BRATISLAVA – Medzi strategické opatrenia moderného školstva patrí digitalizácia, debyrokratizácia, zjednotenie financovania škôl pod rezort školstva či otvorenie trhu s učebnicami. Víziu, ako docieliť moderné školstvo, predstavil na piatkovej tlačovej konferencii minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS). Ako poznamenal, nepôjde o reformu, ale o súbor opatrení, ktorým sa chcú v najbližšom období venovať. Niektoré sa už podarilo aj zrealizovať.
Minister školstva poznamenal, že dlhé dokumenty, predstavujúce reformu školstva, nebudú robiť. Poukázal na to, že na Slovensku sa už zrealizovalo množstvo reforiem. “Vychádzame zo všetkých dokumentov, ktoré už boli vytvorené, z programového vyhlásenia vlády, programu SaS či Učiaceho sa Slovenska,” ozrejmil. Rezort školstva si vyšpecifikoval 12 opatrení.
Za prvé opatrenie minister školstva označil otvorený trh s učebnicami. Prvá fáza sa spustila pred letom. Doteraz sa do tejto oblasti investovalo približne 16 miliónov eur. V druhej fáze by ministerstvo školstva chcelo otvoriť trh s učebnicami aj pre 2. stupeň základných škôl, v tretej pre stredné školy.
Digitalizácia patrí medzi najambicióznejšie oblasti, pretože si vyžaduje veľký objem financií rádovo v stovkách miliónov eur. Cieľom digitalizácie je, aby boli v školách digitálne technológie k dispozícii pre učiteľov aj žiakov v špeciálnych učebniach s možnosťou zapožičania si techniky i domov. Na tento zámer ministerstvo vyčlenilo z vlastných zdrojov šesť miliónov eur. Ďalšie peniaze plánuje rezort získať úpravou eurofondových projektov, prostredníctvom REACT-EU či z plánu obnovy.
Upraviť by sa mal aj obsah vzdelávania. “Vytvorený už je pilotný projekt, do ktorého sa zapojilo 35 škôl. Ide o nový vzdelávací program rozdelený na tri cykly (1.-3. ročník, 4.-5. ročník a 6.-9. ročník),” povedal Gröhling. Zámerom je taktiež začleniť do vzdelávania prierezové témy, ako sú environmentálna či finančná gramotnosť. Prioritné v ďalšom období bude aj umožnenie žiakom s mentálnym znevýhodnením študovať na vybraných odboroch stredných škôl, regulovanie a zníženie odborov, ktoré sú nákladné a nemajú dobré uplatnenie. Cieľom je tiež modernizácia odborov na stredných školách.
Zníženie záťaže
Cieľom opatrení v oblasti debyrokratizácie je podľa ministra školstva zníženie byrokratických úkonov a administratívy na školách, ktoré bude viesť k zníženiu záťaže učiteľov a zefektívneniu práce. Dlhodobým zámerom je postupné zlučovanie a zefektívnenie práce organizácií rezortu s dôrazom na ich maximálnu funkčnosť.
Zjednotenie financovania pod rezort školstva je nevyhnutným krokom k prevzatiu zriaďovateľských pôsobností pri niektorých druhoch škôl a školských zariadení. Poznamenal, že od roku 2022 by chceli prevziať časť originálnych kompetencií. Efektom by tiež bolo zjednotenie a sprehľadnenie financovania regionálneho školstva.
Ministerstvo sa chce zamerať aj na oblasť materských škôl. Vytvorená by mala byť aj modelová škola, ktorá má slúžiť ako inšpirácia na nové priestorové riešenia. Ďalšou oblasťou je inklúzia a desegregácia. Zámerom podľa ministra školstva je mať čo najviac podporných tímov na školách. Ako doplnil šéf rezortu školstva, dôležitou súčasťou personálu na školách majú byť aj školskí psychológovia.
“Najvýraznejšou zmenou v oblasti vysokého školstva bude nová metodika ich financovania,” povedal minister školstva. Cieľom je viesť vysoké školy k lepším výsledkom, lepšej výskumnej a vývojovej činnosti a tiež zlepšiť prípravu na prax študentov po absolvovaní štúdia. Výraznejším spôsobom sa tak podporí kvalitný výskum a vývoj a vysokoškolské programy, ktorých absolventi sa uplatnia na trhu práce.
V oblasti ohodnotenia učiteľov v súčasnosti prebiehajú rokovania s ministerstvom financií a pracuje sa na legislatívnych úpravách. Minister školstva poznamenal, že plánujú zaviesť osobitné príplatky učiteľov za kvalitu, výkon a zohľadňovať sa budú aj ďalšie špecifiká.
Málo ambiciózna vízia
Víziu moderného školstva, ktorú v piatok predstavil minister školstva, vedy, výskumu a športu Branislav Gröhling (SaS), označil prezident Slovenskej komory učiteľov (SKU) Vladimír Crmoman pre TASR za málo ambicióznu. Poukázal, že v 12 opatreniach z dielne rezortu školstva chýba napríklad vzdelávanie učiteľov. “Minister predstavil niektoré čiastkové veci, ktoré nie sú dosť jasne narysované, o čo konkrétne pôjde. Sú to zväčša drobné veci, nie je v tom veľká ambicióznosť,” poznamenal Crmoman. Poznamenal, že SKU sa obáva, že o zjednotení financovania pod rezort školstva sa bude len rozprávať. “Ešte pred prázdninami nám minister školstva hovoril, že na jeseň by sa malo riešiť to, že sa prenesie financovanie z ministerstva vnútra na ministerstvo školstva, čiže to nebude v dvoch rezortoch a spojí sa to. Očakávali sme, že minister predstaví niečo konkrétne,” uviedol prezident SKU.
“Úplne tu absentuje vzdelávanie učiteľov. Keď chceme skvalitniť školstvo, tak potrebujeme vzdelaného učiteľa,” povedal Crmoman. Poukázal, že sa neobjavila ani téma, ako zlepšiť demokratizáciu na školách. Rezort školstva v oblasti ohodnotenia učiteľov plánuje zaviesť osobitné príplatky za ich výkon a kvalitu. Prezident SKU tvrdí, že už teraz riaditeľ školy môže dať učiteľovi osobné ohodnotenie, avšak musí mať na to financie. “Z tohto pohľadu to pre mňa nie je žiadna novinka. Bude dôležité, akým spôsobom bude nastavená metodika, aby sa to nedalo zneužiť,” doplnil Crmoman.
Prezident SKU poznamenal, že chápe taktiku ministra školstva, ktorý tvrdí, že nejde o reformu školstva, ale bude realizovať jednotlivé opatrenia postupne. “Táto taktika je podľa mňa rozumná. Verím, že za tie štyri roky uvidíme nielen nejaké drobnosti, ale aj zásadné veci, ako je napríklad zjednotenie financovania škôl,” vysvetlil Crmoman. Pochválil napríklad opatrenie, ktorým sa otvoril trh s učebnicami či debyrokratizáciu na školách.