Regióny Komentáre a názory Top

Komentár Jána Bazovského: Ďalšie paragrafy cyklistov na cestách neochránia

Zdroj: archív Jána Bazovského

  Tragické dopravné nehody sú akousi daňou za to, že sa chceme po cestách pohybovať čo najrýchlejšie. A dosť podstatnú úlohu pri tom zohráva aktívna a pasívna bezpečnosť vozidiel. Chodci, cyklisti, aj motocyklisti pri kolíziách nie sú chránení karosériou, jej deformačnými zónami, inteligentnými systémami korigujúcimi jazdu a brzdenie áut, či airbagmi a rôznymi zadržiavacími zariadeniami. Pred ťažkými alebo smrteľnými zraneniami ich neochráni ani tá najrepresívnejšia aktivita dopravných policajtov lebo v neopakovateľnej dynamike cestnej premávky dopravné nehody nemožno predvídať ani podľa miesta, ani podľa času a tým pádom im ani zabrániť.

 

V posledných týždňoch došlo k niekoľkým dopravným nehodám, ktorých obeťami sa stali cyklisti. Vo všetkých boli vinníkmi vodiči áut. Tento zhluk okolností, ktorý však neodráža skutočný stav a príčiny dopravnej nehodovosti, vyburcoval cyklistické spolky do takej miery, že sa dožadujú väčšej ochrany cyklistov v zákone o cestnej premávke.

Z času na čas sa stáva, že na cestách za krátke obdobie dôjde k usmrteniu väčšieho počtu chodcov na priechodoch, na železničných priecestiach dôjde k väčšiemu počtu tragických nehôd, alebo je viac nehôd zavinených vodičmi pod vplyvom alkoholu. Ak by účastníci premávky za každú takúto anomáliu požadovali doplnenie, spresnenie alebo rozšírenie pravidiel cestnej premávky, už by to nebol zákon ale dlhočizný román.

Bicykel je vynálezom devätnásteho storočia a prakticky do dnešnej doby slúži hlavne na prepravu osôb. Rozvoj cestnej infraštruktúry, cenová dostupnosťou a špecializácia bicyklov pomáhajú rozširovať novodobý fenomén – ekologickú dopravu a cykloturistiku. Lenže…

Lenže zdá sa, že myšlienka o hodne predbehla realitu. Slovensko je síce rozlohou malá krajina, no s mimoriadne členitým geografickým povrchom. Preto je aj využívanie bicyklov na prepravu priamo v obciach alebo medzi obcami podmienené regionálnymi rozdielmi. Logicky, na rovine sa šliape do pedálov ľahšie, ako uprostred Rudohoria. Navyše, používanie bicyklov je sezónna záležitosť a tak by sa k tomuto druhu dopravného prostriedku malo pristupovať. Módnou dopravnou politikou a kadejakými ekokampaňami, sa vyhnať vodičov z áut na bicykle len tak skoro nepodarí. Zásadným problémom je chýbajúca tradícia cyklodopravy vo všetkých kútoch Slovenska a úseky ciest, na ktorých by bola naozaj bezpečná.

Kto má v úmysle chrániť cyklistov zmenou alebo doplnením ustanovení jednotlivých paragrafov zákona o cestnej premávke, by mal najprv vyhodnotiť príčiny nebezpečenstva číhajúceho na cestách. Pripomeňme si aspoň tie najtragickejšie z posledných dní:

  • vodič na aute za nezistených okolností zrazil cyklistu idúceho pred ním v rovnakom smere
  • vodič v miernej zákrute prešiel autom do protismeru a čelne sa zrazil s cyklistom
  • vodič v dôsledku mikrospánku stratil kontrolu nad autom, prešiel do protismeru a čelne narazil do troch cyklistov

Návrh zmeny zákona o predpísanom bočnom odstupe auta pri predchádzaní cyklistov spadá do kategórie zbytočných, alibistických a na mnohých úsekoch ciest nerealizovateľných. Veď čo má bočný odstup spoločné s nevenovaním pozornosti jazde a nesledovaním situácie pred autom, čo má spoločné s neprimeranou rýchlosťou a nezvládnutou technikou jazdy, čo má spoločné s tým, že unavený vodič si po prebdenej noci bez potrebného odpočinku sadol za volant auta?

Cestné premávka je proces tak rôznorodý, že sa paragrafmi dokonale zošnurovať nedá. Nielen na cestách ale aj v živote by sme sa mali riadiť zodpovednosťou, správať sa disciplinovane a ohľaduplne. Ono sú to vlastne základné črty ľudského charakteru a ten je potrebné formovať už od kolísky. Symbolická dopravná výchova a ani tí najlepší inštruktori v autoškolách katastrofálny stav na našich cestách nezmenia.

Automobilová doprava je hlavne o rýchlosti. No čím rýchlejšie jazdíme, tým by mali naše zmysly intenzívnejšie vnímať, vyhodnocovať situáciu v premávke a reagovať na ňu. Od istého kritického bodu však ľudský mozog nestíha logicky rozlišovať všetky vnemy. Preto by mal siahnuť do zásobníka skúseností a zručností získaných vodičskou praxou a náhlu zmenu dopravnej situácie okamžite vyriešiť.

Počet tragických dopravných nehôd medzi autami a cyklistami sa aj bez zmeny zákona časom vráti so svojho „obvyklého normálu“. Lenže čo je „obvyklý normál“? Pri súčasnej pandémii zomrelo vyše 13-tisíc ľudí na ochorenie COVID-19. Na boj proti nej štát vynakladá miliardy eur. Od vzniku Slovenskej republiky si nehody na cestách vyžiadali tiež okolo 13-tisíc obetí. A koľko financií investovali vlády na zastavenie tejto smutnej štatistiky? Vlastne, prečo by to robili, keď sme si na obete na cestách aj z radov cyklistov za tie roky už zvykli.

*Autor je dopravný analytik.