BRATISLAVA – Výhra Igora Matoviča vo včerajších parlamentných voľbách vyvolala zmiešané reakcie. Zatiaľ čo niektorí sa tešia z porážky Smeru, iní predpovedajú prípadnej vláde na čele s Igorom Matovičom rýchly koniec. Ostatné opozičné strany sa museli zmieriť s nižšími volebnými výsledkami. Ešte pred pár mesiacmi to pritom vyzeralo inak. Prieskumom spomedzi opozičných strán kraľovali skôr Za ľudí a PS/SPOLU. Strana bývalého prezidenta Kisku nakoniec získala len 5,77 % a koalícia PS/SPOLU sa do parlamentu ani nedostala.
Preferencie hnutia Igora Matoviča pripomínajú sínusoidu. Keď sa už zdá, že OĽaNO je jednou nohou z parlamentu, Igor Matovič príde s novým spôsobom ako sa v plnej sile vrátiť. Posledné predvolebné prieskumy ho pasovali za lídra opozície, čo na politickej scéne vyvolalo zmiešané reakcie. Jeho doterajšia politická kariéra a preferencie OĽaNO ukázali, že Matovičov nárast vždy znamená zlyhania niekoho iného.
Matovič je v politike desiaty rok. Symbolicky práve počas takéhoto “výročia” bude zrejme skladať vládu.
OĽaNO pritom ešte pár mesiacov dozadu balansovalo na hranici zvoliteľnosti. Dnes sú ich preferencie niekoľkonásobne vyššie. Samotný Matovič tvrdí, že za dobré výsledky môže jeho kandidačná listina či kampaň s prvkami priamej demokracie. Pravda však môže byť aj inde. Pri pohľade na preferencie OĽaNO a udalosti, ktoré s tým súvisia, vidíme, že Matovičovi voliči sú prelietaví. Keď vznikne nový zaujímavý subjekt, sú náchylní ho voliť. Keď ich však sklame alebo nesplní ich očakávania, vrátia sa späť k tomu najmenej predvídateľnému politikovi, akého tu máme. Ešte pred voľbami 2016 sa prakticky to isté stalo so stranou Sieť. Matovičovi sa však tieto voľby podarilo osloviť aj voličov ĽSNS. Kotlebovci nakoniec získali ešte menej percent ako pred štyrmi rokmi a Matovič tvrdí, že chce v najbližších rokoch o takýchto voličov bojovať.
Dokáže prekvapiť
Prieskumy strane OĽaNO prakticky pred každými voľbami predpokladali menší úspech ako dosiahol. Hoci má aj Matovič za sebou nejaké kauzy, dokázal ich prakticky bez problémov ustáť. Naopak, práve jemu sa darí otvárať kauzy svojich súperov a okolo každej informácie, ku ktorej sa dostane, vie urobiť poriadny rozruch.
Tento trend môžeme sledovať počas celého volebného obdobia. Agentúry pred voľbami 2016 Matovičovi predpovedali zisk len 6,4 %. Nakoniec získal až 11,02 %. Môže za to neúspech Siete Radoslava Procházku, ktorej voliči na poslednú chvíľu otočili a odišli k Matovičovi alebo k SaS. OĽaNO bolo po voľbách 2016 treťou najsilnejšou stranou.
Po zložení vlády opakovane upozorňoval na klamstvá Radoslava Procházku, no sústredil sa najmä na svojho najväčšieho politického nepriateľa, stranu Smer-SD. Jeho prvou agendou bola kauza Ladislava Bašternáka, od ktorého si vtedajší premiér Robert Fico prenajímal luxusný byt. OĽaNO spolu so SaS celé leto organizovali pod jeho oknami demonštrácie, kde vyzývali na odstúpenie vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka.
V roku 2016 však Matovič musel riešiť aj vlastnú kauzu. Zabudol si totiž predĺžiť pozastavenie živnosti a tá mu bola automaticky obnovená. Podnikanie sa však poslancom zo zákona zakazuje, predseda OĽaNO tak čelil obave z možnej straty mandátu. Ten istý problém totiž mal už v roku 2013. O svoje miesto v parlamente však nakoniec neprišiel, poslanci mu takýto trest neodhlasovali.
