Angela Merkelová uzavrela dohodu o migrácii, ktorou si síce zachránila vlastnú kožu, ale uvrhla EÚ do ďalšej migračnej krízy. Teraz sme na pokraji migračného dominoefektu. Informuje Politico.
Počas niekoľkých hodín, keď nemecká kancelárka oznámila, že ona a jej najväčší domáci koaličný kritik v oblasti migrácie – minister vnútra Horst Seehofer – dosiahli kompromis, aby skoncovali s rozporom, ktorý hrozil, že zvrhne vládu, jej susedia boli v nervóznom očakávaní a v “plnej zbroji” .
Rakúsko a Taliansko uviedli, že plánujú opätovné zavedenie hraničných kontrol, ak bude Berlín pokračovať v plánoch na vytvorenie takzvaných tranzitných zón pozdĺž južnej hranice Nemecka, aby sa umožnila urýchlená deportácia utečencov, ktorí nemajú nárok na azyl v Nemecku.
Ak by tak urobili, ohrozili by prežitie schengenského priestoru bez hraníc EÚ.
“Ak by sa táto dohoda stala pozíciou nemeckej vlády, cítime, že sme nútení konať … a federálna vláda je preto pripravená prijať osobitné opatrenia na ochranu našich južných hraníc,” uviedli rakúski predstavitelia – kancelár Sebastian Kurz, vicekancelár Heinz-Christian Strache a minister vnútra Herbert Kickl, poslední dvaja zo Slobodnej strany Rakúska vo vyhlásení v utorok.
Po obnovenom koaličnom samite v Nemecku, stále nie jasná ani pozícia SPD Andrey Nahles. Tá síce tvrdí o kontroverzných plánoch CDU a CSU v oblasti utečeneckej politiky že sa tým dosiahol pokrok, ale zároveň vidí ďalšiu potrebu rokovaní.
“Všetko je stále v pohybe a stále potrebujeme nejaký čas, aby sa veci spresnili,” povedal vicekancelár Olaf Scholz (SPD) v utorok večer po skončení dva a pol hodinových rozhovorov koaličného výboru. Informuje Tagesspiegel.
Líderka SPD Andrea Nahles hovorila pre zmenu o pokroku v celom rozsahu. Ďalšie kolo jednaní koaličného výboru bude opäť vo štvrtok, aby sa diskutovalo o dosiahnutom kompromise medzi CDU a CSU. Sociálni demokrati majú obavy z takzvaných tranzitných centier.
V stredu by mali byť nové migračné plány predmetom rokovaní aj v Bundestagu (od 9:00 hodín). Vláda a opozícia ich tradične využíva na zásadnú výmenu názorov vo veci vládnej politiky.
A tak zatiaľ jediným skutočným európskym riešením, ktoré bolo prakticky realizované posledné dni bola dodatočná finančná pomoc Európskej komisie vo výške 45,6 milióna eur Španielsku a Grécku.
“Zmluva medzi Merkelovou a Seehoferom nie je vytesaná do kameňa”, lakonicky komentuje situáciu Matthew Karnitschinig z Politica. Potrebuje nielen podporu nemeckých sociálnych demokratov, ale aj vlád Rakúska, Talianska, či Slovinska. A to je zásadný problém.
Berlín musí presvedčiť tri krajiny a vlastných sociálnych demokratov, aby dohoda Merkelová – Seehofer prežila a tým prežila vláda v Berlíne.
Zatiaľ sa však Berlínu podarilo Európu dohnať na pokraj migračného domino efektu, ktorého výsledkom bude rozpad Schengenu.