Komentáre a názory Top

Komentár Iva Samsona: Ako sa brániť proti dezinformáciám a konšpiráciám

Zdroj: Glob.sk I Dávid Duducz

Ten, kto bude čakať, že dostane radu ako sa brániť proti tomu, čo sa  moderne označuje za „hoaxy“, ešte predtým dezinformácie a univerzálne konšpirácie, bude sklamaný. Dezinformácie a konšpirácie sú totiž neporaziteľné a večné ako druh homo sapiens, ak nepôjdeme ešte hlbšie do dejín. Na rozdiel od poruchy, ktorá sa dá odstrániť, tu ide o cielené zavádzanie ľudí s cieľom spracúvať verejnú mienku.

 

V demokracii predstavuje dezinformácia špecifický problém práve preto, že médiá sú tam mienkotvorné a občania tam zástupne volia ľudí, ktorí namiesto nich riadia štát. A štát disponuje vplyvom, diplomaciou a okrem iného aj financiami. Spätnou väzbou potom ovplyvňuje občanov, ktorí sú v konfrontácii s dezinformáciou zväčša bezmocní. Majú totiž iné starosti a luxus overovať si záplavu informácií si môže dovoliť len nepatrná menšina, ale aj tá spôsobuje problémy, pretože namiesto opravy dezinformácií ich často a vedome ešte rozširuje.

Dezinformácii sa vraj dá údajne čeliť použitím tzv. objektívnych kritérií. Lenže čo sú to „objektívne kritériá“? Kto ich stanoví a posudzuje? Často tak ide iba o ďalšie šírenie dezinformácií, ktoré sa stali súčasťou toho, čo sa dnes nazýva hybridná vojna. Je omylom domnievať sa, že nám pomôžu tzv. exaktné vedy ako matematika. Sú 1+1 naozaj 3? Čo keď to je iba zmyslové vnímanie, ako tvrdia zarytí skeptici? Niekedy o sto rokov sa totiž kľudne môže stať, že 1+1 = 0 a ocitneme sa v nových bludných kruhoch Zenónových apórií. V oblasti výkladu dejín a politického pohybu vôbec je dezinformácia klasickou a nezničiteľnou zbraňou, ktorej človek pre jej tajomnú jednoduchosť rád uverí. Vo vojenskej sfére je dezinformácia stará ako Metuzalém a úplne samozrejme sa používala na oklamania nepriateľa v predhadzovaní počtu vojakov, kvality zbraní alebo predstieraných útokov.

Alexander Solženicyn, ešte kým sa  nepochopiteľne „spustil“ s Vladimírom Putinom, v jednom zo svojich exilových diel zúfal nad mocou totality a tvrdil, že je schopná uprieť aj nos medzi očami. A čo horšie, človek tomu nakoniec uverí. Ak bol niekto z čitateľov tohto príspevku univerzitným pedagógom, vie pochopiť bezmocnosť učiteľa zoči voči tvrdeniam niektorých investigatívnych študentov, že napr. útok na Svetové obchodné centrum spáchali USA samy, že druhú svetovú vojnu začali Poliaci útokom na nemeckú rozhlasovú stanicu, že „amíci“ vopred vedeli o útoku Japoncov na Pearl Harbor a mnohé iné. Argumenty pozbierané z najrôznejších sociálnych sietí sú akoby nepriestrelné. Nechali Sovieti Gagarina zabiť? Objednal si vraždu J. F. Kennedyho Fidel Castro, Chruščov alebo to bolo sprisahanie CIA? 

Existuje jeden veľký mýtus, že dezinformáciam sa dá vzdorovať vzdelaním. Jedným z propagátorov tohto mýtu bol aj náš Ján Ámos Komenský, ktorý vzdelanie povýšil nad zdravý sedliacky rozum založeným na mravnom étose. Upozorňujem, že ide o autora, ktorého som rád čítal už ako „pubescent“. Dajme si niečo ako test. V r. 1935 vyhlásili Norimberské zákony, podľa ktorých sa Slovania (a samozrejme Židia a Cikáni) považovali za menejcenné národy. Také zákony nevyhlásili na Tahiti, ale v mimoriadne vzdelanej krajine, v Nemecku. V januári 1942 sa v Berlíne vo Wannsee konala nechválne známa konferencia, na ktorej dohodli „konečné riešenie“ národnostnej otázky. Z 15 účastníkov-aktérov konferencie mali dve tretiny doktorský titul. A získať v Nemecku pred r. 1933 doktorát bola silnejšia káva ako získať za socializmu titul CSc alebo dnes PhD. Vzdelanie, ako sa dá demonštrovať na týchto príkladoch, hlupákov neodzbrojuje, skôr naopak, môže sa z nej stať ideologizovaná hrozba. Kedysi všetci žasli, ako národ Goetha, Schillera, Beethovena a samotného Karla Maya mohol dopustiť nacizmus. A ako národ ruských géniov ako Mendelejev, Lomonosov či I. P. Pavlov, resp. národ Čechova, Dostojevského, Tolstého a samotného Rasputina si nechal navliecť chomút boľševizmu. A veru, nikto nevie, ako by test dopadol a či Komenský, ktorý tak veril v humanizmus, tiež nebol iba obeťou edukačnej dezinformácie. 

*Autor je bezpečnostný analytik a bývalý univerzitný pedagóg.