Kauzy, transparenty a kontroverzná kandidatúra
Matovič na seba v parlamente rád upozorňuje. S obľubou v pléne upozorňoval na kauzy poslancov i členov vlády, využíval pritom rôzne transparenty. Nový predseda parlamentu Andrej Danko zmenou rokovacieho poriadku zakročil aj proti takýmto výstupom, čo sa Matovičovi nepáčilo. Proti lídrovi OĽaNO sa však postavili aj členovia opozície, ktorí tvrdili, že kvôli jeho excesom budú trpieť všetci. S Andrejom Dankom mal Matovič otvorený spor už prakticky od začiatku volebného obdobia. Miestami však gradoval do naozaj nevídaných rozmerov.
Na jeseň 2017 čelil Matovič svojej zrejme najväčšej kauze. Polícia ho vyšetrovala kvôli podozreniam z krátenia dane, ku ktorému malo dôjsť pri predaji jeho firmy regionPress. Smer túto kauzu voči Matovičovi používal opakovane, polícia však nezistila nič, z čoho by poslanca obvinila.
Matovič počas štyroch rokov striedal obdobia pokoja s obdobiami, kedy zbrojil naplno. Na svojich tlačových besedách opakovane upozorňoval na kauzy vlády. Výrazne mu pomáhali aj iní členovia strany, veľkú popularitu si získala napríklad Veronika Remišová. Až do obdobia pred prezidentskými voľbami si Matovič v prieskumoch viedol relatívne dobre.
Problém jeho strana zaznamenala až na jar 2019. Vďaka víťazstvu Zuzany Čaputovej v prezidentských voľbách výrazne narástli strany Progresívne Slovensko aj SPOLU, ktoré ju podporovali. Svoje dobré výsledky potvrdili aj v eurovoľbách, kde Matovič spravil pomerne kontroverzný krok. Najskôr vyhlásil, že bude kandidovať ale v prípade zvolenia si mandát neprevezme. Zároveň mali byť voľby akýmsi referendom o jeho osobe. Tvrdil, že ak nezíska aspoň 50-tisíc hlasov, vzdá sa mandátu v NRSR. Nakoniec sa však kandidatúry vzdal a podporil Petra Polláka, ktorý sa do europarlamentu aj skutočne dostal. Už vtedy sa niekoľko mesiacov šepkalo o odchode niekoľkých ľudí z OĽaNO. Reč bola najmä o Veronike Remišovej, ktorá bola výrazným hlasom boja proti korupcii. V strane bola akousi protiváhou k nevyspytateľnému Matovičovi a navyše zastupovala konzervatívne krídlo strany. Pred letom tiež ohlásil v rámci svojho hnutia platformu Odvážne, ktorou chcel prilákať najmä konzervatívnych voličov.
Z hranice až na vrchol
V júni 2019 zaznamenalo OĽaNO rekordne nízke čísla. Otvorene sa už totiž formovala strana exprezidenta Andreja Kisku a ako pravdivé sa ukázali aj dohady o odchode Veroniky Remišovej k Andrejovi Kiskovi. Spolu s ňou OĽaNO opustili aj ďalší poslanci. Matovičovi pritom vyčítali najmä fungovanie samotného hnutia. Tvrdili, že je to skôr jeho firma ako demokratická strana. On sám tieto reči odmietal a tvrdil, že nie je odkázaný na tých, ktorí sa rozhodli odísť. V poukazovaní na kauzy nepoľavil a v lete protestoval napríklad pred Ministerstvom spravodlivosti a žiadal odchod Moniky Jankovskej. Rovnako neskôr verejnosti poskytol komunikáciu medzi Martinom Glváčom a Marianom Kočnerom, ktorá podpredsedu parlamentu nakoniec stála funkciu.
Preferencie ukazujú, že čím viac sa darilo stranám Za ľudí a PS/SPOLU, tým menej Matovičovi. Navyše “noví politici” v rozhovoroch pre médiá otvorene hovorili, že by chceli vládnuť radšej bez Matoviča. Od tela si ho držali aj pri rokovaniach o “pakte o neútočení”. Až do decembra 2019 jeho preferencie klesali a to až na hranicu zvoliteľnosti. Focus mu však v decembri prekvapivo nameral až 8%.
Práve na začiatku decembra predstavilo Matovičovo hnutie kandidátku. Objavili sa na nej známe mená, ako napríklad zabávač Jožo Pročko alebo bývalý vyšetrovateľ kauzy Gorila Lukáš Kyselica. Verejnosť tiež intenzívejšie sledovala predvolebné debaty, kde je Matovič veľmi obratný. Tu sa ukázali jeho výhody napríklad pred Michalom Trubanom alebo Andrejom Kiskom. V decembri tiež OĽaNO riešilo kauzu Jaroslava Naďa. Jedna zo známych tvári totiž čelila obvineniu z ohrozenia utajovanej skutočnosti. OĽaNO od začiatku tvrdilo, že ide o politický proces. Po pár dňoch polícia skutočne stiahla obvinenie, pretože hlavný svedok zmenil výpoveď.
V januári na seba upútal pozornosť, keď sa po prevalení kauzy exministra Jána Počiatka vybral do Cannes a na Počiatkovu vilu nalepil transparent s nápisom “majetok Slovenskej republiky”. Video na internete videlo viac ako 1,5 milióna ľudí.
Premiér Igor Matovič
Počas poslednej riadnej schôdze NRSR zas internet obletela fotografia Igora Matoviča, ako pri predsedovi parlamentu Andrejovi Dankovi drží nápis “on je ožratý”. Predseda parlamentu vtedy ťažko artikuloval a prezidentke odkázal, že k nej “nemá dôstojnosť”.
Januárový prieskum potvrdil Matovičov rast. Poslanec pritom otvorene kritizoval nielen súčasnú koalíciu, ale aj možných budúcich partnerov. Ukazuje sa však, že jeho prístup voliči odcenili. Svoje zrejme spravil aj fakt, že OĽaNO pod svoje krídla vzalo aj Kresťanskú úniu, ktorá otvorene kritizuje Hlinovo KDH.
Čerešničkou na pomyselnej torte Matovičovej kampane bolo hlasovanie o programe OĽaNO. Len niekoľko týždňov pred voľbami oznámil, že spúšťa hlasovanie, v ktorom si môžu ľudia na internete vybrať, akými podmienkami podmieni Matovič vstup do vlády. Tento návrh vyvolal zmiešané reakcie iných strán, verejnosti aj odborníkov. Matovičova podpora však rástla a do kariet mu hral aj fenomén, známy ako “efekt snehovej gule”. Kontroverzný politik tak včera vyhral voľby a čaká ho skladanie novej vlády.
Aj počas posledných mesiacov sa ukázalo, že keď preferencie ostatných strán klesali, Matovičovi sa darilo. Do parlamentu sa tak tesne nedostali PS/SPOLU ani KDH. Práve tieto strany boli voči OĽaNO najkritickejšie. Slovenská politika ale opäť ukázala svoju nevyspytateľnosť a prekvapila ako voličov, tak aj politikov. Paradoxom je, že najsilnejšími vládnymi stranami s najväčšou pravdepdoobnosťou budú tí, s ktorými ešte pred niekoľkými mesiacmi “noví politici” na vrchole svojej slávy nechceli vládnuť.
Mohlo by vás zaujímať:
- Fico môže skončiť ako Mečiar. Kvôli kauzám spoluprácu s ním odmietajú takmer všetci
- SNS ťahajú ku dnu najmä Dankove kauzy. Predseda parlamentu si pohneval už takmer všetkých
- Dankovi vyfúkol potenciálneho partnera Kotleba. Šéfovi SNS do reči nie je
- Danko vysvetľoval svoje nebezpečné známosti: Kočner vraj chcel byť na kandidátke SNS
- Pád Mosta-Híd prišiel postupne, ale isto. Bugárovi sa na jeho záchranu kráti čas