BRATISLAVA – Matica slovenská zohrala v 19. storočí určujúcu úlohu v obrode slovenského národa. Svojim vznikom vytvorila slovenskú inteligenciu, ktorá aj po dočasnom (a dlhom) zavretí Matice slovenskej v roku 1875 zabránila tomu, aby sa Slováci naplno asimilovali do veľkého uhorského národa. Matica bola dôležitá aj po svojom obnovení v roku 1919, keď pomáhala spoluvytvárať už slobodnú Československú republiku.
Avšak, čo robí Matica dnes? Velebí Tisa, zastáva sa Mečiara, hanobí Beneša a Československo, primitívne zosmiešňuje Maďarov, bojuje proti bratislavskej kaviarni, varuje pred multikulturalizmom, vzhliada k Putinovi a Trumpovi a chodí diskutovať do konšpiračných médii ako Slobodný vysielač.
Súčasná Matica je už len časozberným panoptikom najrôznejších slovenských mindrákov a buranstva – či už je to ľudáctvo z čias Slovakštátu, krutosť mečiarovských 90. rokov či nadbiehanie novodobým Hejslovákom. Táto ustanovizeň síce vo svojich cieľoch a poslaní deklaruje umocňovanie národného povedomia, ochranu kultúrneho dedičstva, zapájanie mládeže do tvorivého procesu a pestovanie túžby po poznaní národných dejín. Pravdou však je, že Matica namiesto toho robí natvrdo politiku a tým, že hľadá vonkajšieho, ale aj vnútorného nepriateľa, národ nespája, ale rozdeľuje. Štát prispieva Matici ročne na jej činnosť takmer 1,5 milióna eur.
Matica sa výraznejšie pripomenula vo februári tohto roku. Matičiari totiž vznik Tisovho vojnového Slovakštátu oslavujú každý rok, keď pred piatimi rokmi navrhovali zo 14. marca urobiť pamätný deň. Tento rok sa však prekonali a na svoj veľký sviatok začali Slovač pripravovať už tri týždne vopred, keď uverejnili video zo svojej dielne, kde krivili históriu. Dokrútka s názvom „Bez 14. marca“ ilustrovala paralelné udalosti, ku ktorým by došlo nebyť vzniku Slovakštátu. Video nevhodne relativizovalo podiel Tisovho režimu na holokauste. Dokonca sa v ňom hovorilo o tom, že nebyť vzniku Slovenského štátu, nebolo by ani Slovenského národného povstania. Matica po kritike video stiahla z obehu.
Matica mala čo povedať aj k aktuálnej téme rušenia Mečiarových amnestii. Urobila tak cez svoj propagandistický web Slovenské národné noviny, vďaka ktorému môžeme aspoň vedieť, čo sa odohráva v hlavách Matičiarov. Názov média je prevzatý po slávnych novinách Ľudovíta Štúra, ktorý teraz musí v hrobe rotovať ako lodná turbína. Pri rušení Mečiarových amnestií sa dozvedáme, že za nimi stoja v podstate odporcovia slovenskej štátnosti, teda nepriatelia Slovenska, čo je klasický argument nacionalistov („To sú tí, čo Slovensko ani nechceli!“). Taktiež nás Slovenské národné noviny presviedčajú, že Štefan Harabin je „najuznávanejší trestný právnik na Slovensku“. Áno, ten Harabin.
Kritika spoločného štátu Čechov a Slovákov je už ľudáckym a nacionalistickým evergreenom. V článku, ktorý mal najmä haniť druhého československého prezidenta Beneša, boli opäť za „čechoslovakistov“ označovaní všetci, ktorí na spoločný štát spomínajú pozitívne. Je pritom na čo spomínať, lebo počas prvej Československej republiky bola u nás fungujúca demokracia, narozdiel od väčšiny Európy a naša krajina patrila do TOP 10 ekonomicky najvyspelejších krajín sveta. Avšak podľa Matice Česi po prijatí ústavy v roku 1920 nepriznávali Slovákom najzákladnejšie práva ako národu, čo bolo horšie ako uznávanie národov vo vtedy kolonizovanej Afrike. Za Mníchovský diktát vraj opäť môže „pražská verchuška“, ktorá nebrala na vedomie slovenské snahy o autonómiu a zrejme preto potom Slováci tak ochotne vliezli do chomúta s Hitlerom. Za hlavného strojcu tohto nešťastia, ako sa na pravých slovenských ľudákov patrí, je označený Edvard Beneš (informácia o zostrelení Štefánika však pre tento raz chýba).
S „bratislavskou kaviarňou“ si však Matica vybavovala účty priamo na svojom webe, čo je neobvyklé, lebo na špinavú prácu zvyčajne používa práve stránku Slovenských národných novín. Matice sa tento raz dotkla Lampa Štefana Hríba (tradičný miláčik Hejslovákov), kde sa herec Juraj Kemka nelichotivo vyjadril na adresu „oficiálnych predstaviteľom Slovenskej republiky a iných štátov“. Je jasné, že sa to Matice dotklo najmä preto, že išlo o tých správnych „národných“ politikov ako Fico, Danko, Zeman či Putin. Otázne je, či by sa zastali aj napr. podpredsedníčky parlamentu Lucie Nicholsonovej, tiež vysokej ústavnej činiteľky SR, alebo by ju skôr posielali domov, nech varí deťom. Avšak Matičiari výroky komika Juraja Kemku označili za útok konšpiratívnej skupiny – bratislavskej kaviarne, ktorej príslušníci sa majú považovať za „jediných vykladačov pravdy, demokracie a slušnosti“. Nuž, nech si demokraciu vykladáme každý po svojom, aj vy, milí Matičiari, musíte akceptovať, že každý verejný činiteľ je povinný zniesť istú formu kritiky a taktiež aj „srandy“. Verejný činiteľ nie je feudál, v tejto veci má totiž obmedzenejšie práva ako „bežný občan“.
Kľúčovou je však stránka Slovenských národných novín, ktorá je výkladnou skriňou ľudáckej trápnosti. Okrem štvavých textov tu nájdete aj kvázi vtipné karikatúry, ktoré okolo humoru ani nešli. Tiež sú propagandistické, či už voči Maďarom, multikulturalizmu, verejnoprávnej televízii (ktorá po rokoch konečne dostala dôstojnú tvár), atď..
Matica slovenská by mala umocňovať národné povedomie. No po preštudovaní jej výstupov naozaj neviem, prečo by som sa mal cítiť ako hrdý Slovák. Naopak však viem, prečo by som mal nenávidieť všetko okolo seba a akúkoľvek inakosť. Matica slovenská dnes už nerobí národnú obrodu, ale rozoštváva našu spoločnosť a je tvrdou súčasťou politiky. To platí už od revolúcie, Matica bola schopná podporovať z terasy močiaceho Slotu, ak jej bol ochotný sľúbiť zvýšenie dotácie. Nehovorím však, že to Matičiari robia len zištne – celkom isto to robia radi, keďže to vychádza z jej ľudáckeho naturelu. Je len otázkou času, kedy sa oficiálni predstavitelia Matice začnú ukazovať po boku Mariána Kotlebu.
Táto ustanovizeň pritom už dávno neplní svoje ušľachtilé poslanie z 19. storočia. Matica je dnes hanbou. Jej zrušenie by preto neznamenalo len úsporu 1,5 mil. eur.
Jakub Nedoba, Foto: archív autora
Autor je predsedom o.z. Mladí liberáli