Domáce Politika Top

Koniec v priamom prenose. Vybrali sme pre vás 5 politických odchodov roka 2019

Zdroj: pixabay

BRATISLAVA – Odchody, ktoré problém nevyriešia, boli však nevyhnutné. V roku 2019 sme boli svedkami viacerých politických koncov. Z vlády odišli dvaja ministri a prvýkrát v slovenskej histórii u nás prišiel o mandát poslanec za to, že ho súd právoplatne odsúdil. Ani jeden z týchto prípadov však nevzbudil takú mediálnu aj verejnú pozornosť, ako koniec štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej a podpredsedu parlamentu Martina Glváča. Okrem toho, že ich spája strana Smer-SD, majú mať totiž obaja blízko k tomu istému človeku – Marianovi Kočnerovi.

 

Monika Jankovská

Jeden z najsledovanejších koncov tohto roka bol nepochybne ten v podaní bývalej štátnej tajomníčky ministerstva spravodlivosti Moniky Jankovskej (Smer-SD). Osudnou sa jej stali údajné väzby na Mariana Kočnera. Podnikateľ, ktorý dnes čelí obžalobe vo viacerých prípadoch, vrátane vraždy novinára Jána Kuciaka, si mal o Jankovskej písať s ďalšou obžalovanou v tejto kauze, Alenou Zsuzsovou. Prostredníctvom správ vymenených cez aplikáciu Threema mal Kočner o Jankovskej hovoriť ako o “svojej opičke”. Písať si a dokonca stretávať sa však mal aj priamo s Jankovskou.

Polícia v auguste štátnej tajomníčke zadržala mobilný telefón. Tá kontakt s Kočnerom vytrvalo odmietala. Po tlaku na svoju osobu však nakoniec podala demisiu. Po odchode z ministerstva spravodlivosti sa chcela vrátiť späť do talára, pôsobiť mala na Krajskom súde v Bratislave. Minister spravodlivosti Gábor Gál však podal voči nej disciplinárny návrh v inej veci. Disciplinárny senát následne Jankovskej výkon funkcie dočasne pozastavil.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Martin Glváč

Komunikácia s Kočnerom sa stala osudnou aj dnes už bývalému podpredsedovi parlamentu Martinovi Glváčovi (Smer-SD). Podľa správ, ktoré zverejnil opozičný poslanec Igor Matovič (OĽaNO), si podpredseda parlamentu s Kočnerom písal v období rokov 2014-2017 o viacerých témach – súkromných aj pracovných. Dvojica mala medzi sebou riešiť politiku, zostavovanie vlády či obsadzovanie verejných funkcií. Obísť však nemali ani “bežné záležitosti”, ako predaj a kúpu jachty, zdravotné problémy či blahoželania k sviatkom. Glváč si mal cez Kočnera tiež vybavovať riadený rozhovor v týždenníku Plus 7 dní.

Opozícia sa pokúsila Glváča odvolať. Schôdza zvolaná za týmto účelom však nebola opakovane otvorená. Za svojho podpredsedu sa otvorene postavil jeho stranícky šéf Robert Fico a Glváč po jeho boku vyhlásil, že nechce traumatizovať spoločnosť pred Dušičkami – a tak sa nedialo nič. V tom čase už všetci čakali, ako kauza okolo Glváča skončí. A skončila potichu. Žiadne vyhlásenie, brífing ani ďalšie odvolávanie z funkcie. Dušičky už boli dávno za nami, keď Martin Glváč na sociálnej sieti oznámil, že ako podpredseda parlamentu končí. Strana Smer-SD ho na kandidátku na blížiace sa voľby do Národnej rady SR nedala.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Andrea Kalavská

Odchod Andrey Kalavskej (nomin. Smer-SD) z ministerského kresla sa odohral iba nedávno, no predchádzali mu dlhodobé problémy. Paradoxne jej ich spôsobila strana, ktorá ju do funkcie navrhla. Dnes už bývalá ministerka zdravotníctva sa funkcie chopila po viacerých zmenách vo vláde v marci 2018. Dovtedy vykonávala funkciu štátnej tajomníčky. Do práce sa pustila s vervou a jej cieľom bolo okrem iného dotiahnuť do úspešného konca veľkú reformu nemocníc. Narazila však na predsedu Smeru. Prvá rana prišla ešte v lete, keď Robert Fico trval na tom, aby bol zákon predložený ako ústavný, čo v praxi znamenalo, že Kalavská by potrebovala na jeho schválenie ústavnú väčšinu 90 hlasov. A tú musela nájsť – avšak nenašla. Problémy jej pritom narobili práve sociálni demokrati. V októbriu musela zákon doslova v hodine dvanástej stiahnuť z parlamentu, potom, ako jej to v telefóne odkázal Robert Fico.

Druhý pokus mala Kalavská so svojou stratifikáciou na sklonku poslednej tohtoročnej schôdze – no opäť skončil neúspechom. Tentoraz ho z rokovania stiahol sám premiér Peter Pellegrini, ktorý tomu nebol naklonený, ale ako vysvetlil, zákon nemal dostatočnú politickú podporu. Iba pár hodín na to Kalavská ponúkla svoju funkciu. A hoci sa ju Pellegrini ešte pokúsil presvedčiť, Kalavskej v parlamente neprešiel medzičasom ani zákon o povinnom očkovaní a ministerka zdravotníctva tak týždeň pred Vianocami podala demisiu. Rezort dnes vedie Peter Pellegrini.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Peter Kažimír

Politický odchod sme videli aj na ďalšom ministerskom poste – tento bol však rozhodne z iného súdka ako predošlé a predviedol ho Peter Kažimír (Smer-SD). Dlhoročný minister financií bol ešte koncom minulého roka parlamentnom zvolený do pozície guvernéra Národnej banky Slovenska. Nie však prekvapivo. O tom, že financmajster poškuľuje po stoličke, na ktorej dovtedy sedel Jozef Makúch, sa hovorilo už niekoľko mesiacov. Kažimír mal okrem iného aj potrebnú politickú podporu, keď za neho okrem koaličnej trojky Smer-SD, SNS a Most-Híd zahlasovali aj niektorí členovia opozície. Ostával už iba posledný krok a to menovanie do funkcie prezidentom. A dosluhujúca hlava štátu Andrej Kiska mu žiadne problémy nerobil. V kuloároch sa hovorilo, že obaja politici uzavreli už dopredu dohodu. Kažimír bol oficiálne za guvernéra NBS vymenovaný v marci tohto roka. Demisiu podal mesiac na to – usmiaty a po boku premiéra Petra Pellegriniho.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Milan Mazurek

Funkciu musel tento rok opustiť aj Milan Mazurek. Kauza, ktorá sa poslancovi Kotlebovej ĽSNS stala osudnou, však má presah až do roku 2016, kedy sa v žilinskom rádiu Frontinus vyjadril negatívne na adresu Rómov. Mazureka pôvodne uznal vinným z prečinu hanobenia národa, rasy a presvedčenia už na jar minulého roka Špecializovaný trestný súd. Mazurek aj prokurátor sa však hneď odvolali a tak prípad skončil na Najvyššom súde. Ten Mazurekovu vinu v septembri tohto roku potvrdil a pokutu, ktorá mu bola pôvodne udelená, ešte zvýšil. Zaplatiť musel dvojnásobok toho, čo mu pôvodne odklepol prvostupňový súd. Rasistické reči ho tak nakoniec stáli nie 5-tisíc, ale 10-tisíc eur. Ako právoplatne odsúdený tiež prišiel o poslaneckým mandát. Je vôbec prvý slovenský poslanec, ktorý bol takýmto spôsobom vylúčený z parlamentu. Na kandidačnej listiny strany pre voľby v roku 2020 patrí Mazurekovi posledné, 150. miesto.

Zdroj: Glob.sk / Peter Korček

Mohlo by vás zaujímať: