BRATISLAVA – V krajinách s vyspelou a dlhotrvajúcou demokraciou je bežné, že ministri odstupujú pri prvom náznaku podozrenia. V našich končinách sme si zvykli, že aj najzávažnejšie korupčné kauzy sa zahrajú do autu, lebo by to mohlo potopiť celú chobotnicu. V kauze Čistého dňa však nejde o milióny, ale o život mladých dievčin a preto je nepochopiteľné, prečo vláda nekoná aspoň v takejto priamočiarej situácii.
Na základe včerajšieho odvolávania ministra práce je zrejmé, že z pohľadu vlády a najmä Smeru je „náš človek“ nielen oligarcha či obchodník s vratkami DPH, ale aj štatutár sociálneho zariadenia, kde zneužívajú neplnoleté.
Pred rokom som bol v kine na filme Colonia Dignidad (slov. Kolónia), ktorý bol nakrútený na motívy skutočných udalosti. Dej sa odohrával v Čile v sedemdesiatych rokoch, keď sa za dramatických okolností dostal k moci diktátor Augusto Pinochet. Za jeho vlády bola zriadená uzatvorená kolónia Dignidad, v ktorej dochádzalo k mučeniu odporcov režimu, ale najmä aj k sexuálnemu zneužívaniu detí.
Kolóniu viedol bývalý nacistický lekár Paul Schäfer, ktorému Pinochet túto „inštitúciu“ ušil na mieru. Pre pedofilného Schäfera to bol raj. Vlani sa ma film výrazne dotkol a v duchu som si hovoril, aká už pomerne vzdialená história v Latinskej Amerike vedela byť krutá. Ani vo sne by mi nenapadlo, že niečo podobné bude možné v 21.storočí v členskej krajine EÚ.
Komunikačná nemotornosť Richtera
Minister Richter by bol v celej kauze nevinne, ak by ihneď konal. Alebo ak by s odstupom času vyhovel odporúčaniu vlastnej akreditačnej komisie o odobratí licencie Čistému dňu, ktoré bolo prijaté jednomyseľne. Avšak jeho nečinnosť začala budiť podozrenie, ktoré len podpisovalo pôvodne dohady bulvárnych médií o tom, či minister práce nie je sám, bytostne zapletený do udalostí, ktoré sa diali v Čistom dni.
Pripomína mi to kauzu exprezidenta Gašparoviča, o ktorom mnohí špekulovali, či za nešťastnou smrťou pri poľovačke jeho osobného známeho nestojí práve on. Hoci aj v tomto prípade sa podozrenie skôr nezakladalo na pravde, ale zvláštne správanie prezidenta (trikrát menil svoju verziu, kde mal v osudný deň byť – dovolenka v zahraničí, futbalový zápas, bol u seba doma) nahrávalo dohadom. Aj minister Richter len vďaka svojej komunikačnej nemotornosti čelí podozreniam, či napr. v deň jeho slávnej havárie, keď boli u neho nájdene prezervatívy, viagra a tisíce eur nešiel náhodou z Galanty.
Buranský vzťah Fica k ženám
Pri včerajšom odvolávaní sa blysol aj sám premiér. Keď pred voľbami, ale aj po nich používal Igor Matovič tričká s nápisom „Fico chráni zlodejov“, po včerajšku by stále za zváženie či by nebolo vhodné to zmeniť na „Fico chráni úchylov“. Opäť sa raz ukázal jeho buranský vzťah k ženám. Hoci im v kulturákoch na MDŽ rozdáva karafiáty, no tam sú to pre neho len čísla, ktorá sa neskôr premietnu do preferencií. V skutočnosti nikdy nepremárni príležitosť, aby svoje kolegyne osočoval. Argumenty Natálie Blahovej včera v parlamentne označil za „tri hodiny babských táranin“, samotná Blahová bola pre neho „poslankyňou, ktorú nepozná“. Fico sa podobne buransky správal aj k expremiérke Radičovej a teraz využil situáciu, keďže kauzy Čistý deň sa chytili predovšetkým ženy – poslankyne.
V podobnom arogantnom duchu vystupovali v rozprave aj ostatní poslanci Smeru. Ich úlohou bolo diskusiu trolovať, znevažovali najmä osobu Natálie Blahovej. Zaujímavosťou bolo počínanie poslancov za SNS či Mostu, ktorí sa do rozpravy vôbec nezapojili, hoci nakoniec Richtera vo funkcii podržali. Už teraz som zvedavý, že ako sa zachovajú ľudia ako Šebej či Kresák, keď vyšetrovanie preukáže, že sexuálne zneužívanie, bitie a šikana sa v tomto zariadení naozaj odohrávali. Či ich hlasy v prospech Richtera budú opäť súčasťou hrádze proti extrémizmu.
Je len otázne, akú páku majú manželia Tománkovci, ktorí Čistý deň vedú, na čelných predstaviteľov vlády, keď sa za nich bijú ako levy. A to na úkor vlastného politického kapitálu.
Jakub Nedoba, Foto: archív autora, SITA
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli