Dvadsaťdeväť mŕtvych za menej ako 24 hodín. To je tragická bilancia víkendových útokov dvoch strelcov v Texase a v Ohiu. Ozbrojené útoky nie sú v USA nič nezvyčajné. Tieto však viac ako kedykoľvek doposiaľ vyvolali diskusiu, kto je za toto šialenstvo zodpovedný a čo sa s tým dá robiť?
Politická zodpovednosť
Časť verejnosti okamžite po udalostiach obrátila pozornosť na politickú elitu krajiny. A osobitne na prezidenta Donalda Trumpa, ktorého mnohí neváhajú označiť za rasistu a xenofóba, šíriaceho nenávisť. Práve takéto prejavy údajne motivujú rôznych šialencov „vziať spravodlivosť do vlastných rúk“. A keďže voľby sa blížia a pribúdajú tí, ktorí podobné prejavy vnímajú „za čiarou“, zdá sa, že spiatočku zaraďuje aj samotný pán prezident a jeho blízki. Dokonca sa nechal počuť, že z týchto tragických udalostí musí vyjsť niečo “dobré, ak nie skvelé” a navrhol demokratom ovládajúcim Snemovňu reprezentantov spoluprácu. Tá sa má týkať nielen jeho vlajkovej lode imigračnej reformy, ale aj doposiaľ nedotknuteľného sprísnenia posudzovania spôsobilosti držiteľov zbraní.
Zbraňová legislatíva
O prísnejšej regulácii predaja zbraní sa v USA hovorí už desaťročia. Doposiaľ to však vždy narazilo na Druhý dodatok ústavy USA z roku 1791, ktorí garantuje právo nosiť zbraň, vplyvnú asociáciu strelcov a zbrojovky, ale aj konzervatívnych amerických politikov. Príkladom je situácia z februára, kedy Snemovňa reprezentantov s demokratickou väčšinou schválila zákon o kontrole zbraní spolu so zmenami v oblasti posudzovania spôsobilosti na ich získanie, avšak Senát s republikánskou väčšinou toto rozhodnutie zablokoval. Či bude tentoraz tlak verejnosti a dokonca aj prezidenta na zmeny dostatočný, však zostáva otázne. Nosiť zbraň je pre časť disciplinovaných voličov vo vplyvných štátoch stále prejavom slobody, a schopnosti sebaobrany. A aj tu platí, že pár mesiacov pred voľbami je hlas ľudu hlas boží.
Médiá
Obzvlášť sociálne siete, ale aj niektoré webové portály čelia dlhodobej kritike, že vytvárajú platformu na nekontrolovateľné zoskupovanie a šírenie nenávisti. Tá sa následne prenáša z virtuálneho prostredia do reality a dokonca zásadne ovplyvňuje aj politické dianie v krajine. Mnohí analytici tvrdia, že aj samotný Donald Trump je len produktom tohto procesu, pričom v Európe a aj na Slovensku by sme podobných príkladov našli viacero. Otázka je, čo s tým? Je tento problém tak vážny, aby sa siahlo na ústavami garantovanú slobodu slova? A ak áno, kde majú byť jej hranice? V súvislosti s útočníkom z El Pasa a jeho „protihispánskym manifestom“ na stránke 8chan, dostáva debata o absolútnej slobode slova novú podobu aj v USA. Podobne ako v minulosti v Nórsku, Nemecku, Francúzsku, či nedávno v Austrálii, resp. na Novom Zélande. Miliónové pokuty za neodstránenie nenávistných prejavov, ktoré sú dnes realitou vo viacerých zmieňovaných krajinách, či tlak na sprísnenie registrácie užívateľov sociálnych sietí a webových portálov, môžu byť čoskoro realitou aj v USA.
Ako to v podobných prípadoch chodí. Vinník určite nie je len jeden a pomyselných riešení sa ponúka viacero. Či ale zafungujú rozhodne isté nie je. Čo ale isté je, že tieto útoky menia americkú spoločnosť aj politickú realitu. A ako také skôr alebo neskôr zmenia celý svet. Buďme na to pripravení.
*autor je politológ a poslanec NR SR za SaS