Dlho, predlho si Kotleba a jeho pojazdný ansámbel užívali na námestiach slovenských miest neuveriteľný komfort. Až očividne nadobudli dojem, že ulica, z ktorej vzišiel aj samotný Kotleba a množstvo pouličných bitkárov, ktorých jeho strana priťahuje ako rozsvietené svetlo nočný hmyz, patrí im. Potvrdili si to v marci a apríli 2018, nekultúrnymi masovými protestmi pred Špecializovaným súdom počas súdneho pojednávania s Milanom Mazurekom v Banskej Bystrici, aj v apríli 2019 v Bratislave pred Generálnou prokuratúrou, počas pojednávania na Najvyššom súde.
Bolo tomu tak až donedávna a dlho nič nenasvedčovalo tomu, že by sa to malo zmeniť. Jednou z prvých lastovičiek bolo, keď študenti Evanjelického gymnázia v Tisovci v novembri 2018 vyvesili na škole transparent s preškrtnutým hákovým krížom a symbolicky sa postavili do cesty ich dodávke s ampliónmi, ktorá burcovala vášne po tragickej udalosti v meste. Posádke dodávky slušne vysvetlili, že sú proti šíreniu nenávisti a následne jej uvoľnili cestu. Kotlebovcov, nezvyknutých na odpor, aj toto symbolické gesto natoľko podráždilo, že ich okresný predseda, známy extrémista Zdeno Ľaudár, napísal neokrôchaný list generálnemu biskupovi Evanjelickej cirkvi, v ktorom tvrdil, že škola sa dostáva do rúk nekresťanským, záškodníckym živlom, ktoré ohrozujú mesto a okolie a bezočivo ho vyzval aby urobil na škole personálne opatrenia.
V priebehu roka 2019 sa odpor voči Kotlebovej strane začal zosilňovať. V Považskej Bystrici sa im v októbri priamo na ich mítingu postavili študenti. V Trenčíne zorganizovali proti mítingu ĽSNS protestnú akciu, ktorej som sa na pozvanie organizátorov zúčastnil aj ja. Koncom novembra protestovali v Smoleniciach. Začiatkom decembra boli protesty v Bánovciach nad Bebravou, na Myjave aj v Starej Turej. Zahanbiť sa nenechali ani Levice. V januári 2020 ich príklad nasledovali v Slovenskej Ľupči, kde sa im statočne postavil Alojz Hlina, za čo sa mu dostalo nielen verbálnych pľuvancov. Aktivisti nezaváhali ani v Lučenci či v Petržalke.
Ale naozajstné grády dostali protesty na východe. Sabinov, Sobrance, Košice a najmä Levoča skončili skutočným debaklom Kotlebovcov. V Levoči Mazurek míting zrušil a zbabelo zutekal a následne spolu s Uhríkom a straníckymi hlásnymi trúbami šírili klamstvá o pripravovanom násilí, kriminálnikoch s kameňmi či dokonca zbraňami, ktoré polícia jednoznačne poprela.
Vypískali ich aj v Beluši a vo Fiľakove a je evidentné, že stúpajúce preferencie Kotlebovej ĽSNS zmobilizovali občanov, ktorí čoraz aktívnejšie vyjadrujú svoj odpor voči extrémistickej strane.
Mimoriadne cenné je, že sa občiansky prebudili aj Rómovia a bok po boku sa spolu s majoritou čoraz aktívnejšie zapájajú do akcií namierených proti extrémizmu. Je to o to dôležitejšie, že je pred voľbami, ktoré toho môžu na Slovensku veľa zmeniť. Zostáva veriť, že občiansky odpor neochabne a premietne sa aj do volebných výsledkov. Pretože výhra extrémistickej strany by bola pre Slovensko doslova blamážou a poškodila by renomé našej vlasti. Ja však verím, že sa tak nestane a pričinia sa o to všetci slušní ľudia dobrej vôle.
* Autor je bloger, občiansky aktivista a spoluzakladateľ VPN v Ružomberku. Je tiež držiteľom ocenenia Biela vrana. V parlamentných voľbách 2020 kandiduje za stranu Za ľudí.