranu princípov predvídateľnosti a právnej istoty, čo je najdôležitejšou úlohou tohto súdu. Toto sú priority, na ktoré sa chcem sústrediť,” vysvetlila svoje pohnútky Bajánková. Ako sudkyňa si prešla prácou na okresnom aj krajskom súde. Na Najvyššom súde je od roku 1997. Pôsobí tiež ako predsedníčka senátu a občianskoprávneho kolégia. V minulosti tiež šéfovala Súdnej rade a patrila ku kritikom Štefana Harabina. Za jeho výroky na neho podala niekoľko podnetov. V roku 2014 proti nemu tiež neúspešne kandidovala na post predsedsedu Najvyššieho súdu.

Skúšala aj Ústavný súd 

Druhá kandidátka Soňa Mesiarkinová si prešla všetkými stupňami súdov. Na Najvyššom súde pôsobí ako sudkyňa od roku 2007. Bola tiež predsedníčkou senátu a šéfkou občianskeho kolégia. Ťahalo ju to však aj na Ústavný súd do Košíc, kde nastúpila v máji 2018 na ročnú stáž. Následne opakovane neúspešne kandidovala počas minulého roka aj na post ústavného sudcu. Po tom, ako sa nedostala do Košíc, stala sa kandidátkou na predsedníčku Ústavného súdu. Rovnako ako Bajánková, aj Mesiarkinová kandidovala v prvej voľbe. Pri septembrovom pokuse okrem iného apelovala na to, aby rozhodnutia Najvyššieho súdu neboli médiám komunikované prostredníctvom hovorcu, ale samotných sudcov. Mesiarkinová sa do povedomia zapísala tiež tým, že ešte ako predsedníčka senátu krajského súdu odklepla v roku 2005 Štefanovi Harabinovi odškodné v hodnote troch miliónov vtedajších korún v spore s denníkom Pravda. Masiarkinová v súvislosti s týmto rozhodnutím uviedla, že Harabin v tom čase už nebol predsedom Najvyššieho súdu, ale nebol ani politikom.

Soňa Mesiarkinová. Zdroj: TASR / Pavol Zachar

Tretí pokus s verejnou voľbou

Dnes krátko popoludní išlo už o tretí pokus zvoliť predsedu Najvyššieho súdu. Po neúspešnej septembrovej voľbe sa ďalšia, v poradí druhá, konala koncom novembra. V nej kandidovali Ján Šikuta a Alena Šišková. Neúspešní uchádzači z prvej voľby sa do tohto výberu zapojiť nemohli.

Dnešná voľba bola verejná. Na to, aby bol nový šéf súdu zvolený, bolo potrebné, aby dostal nadpolovičnú väčšinu hlasov.

Ani v prípade, že by jedna z uchádzačiek dnes potrebný počet hlasov dostala, neznamená to, že by súdu mohla šéfovať. Posledné slovo má totiž prezidentka, ktorá predsedu Najvyššieho súdu do funkcie vymenuje. Už pred septembrovou voľbou však Zuzana Čaputová avizovala, že nebude vymenovávať osoby, ktoré by mali sporný profesijný alebo osobnostný príbeh. Vtedy sa o post uchádzal aj Štefan Harabin.

Od októbra, kedy skončil mandát Daniele Švecovej, vedie Najvyšší súd jeho podpredsedníčka Jarmila Urbancová.

Mohlo by vás zaujímať: